Návrh Erika Tomáša vo veci poberania dávky v hmotnej núdzi Hlavná domáca úloha zostala nesplnená

Prešiel zhruba polrok, odkedy minister práce Erik Tomáš prvýkrát prezentoval legislatívny zámer podmieňovať vyplácanie dávky v hmotnej núdzi pre uchádzača o zamestnanie prijatím vhodnej pracovnej ponuky.

Tento legislatívny materiál sa dnes posúva do medzirezortného pripomienkového konania, účinný by podľa ministra mal byť od jesene 2025.

Filozoficky som zámer na tomto mieste podporil, ale spomenul som niekoľko veľmi dôležitých predpokladov, aby to mohlo fungovať. Ak som správne postrehol obsahový vývoj predmetného legislatívneho zámeru, do pôvodného návrhu predkladateľ doplnil dve významné zmeny:

1. Rozšírenie cieľovej skupiny na vznik nároku na príspevok na nezaopatrené dieťa aj na deti zúčastňujúce sa na výchove a vzdelávaní v materských školách alebo študujúcich na stredných a vysokých školách.

2. Nárok na aktivačný príspevok priznať aj členom domácností, ktorí majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy, a súčasne odstupňovať výšku aktivačného príspevku podľa aktivity, ktorú vykonávajú.

Opäť, s týmto sa všeobecne dá súhlasiť, lebo sú to jednoznačne pozitívne motivácie, ktoré vyvažujú reštriktívny duch navrhovaného zákona. V rámci týchto zmien by sa ešte dalo diskutovať o konkrétnostiach a detailoch, ktoré by ich mohli zlepšiť. To je všetko v poriadku.

Problém však je v tom, že som v priebehu ostatného polroka vôbec nezachytil informácie o tom, či a ako minister rieši vytvorenie odberateľsko-dodávateľského ekosystému sociálnych podnikov a štátnych firiem.

V takomto modeli by štátne podniky s celoslovenskou pôsobnosťou nemuseli zamestnávať týchto nízkokvalifikovaných uchádzačov o zamestnanie priamo, ale robili by to za nich sociálne podniky zriaďované obcami, krajmi, cirkevnými spoločnosťami alebo súkromnými osobami.

Takáto forma zamestnávania odbúrava tri najväčšie prekážky pracovného uplatnenia zamýšľanej cieľovej skupiny: vzdialenosť od bydliska, nízku úroveň kvalifikácie a nízku produktivitu práce.

Musíme si to povedať otvorene: firmy (malé, stredné, veľké) na otvorenom a vysokokonkurenčnom trhu práce nemajú luxus napĺňať bohumilé sociálne ciele cez úmyselné zvyšovanie svojich nákladov a znižovanie svojej produktivity práce. Mohlo by ich to totižto stáť život.

Určite sa nebránia outsourcovať niektoré svoje výrobné činnosti sociálnym podnikom (takto to napríklad robila spoločnosť SEZ Krompachy vo vzťahu k sociálnemu podniku OZ Ľudia a perspektíva), ale aj to vždy pri zachovaní ekonomickej logiky.

Drvivá väčšina z tejto skupiny ľudí totižto nie je zamestnateľná z večera do rána vo firmách na otvorenom trhu práce. A firmy s voľnými miestami sú tiež najmä v západnej časti Slovenska, kde títo ľudia nežijú.

Tým nechcem povedať, že štátne firmy môžu generovať stratu a dovoľovať si dlhodobo luxus extrémne nízkej produktivity práce. Avšak vo svojom monopolnom postavení s predmetom činnosti jednoduchých manuálnych úkonov (napr. Lesy SR, Vojenské lesy, SEPS, ŽSR, NDS, Vodohospodársky podnik), ktorých úplne životne netlačí konkurencia do najvyšších možných výkonov, môžu dávať priestor pomerne veľkému počtu ľudí so zníženou produktivitou práce. A to cez zákazky sociálnym podnikom zriaďovaným v miestnej alebo regionálnej pôsobnosti obcami, krajom, cirkevnými spoločnosťami alebo súkromnými osobami.

Títo aktéri zakotvení v špecifickej lokalite napokon najlepšie poznajú dotyčných potenciálnych pracovníkov, ich celkové socioekonomické zázemie a dokonca i rodinné pomery, a preto môžu na nich aj najefektívnejšie vplývať.

Obávam sa, že ak sa vôbec nepracovalo na modeli tohto ekosystému, samotné schválenie zákona bude iba potemkinovská dedina.

Drvivá väčšina z tejto skupiny ľudí totižto nie je zamestnateľná z večera do rána vo firmách na otvorenom trhu práce. A firmy s voľnými miestami sú tiež najmä v západnej časti Slovenska, kde títo ľudia nežijú.

Predpokladám, že zopár ľudí sa pod tlakom zamestná, niektoré prípady odoberania dávok budú zaujímavou témou pre médiá.

Bohužiaľ, presvedčenie, že aj vďaka tomuto zákonu sa nám oficiálne nezamestnaní Rómovia vo veľkom uplatnia v chystanej fabrike Volvo, ostane s najväčšou pravdepodobnosťou chimérou.