Pod čiernou vlajkou Skutoční vlastenci dnes dostávajú na frak

Rétorické, politické vlastenectvo je disciplína, v ktorej naši aktuálni politici určite patria k svetovej špičke.

Aj keď o skutočné vlastenectvo v drvivej väčšine prípadov ani nejde, je to len do národných farieb zahalený vykalkulovaný marketing. Tým, čo ho pestujú, nejde o krajinu, ale len o politické body, priamo povedané, ide im najmä o seba.

V tejto krajine však, našťastie, vždy žilo aj dosť ľudí, ktorí pestovali iné vlastenectvo. Neokázalé, tiché, ale veľmi užitočné a inšpiratívne. Také naozajstné.

Jedným z takýchto vlastencov je napríklad aj archeológ a historik Michal Slivka. Ešte v rokoch socializmu začal zachraňovať pozostatky kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji. Zabránil, aby na jeho ruinách vznikol hotel, a doslova desaťročia svojho života venoval tomu, aby túto časť našej histórie s pomocou dobrovoľníkov doslova vyhrabali spod zeme.

Dnes je na Kláštorisku malý archeopark. K dokonalosti mu stále ešte niečo chýba, ale roky, ktoré Slivka a ľudia okolo neho, aj na úkor rodiny či letných dovoleniek, venovali tomuto projektu, priniesli výsledok. Kláštor vďaka nemu ožil a návštevníci sa môžu dozvedieť niečo viac o histórii tohto regiónu aj celej krajiny.

Takýchto nadšených dobrovoľníkov sú na Slovensku stovky a len vďaka nim nezanikli mnohé hrady, sakrálne či technické pamiatky alebo iné historicky cenné miesta. Ich pričinením stále žije Katarínka, Biely Kameň, hrad Súľov a mohli by sme ešte dlho pokračovať.

Vlastne do značnej miery si práve vďaka nim stále udržiavame historickú a kultúrnu pamäť a môžeme si hovoriť kultúrny národ.

Kolaps programu Obnovme si svoj domSystém desaťročia fungoval, Šimkovičová s Machalom ho paralyzovali

Miro Pastorek

Títo ľudia to ani doteraz nemali ľahké, keďže Slovensko už len v porovnaní s našimi stredoeurópskymi susedmi venuje uchovávaniu historickej pamäti a kultúrneho dedičstva oveľa menej pozornosti a prostriedkov.

Teraz však tento typ vlastencov máva čiernymi vlajkami, pretože nová vládnuca garnitúra im nielenže nepomáha, ale doslova im hádže polená pod nohy.

Ministerstvo kultúry pod aktuálnym vedením Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu dnes ohrozuje aj to málo podpory, ktorú ľudia venujúci sa záchrane pamiatok od tohto štátu dostávali.

Program Obnovme si svoj dom, ktorý plus-mínus uspokojivo fungoval dvadsať rokov, bol nielenže znížený o šesť miliónov eur, ale systém prideľovania štátnej pomoci z tejto schémy zostal paralyzovaný.

Ak sa aj subjekty, ktoré o štátnu pomoc žiadali, nejakých peňazí tento rok dočkajú, mnohé ich už nestihnú minúť. Viaceré práce sú totiž sezónne a nedajú sa vykonávať cez zimu.

Stále ešte funguje program na ministerstve práce, cez ktorý sa dajú na obnovu pamiatok využiť dlhodobo nezamestnaní. Aj tí však potrebujú materiál či odborný dozor, ktoré mnohé subjekty financovali práve prostredníctvom Obnovme si svoj dom.

Na tento stav doplatia najmä tí najslabší. Napríklad malé skupiny nadšencov, ktoré opravujú sakrálne pamiatky na vidieku, v chudobnejších regiónoch. S peniazmi z Obnovme si svoj dom počítali a naplánované práce nedokážu prefinancovať z iných zdrojov. Keď sa pred zimou neopraví zatekajúca strecha, dôsledky pre poškodenú pamiatku môžu byť zničujúce.

Utrpia však napríklad aj majstri, ktorí udržiavajú pri živote tradičné remeslá, takisto patriace ku kultúrnemu dedičstvu tejto krajiny. Mnohí z nich majú uplatnenie práve pri rekonštrukciách pamiatok a program Obnovme si svoj dom pre nich predstavoval garanciu síce malého, ale stabilného príjmu.

Koktail manažérskej nekompetentnosti a straníckeho lobingu, ktorý treba vidieť za kolapsom programu Obnovme si svoj dom, však nie je pre dobrovoľníkov zachraňujúcich pamiatky jedinou zlou správou.

Negatívne sa ich dotkne aj transakčná daň, s ktorou počíta konsolidačný balíček. Tá sa má podľa vládneho návrhu týkať aj neziskových organizácií, ktoré vo väčšine prípadov aktivity dobrovoľníkov zastrešujú.

Slovíčko vlastenectvo dnes v podaní tých, ktorí nám vládu, zažíva doslova infláciu. Netreba sa však dať pomýliť. V skutočnosti žijeme čas, ktorý praje pseudovlastencom a v ktorom tí skutoční vlastenci dostávajú na frak.