Ešte raz o návrate Trumpa Voliči, podcasteri a prebudený vulkán kalvínskej civilizácie

O fenoméne výhry Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách sa toho napísalo už veľa. Čítal som veľmi presvedčivé, ale aj menej presvedčivé vysvetlenia z viacerých uhlov pohľadu a na rôznych úrovniach analýzy. Nikde som však doposiaľ nenašiel úvahu o tom, aký vplyv malo kultúrno-civilizačné podhubie USA na túžbu väčšiny Američanov zvoliť si za prezidenta osobu Donalda Trumpa.

Kulturalistický pohľad

Netajím sa, že pri vysvetľovaní sociologických fenoménov mám záľubu v kulturalistickej paradigme. Rozumiem, že Donald Trump sa dokázal najlepšie napojiť na voličov všetkých socio-demografických charakteristík, jeho nezlomná vôľa najlepšie imponovala americkému optimistickému duchu a väčšina voličov zjavne odmietla neprestajné hanobenie jeho osoby v mediálnom mainstreame.

Z akého kultúrno-civilizačného žriedla vytrysklo takéto volebné správanie väčšiny voličov v amerických prezidentských voľbách? Prečo sa v týchto voľbách stali podcasty, vedené jednotlivcami alebo dvojicami, rozhodujúcou mediálnou platformou na formovanie názorov občanov na politiku i širšie spoločenské dianie?

Keďže je to trochu trúfalá úvaha, musím sa na úvod zaštítiť poznámkou, že prosím všetkých kritikov, aby ju od začiatku do konca brali „so štipkou soli“ (with a pinch of salt), ako sa hovorí v angličtine. Nepochybujem o tom, že sa v nej budú prelínať kreatívne interpretované fakty so špekuláciami a možno aj zbožnými želaniami. Nedá sa ani vylúčiť, že korelácie sa budú zamieňať za kauzality. Na konci dňa to však môže byť ako s tým jedením psov a mačiek v Springfielde (Ohio) – asi to nebola doslovná pravda, ale zo širšieho hľadiska to pomohlo zvýrazniť dôležitosť reálnych problémov spojených s nelegálnou migráciou.

Moja základná téza znie: víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách, hoci relatívne tesné v ľudovom hlasovaní, bolo víťazstvom kalvínskeho ducha nad duchom zhubnej mutácie Francúzskej revolúcie.

Kuyperov americký kalvinizmus

Keď používam slovné spojenie kalvínsky duch, opieram sa o tézy holandského teológa, novinára a politika Abrahama Kuypera (1837 – 1920). Tento rozhľadený človek, pôsobiaci na prelome 19. a 20. storočia, predniesol v roku 1898 na pôde Teologickej fakulty Princetonskej univerzity fascinujúcich Šesť prednášok o kalvinizme (Calvinism – Six Stone Lectures, Ichthus, 2020).

Po kalvínsky – teda veľmi metodicky – začína prednáškou s názvom Kalvinizmus: systém života a ďalej nasledujú v tomto poradí prednášky Kalvinizmus a náboženstvo, Kalvinizmus a politika, Kalvinizmus a veda, Kalvinizmus a umenie, Kalvinizmus a budúcnosť.

Hlavným argumentom Kuypera, čo je vyjadrené v slovnom spojení systém života, je to, že tam, kde sa kalvinizmus kultúrne zakorenil, vytvoril akoby samostatný civilizačný okruh. Je to os krajín od Švajčiarska cez Holandsko, Anglicko, Škótsko, Severnú Ameriku a Južnú Afriku.

V USA podľa neho kalvinizmus dosiahol svoj civilizačný vrchol v zmysle weberovského chápania ideálneho typu. Kuyper píše, že „kalvinizmus sa vynoril nie preto, aby vytvoril iba odlišný druh cirkvi, ale celkom odlišný spôsob ľudského života, aby dodal spoločnosti odlišnú metódu existencie a zaplnil svet ľudského srdca inými ideálmi a predstavami“.

Kalvinizmus bol pre neho samostatný civilizačný okruh medzi paganizmom (pohanstvom), islamizmom, romanizmom (tam radil aj luteranizmus) a modernizmom (dieťaťom Francúzskej revolúcie). Ďalej píše:

„Kalvinizmus nehľadá Boha v stvorenstve ako paganizmus, neoddeľuje Boha od stvorenstva ako islamizmus, nekladie sprostredkovateľa medzi Boha a stvorenstvo, ako to robí romanizmus, ale vyhlasuje vznešenú myšlienku, že hoci Boh stojí vo svojej vysokej majestátnosti nad stvorenstvom, zároveň vstupuje ako Boh Duch Svätý do bezprostredného spoločenstva so stvorenstvom. Toto je dokonca jadrom a podstatou kalvinistického presvedčenia o predurčení... Cirkev nespočíva v úrade ani nezávislom ústave, veriaci sami sú cirkvou do tej miery, do akej sú v dotyku so Všemocným... Vďaka tejto práci Boha v srdci sa presvedčenie, že celý život človeka sa má žiť akoby v Božej prítomnosti, stalo základnou ideou kalvinizmu... Kalvinizmus zaznamenal svoj vzostup vo všetkých krajinách západnej Európy, avšak on sa v týchto národoch neobjavil preto, že jeho predvojom boli univerzity, alebo preto, že ľudí viedli experti alebo sa na ich čelo postavil magistrát cirkvi, ale ten vzostup vyvieral zo sŕdc samotných ľudí –  s tkáčmi a farmármi, obchodníkmi a služobníctvom, so ženami a mladými slobodnými dievčatami. V každom jednom prípade preukazoval kalvinizmus ten istý rys, menovite silné presvedčenie o večnej spáse, a to nielenže bez zásahu cirkvi, ale dokonca v opozícii voči cirkvi.“

Pre hlavný postulát tohto textu je ešte dôležité, čo Kuyper rozvíja na spoločensko-politickej úrovni v súvislosti s kalvinizmom:

„Kalvinizmus nezmenil vnútornú štruktúru spoločnosti podnecovaním závisti medzi triedami ani pestovaním nepatričného obdivu k statkom bohatých, ale vážnejšou interpretáciou života. Lepšími pracovnými výkonmi a vyšším rozvojom charakteru strednej a pracujúcej triedy provokoval šľachtu a bohatých občanov k žiarlivosti. Kalvinizmus dal priechod impulzu, stavu mysle a duchovnému zvyku, že najskôr sa dívam na Boha a potom na svojho suseda. Z tejto svätej bázne pred Bohom a všeobecne rovnakou situáciou prítomnosti pred Božou tvárou sa začala vyvíjať svätejšia idea demokracie, ktorá kontinuálne naberala na sile... Doteraz každé pokrokové hnutie vychádzalo od autorít na úrovni štátu, cirkvi alebo vedy a odtiaľ zostupovalo medzi ľudí. Naopak, v kalvinizme ľudia sami zdola vystupujú z jednotlivých spoločenských tried a svojou spontánnosťou vytvárajú vyššie formy sociálneho života a podmienok. So vzostupom kalvinizmu nastáva vzostup bežných ľudí (common folk).“

Viacero podôb kalvinistického kvasu

Samozrejme, toto všetko prednášal Kuyper v čase, keď pôvodné obyvateľstvo Severnej Ameriky bolo značne zdecimované a afroamerické obyvateľstvo v USA požívalo status druhotriednych ľudských bytostí. Hoci ide o tvrdé historické fakty, rovnako nemôžeme zmietnuť zo stola ani skutočnosť, že vyššie spomenuté citáty sú destilátom DNA americkej kultúry.

Ak dnes počujeme o vplyvnej skupine evanjelikálov v USA, sú to ľudia, ktorí nesú pôvodný kultúrny kód kalvinizmu. A hoci je sekularizácia v Spojených štátoch aj medzi evanjelikálmi na masívnom vzostupe, kalvinizmus má vo svojich rôznych podobách v americkej kultúre zatiaľ stále rovnaké miesto ako cesto v pizzi. Nech sú všetky ostatné ingrediencie úplne odlišné, podklad zostáva rovnaký.

Kritik hneď položí základnú otázku – a čo má teda neznaboh Trump a jeho hnutie MAGA („Urobme Ameriku opäť veľkou“) spoločné s kalvinizmom? Na prvý pohľad nič, pri hlbšej analýze všetko.

Začnime tým, že sa vrátime k metafore cesta. Podstatou cesta je kvások, ktorý neustále pracuje. Kalvinizmus je zo svojej podstaty kváskom. Stačí, že je prítomný v malom množstve a prakticky nie je možné ho skrotiť. Tým, že sa tvorí zdola, má v sebe zakódované cyklické „výbuchy“, čo sa zvykne nazývať „duchovné prebudenia“ (spiritual awakenings) alebo „duchovné obrodenia“ (spiritual revivals).

Spojené štáty si podľa náboženských historikov vo svojej histórii zažili v pravidelných intervaloch štyri obdobia duchovných prebudení: 1730 – 1755, 1790 – 1840, 1855 – 1930 a 1960 – 1980. Hlavnými postavami ostatného prebudenia boli ľudia ako Martin Luther King jr. alebo Billy Graham.

Vivek Ramaswamy, jeden z Trumpom porazených protikandidátov v republikánskych primárkach, neskôr jeho blízky spojenec a nominant do riadiacej pozície nového úradu DOGE (Department of Government Efficiency), ministerstva pre efektívnu vládu, to vyjadril najpresnejšie, keď povedal, že víťazstvo Trumpa neznamená ani tak obrodenie americkej spoločnosti v náboženskom zmysle, ale skôr v zmysle prebudenia amerického národného ducha. Trump môže v archetypálnej predstavivosti Američanom stelesňovať neskrotného orla (mimochodom, ani on ho nezvládal pri nedávnom fotení pre časopis Time), ktorý sa vzoprel utláčateľskej britskej korune, aby vytvoril novú zámorskú civilizáciu.

Trump môže takisto stelesňovať archetyp pútnika vodcu, ktorý už nevelí odporu proti jarmu mašinérie britského feudalizmu 18. storočia, ale akejsi čoraz netolerantnejšej mašinérii progresívneho liberalizmu v 20. rokoch 21. storočia v samotných Spojených štátoch amerických. A ako je všeobecné známe, otcovia pútnici, ktorí zakladali prvé zámorské kolónie v Severnej Amerike, boli prezývaní aj puritáni. Slovami Abrahama Kuypera, vychádzali z kalvínskeho systému života.

Blízkosť kalvínskej a židovskej mysle

Hoci sa americká spoločnosť za posledných 30 rokov neustále sekularizuje, tieto prezidentské voľby podľa všetkého potvrdili, že genetický kód kalvinizmu ostáva koncentrovaný prinajmenšom v tejto jednej veci: relatívne tesná väčšina Američanov si v kritickej chvíli stále zachováva kontrariánsky a povstalecký reflex, ak sa im predkladá niečo, čo podľa nich nekorešponduje s ich vnímaním bazálnej skutočnosti.

To všetko sa deje v prostredí a pod tlakom uniformity najmocnejšieho mediálno-priemyselného komplexu na našej planéte. Ani smrteľná trojkombinácia, pozostávajúca z elitných univerzít „brečtanovej ligy“, etablovaných mediálnych korporácií a Hollywoodu, chrániaca záujmy progresívnych elít, nedokázala zabrániť tomu, aby si bežný elektrikár z Pensylvánie nepoložil dve otázky, ktorými sa v prostredí katolíckych kostolov začínala aj kalvínska revolúcia v 16. storočí v Holandsku: „Počkať, čo som to práve počul a videl? To čo sa mi tu tie autority snažia nahovoriť?“

Nie je náhoda, že v prostredí kalvínskej kultúry sa darí veľmi dobre aj židovskej kultúre. Ochrana štátu Izrael od jeho vzniku v roku 1948 prakticky každým americkým prezidentom sa dá úplne najmenej vysvetliť argumentom realistickej zahraničnej politiky. Samozrejme, USA strategicky vyhovuje mať spoľahlivého demokratického spojenca na Blízkom východe, avšak to vôbec nevysvetľuje takú neochvejnú podporu.

Filosemitizmus je votkaný do kalvínskej teológie cez integrálne vnímanie hebrejskej Biblie v rámci celkového biblického korpusu. Predurčenie a vyvolenosť sú podobné koncepty a najmä osobný vzťah s Bohom bez prostredníka implikuje veľkú blízkosť životného nastavenia ľudí z kalvínskej a židovskej tradície.

Kalvínska a židovská myseľ sú nastavené na neustály dialóg s Bohom. Dá sa preto vysloviť predpoklad, že čím viacej sa bude oslabovať konzervatívne evanjelikálne tkanivo americkej spoločnosti, tým viacej sa bude oslabovať spojenectvo so štátom Izrael a všeobecný filosemitizmus bude na ústupe.

Podcasteri ako agenti

Opäť, môžeme považovať za náhodu, že práve tieto tradície vygenerovali globálne najvplyvnejšie postavy podcastového sveta?

Podcasteri, slovami technologického inovátora zo Silicon Valley Petra Thiela „aliancia individuálnych rebelov proti impériu“, sú dokonalým vyjadrením kontrariánskych inštinktov americkej kalvínsko-židovskej kultúry. Na vrchole tejto pyramídy kontrariánskeho inštinktu stojí niekto, kto síce nemá svoj podcast, ale rovno vlastní celú online platformu, cez ktorú sa šíria aj podcasty – Elon Musk.

Rodák z Juhoafrickej republiky, poznačený kalvínskou kultúrou holandských a britských kolonizátorov, je doslova symbolom fúzie kalvínsko-židovskej kultúry. V podcaste s Tuckerom Carlsonom hovorí, že vyrastal ako nominálny anglikán, cez pracovný týždeň navštevoval židovskú materskú školu, v nedeľu anglikánsku nedeľnú školu. Opísal to vtipným spôsobom: „Hava Nagila jeden deň, Ježiš, milujem ťa druhý. Je to celkom fajn, keď máš päť rokov.“

V tomto kontexte je zaujímavé, že aj Peter Thiel, rodák z Nemecka, strávil s rodičmi ako dieťa niekoľko rokov v Juhoafrickej republike. Jeho otec tam totiž ako chemický inžinier dostal zaujímavú pracovnú ponuku.

Kombinácia technologického nástroja menom Youtube s prostým faktom existencie anglofónneho sveta od Severnej Ameriky cez Veľkú Britániu, Juhoafrickú republiku po Austráliu a Nový Zéland spôsobila, že na voličské správanie v USA mohli vplývať aj podcasty, ktoré vysielal napríklad kanál Johna Andersona z Austrálie (700 000 odberateľov) či kanál Triggernometry Konstantina Kisina a Francisa Fostera (1,1 mil. odberateľov), alebo Chrisa Williamsona (3 mil. odberateľov) z Veľkej Británie. Všetci vyššie menovaní zvykli mať často hostí z USA a preberali témy, ktoré sa do veľkej miery týkali situácie v Spojených štátoch.

No a potom sa pozrime do samotnej Ameriky, aké mocné podcastové jednoosobové mediálne kráľovstvá tu vyrástli: všetkému kraľuje Joe Rogan so svojím podcastom Powerful Joe Rogan Experience (18,5 mil. odberateľov), potom dlho nič, aby sa vynoril podcast Jordana B. Petersona (8,4 mil. odberateľov). Na neho sa doťahuje „týpek v jarmulke“ Ben Shapiro (7,2 mil. odberateľov). Mimochodom, viete si predstaviť, že by praktizujúci žid vystupujúci s jarmulkou na hlave mal takú popularitu niekde inde ako v Amerike?

Okolo 4,5 milióna odberateľov má skôr ekonomicky zameraný podcast Impact Theory Toma Bilyeua a podobné číslo dosahuje aj podcast Lexa Fridmana, ktorý hĺbkovo pokrýva všetky témy, avšak jeho špecializáciou je problematika umelej inteligencie. Hlava pri hlave (3,5 mil. odberateľov) sú podcasty notoricky známeho Tuckera Carlsona, bývalej hviezdy Fox News, iskrivé polemiky u Piersa Morgana a konzervatívne náhľady platformy PragerU s jej zakladateľom Dennisom Pragerom.

Napokon, netreba opomínať ani Rubin Report Davea Rubina (2,7 mil. odberateľov) a predovšetkým podcast krátkych kázní rímskokatolíckeho biskupa Roberta Barrona (1,7 mil. odberateľov). Zhrnuté a podčiarknuté, všetci spomenutí podcasteri majú spoločnú jedinú vlastnosť – neváhajú spochybniť posolstvá hlavného mediálneho prúdu, neboja sa o tom otvárať verejnú diskusiu, proste sa necenzurujú oni sami a ani hostia ich podcastov. Inak sa umiestňujú naprieč celým liberálno-konzervatívnym ideologickým spektrom.

Aliancia kultúrnych kontrarevolucionárov okolo Daily Wire

Práve katolícky biskup Barron je veľmi zaujímavá postava, ktorá na prvý pohľad akoby odporuje môjmu argumentu o kalvínskej kultúre, keďže je prominentným predstaviteľom amerického romanizmu. Biskup Barron však v USA môže byť ten, kto napĺňa slová z princetonských prednášok Abrahama Kuypera:

„Dá sa vskutku povedať, že ak chceme oceniť vznešené, energické črty romanistov, musíme ich sledovať nie v ich domovských krajinách, kde sú v úpadku, ale v centre protestantského severu – v Nemecku, Holandsku, Anglicku a vo vašich Spojených štátoch. V regiónoch, kde sú oprostení od spôsobilosti ovládať, prispôsobujú sa politickému usporiadaniu iných a sústreďujú svoju silu ako opozičná strana. Oduševnenou obhajobou svojich princípov si vyžadujú náš obdiv.“

A to je ten paradox, že nie evanjelikálny pastor, ale rímskokatolícky biskup Barron sa dnes stáva akýmsi svorníkom živej židovskej a kresťanskej viery v USA, ktoré kráčajú jednak proti progresívnemu mediálnemu mainstreamu a rovnako aj proti cirkevnému protestantskému mainstreamu „morálno-terapeutického deizmu“ (Rod Dreher).

Robert Barron požíva obrovskú úctu a rešpekt u všetkých troch významných otvorene praktizujúcich židovských podcasterov – Bena Shapira, Davea Rubina a Dennisa Pragera. Predovšetkým Ben Shapiro a Dennis Prager sú vo všeobecnosti veľkými podporovateľmi toho, aby sa v USA udržiaval kresťanský fundament spoločnosti.

Biskup Barron je zároveň už aj tvárou konzervatívnej mediálnej spoločnosti Daily Wire, ktorá má na konte taký kultúrno-spoločenský fenomén, ako je dokumentárny film Čo je žena? v hlavnej role s Mattom Walshom. K tomuto dňu má len na online platforme X až 187 miliónov pozretí.

Zjavom samým osebe na orbite Daily Wire, ktorý kultivuje organické spojenie židovskej a kresťanskej kultúry v histórii, ale hlavne prítomnosti západnej civilizácie, je Kanaďan Jordan Peterson. Svojím minuloročným online seminárom o biblickej knihe Exodus, tohtoročným seminárom o evanjeliách a hlavne vydaním ostatnej knihy We Who Wrestle with God (My, ktorí zápasíme s Bohom) sa Peterson stáva akousi dobovou iteráciou evanjelistu Billyho Grahama nielen pre anglo-americkú, ale celú západnú postkresťanskú civilizáciu.

Zatiaľ tomu asi málokto rozumie, pretože sme takpovediac uprostred oka paradoxu Jordana Petersona. Kanadský psychológ doteraz jasne nepovedal, či sa stal veriacim kresťanom, ale na základe jeho prednášok a podcastov sa tisíce ľudí vydávajú na cestu smerom ku kresťanskej viere. Navyše berú do ruky aj Bibliu, ktorá sa v jeho podaní zrazu stáva „cool“ knihou. Sú to neuveriteľné veci, ktoré sa dejú rovno pred našimi očami.

Zhubná mutácia Francúzskej revolúcie nateraz prehrala

Presne v duchu slov Abrahama Kuypera o kalvinizme, aj popularita podcastov rastie výlučne zdola, často napriek nálepkovaniu zo strany progresívno-liberálnych elít, že ide o konšpirátorov, bigotov, polovzdelancov a šarlatánov. Naopak, čím viac elity pohŕdavým spôsobom častujú podcasterov, tým viacej popularity si oni získavajú u zvedavých a premýšľavých tesárov, inštalatérov, elektrikárov a kamionistov, ale aj učiteľov na nižších stupňoch vzdelávania (generické maskulínum).

V neposlednom rade však rastie podiel akademikov, novinárov a vôbec univerzitne vzdelaných Američanov, ktorí sa prestali báť, že vo svojom milieu budú jediní „jazdci v protismere“. Aj za cenu straty zamestnania a vyobcovania zo sociálnej bubliny začali hovoriť to, čo je podľa nich v súlade s ich svedomím a pravdivým obrazom skutočnosti.

USA ako spoločnosť prechádzajú obrovskými štrukturálnymi problémami, samotné evanjelikálne cirkvi často preberajú progresívne ideologické prístupy alebo majú tendenciu hlásať evanjelium prosperity, ktoré taktiež súvisí s kalvinizmom. (Max Weber by o tom vedel rozprávať.) Hoci kalvinizmus v USA zmutoval v súčasnosti do pomerne zhubných podôb, niečo zdravé si zachoval a to som sa snažil predostrieť v tomto texte.

Voľbou Trumpa akoby zdravé jadro kalvinizmu zvíťazilo nad nebezpečne zmutovaným heslom (pôvodne v súlade s kalvinizmom) Francúzskej revolúcie: „Rovnosť, bratstvo, sloboda!“ Génius Abrahama Kuypera tkvie v tom, že on túto malígnu mutáciu Francúzskej revolúcie zachytil už v roku 1898:

„Modernizmus (dieťa Francúzskej revolúcie – pozn. autora), ktorý nakoniec popiera a ruší každý rozdiel, nemôže spočinúť v pokoji, pokým neurobí ženu mužom a muža ženou. Umiestnením každej odlišnosti na spoločnú úroveň zabíja život tým, že ho vkladá pod kliatbu uniformity. Jeden typ musí odpovedať všetkým, jedna uniforma, jedna pozícia a jeden a ten istý vývoj života. Čokoľvek, čo ide mimo toho a nad to, sa vníma ako urážka spoločného vedomia.“

Jeden by povedal, že presne toto bolo v USA nateraz porazené voľbou Donalda Trumpa. To však vôbec neznamená, že Trump má imunitu od kalvínskeho étosu kontrariánstva. Ak sa tieto inštinkty v USA naďalej udržia, budú mať slobodne zmýšľajúci a konajúci ľudia dvojakú úlohu: kontrolovať excesy Trumpovej administratívy a súčasne odolávať uniformite progresívnej ľavicovej ideológie, ktorá momentálne preskupuje svoje sily.