Kolaps programu Obnovme si svoj dom Systém desaťročia fungoval, Šimkovičová s Machalom ho paralyzovali

Systém desaťročia fungoval, Šimkovičová s Machalom ho paralyzovali
Foto: TASR/Dano Veselský
„Bude to historicky prvýkrát, čo dôjde k takému fatálnemu výpadku financovania obnovy a výskumov nášho kultúrneho dedičstva,“ upozorňuje archeológ Ján Beljak.
10 minút čítania 10 min
Vypočuť článok
Kolaps programu Obnovme si svoj dom / Systém desaťročia fungoval, Šimkovičová s Machalom ho paralyzovali
0:00
0:00
0:00 0:00
Miro Pastorek
Miro Pastorek
Študoval evanjelickú teológiu v Prahe, bol redaktorom Katolíckych novín aj regionálneho týždenníka MY Naše novosti. V Postoji sa venuje spravodajstvu, trocha aj kultúre.
Ďalšie autorove články:

Šutaj Eštok chce chrániť slobodu slova Predošlé vlády tu zavádzali totalitnú spoločnosť, tvrdí. Od Fica chce, aby Rážovi a Migaľovi meral rovnako ako Kmecovi

36 rokov po Novembri Dve tretiny Slovákov veria, že za socializmu sa žilo lepšie. Je ich čoraz viac

Peter Kmec odstupuje O politických prepojeniach sme nemohli vedieť, Hlas bol vtiahnutý do hier vybavovačov

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Aktualizované 25. septembra po odstúpení členov ďalšej komisie

„Nemôžeme pokračovať v oprave krovu kostola, ktorý je v kritickom stave. Sme už v tretej fáze, najhoršej, severnej. Cirkev nemá peniaze, aby to vedela zafinancovať,“ hovorí evanjelická farárka z Gelnice Karolína Konopeusová.

„Voda z odkvapov tečie po múroch kostola. Kým je tam vlhkosť, všetko ostatné musí ísť bokom. Pokiaľ tie peniaze neprídu, tento rok nebudeme môcť robiť na obnove kostola,“ pridáva sa jej kolega z Ratkovej Vladimír Vančík.

Podobné príbehy počuť nielen z chudobných cirkevných zborov na Gemeri či Spiši. Majiteľov kultúrnych pamiatok po celom Slovensku zasiahla paralýza dotačného programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom.

Desaťročia to bol v podstate jediný štátny zdroj, z ktorého mohli farnosti, obce aj súkromní vlastníci pamiatok získať dotáciu na výmenu strechy, okien, obnovu fasády či iné práce súvisiace so záchranou cenných budov. Teraz sa vinou vedenia ministerstva na čele s Martinou Šimkovičovou a Lukášom Machalom zastavil.

Fungovalo to desaťročia, treba to prerobiť

V odbornej obci sa hovorí o tom, že je to najmä práca úradníka Machalu. Oficiálne pôsobí vo funkcii generálneho tajomníka služobného úradu, no ministerstvo vraj v skutočnosti vedie.

Podľa informácií, ktoré kolujú medzi odborníkmi na pamiatkovú starostlivosť, sa vedenie rezortu rozhodlo, že systém, ktorý fungoval celé desaťročia, úplne prerobí. Nepodarilo sa mu to však, preto program Obnovme si svoj dom po polročných prieťahoch spustili.

Ministerstvu kultúry sme zaslali otázky na dôvod zdržania dotačného programu a na jeho budúcnosť. Rezort neodpovedal.

V minulosti sa v rámci programu rozdeľovalo okolo 15 miliónov eur. Tento rok je to o šesť miliónov menej. Ministerstvo avizovalo, že peniaze presunuli na „adresnú podporu kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu“. Rezortu sme sa pýtali, na ktoré pamiatky konkrétne tieto financie šli. Ostali sme bez odpovede.

Polročný sklz

Program dlhé roky fungoval podľa zabehnutého systému. Na jeseň sa vypísali výzvy a žiadatelia do konca novembra či decembra podali svoje projekty. Príslušný odbor ministerstva ich skontroloval, a ak v nich nenašiel chyby, posunul ich na stôl odborným komisiám.

Tie ich posúdili a navrhli, ktoré projekty si zaslúžia podporu. O konečnom výsledku a výške dotácií pre jednotlivé pamiatky v máji rozhodol minister kultúry, podpísali sa zmluvy a ešte pred letom sa mohli začať práce na obnovách.

Tento rok to bolo inak.

Novému vedeniu ministerstva trvalo vyše pol roka, kým vymenovalo alebo potvrdilo členov komisií. Odborníci začali projekty posudzovať až v druhej polovici júna.

Potom nastalo ticho.

Až na prelome augusta a septembra sa na stránke dotačného systému ministerstva kultúry objavili zoznamy projektov, ktoré žiadali o grant z programu Obnovme si svoj dom. Pri niektorých z podprogramov zverejnili aj bodové hodnotenia komisií. Jedine v podprograme 1.5, určenom na podporu komplexnej obnovy národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany, sa v systéme dala nájsť aj suma, ktorú ministerstvo projektom „prikleplo“.

Žiadatelia o grant však stále nemajú nič v rukách. Neexistujú žiadne zmluvy, neprišli im žiadne peniaze na obnovu pamiatok.

V polovici júla ministerstvo informovalo, že žiadatelia, ktorým schvália kapitálové výdavky, budú mať peniaze k dispozícii o rok dlhšie. Najmä menších projektov sa však týka skôr kategória bežných výdavkov. O nich ministerstvo nič nenapísalo.

Stavebná sezóna je za nami

„Táto sezóna bude z hľadiska pamiatok veľmi smutná a chudobná,“ skonštatoval Radoslav Ragač, ktorý na ministerstve dlhé roky viedol sekciu kultúrneho dedičstva. Pod ňu spadá aj program Obnovme si svoj dom.

Obnova pamiatok je totiž dosť prísne naviazaná na počasie. Stavebné práce sa môžu vykonávať, len keď je teplo, hlavná sezóna je medzi júnom a septembrom. Tradičné technológie, napríklad vápenné omietky, potrebujú správne teplotné podmienky. Inak sa môžu rýchlo znehodnotiť.

Sme v druhej polovici septembra, hlavná stavebná sezóna je za nami. Ak aj žiadatelia dotácií z programu Obnovme si svoj dom peniaze dostanú, nestihnú ich do konca roka minúť a budú ich musieť vrátiť.

„Obnovy pamiatok sú dlhodobé procesy. Keď ich narušíte, je problém,“ upozorňuje Radoslav Ragač.

Veľa projektov je rozdelených na etapy. Keď sa jedna z nich pre výpadok tradičného zdroja nestihne, ovplyvní to všetky ďalšie. „Keď sa niečo neopraví, nesanuje, škody sa môžu aj exponenciálne zväčšovať. Z malej havárie strechy môže byť veľká, stavebno-technický stav sa môže skokovo kvantovo zhoršiť,“ upozorňuje Ragač.

„Bude to historicky prvýkrát, čo dôjde k takému fatálnemu výpadku financovania obnovy a výskumov nášho kultúrneho dedičstva,“ upozorňuje archeológ Ján Beljak, banskobystrický vicežupan a krajský šéf KDH. Bol členom jednej z komisií programu Obnovme si svoj dom.

„Je to o to hanebnejšie zlyhanie, že dotačné výzvy boli s ohľadom na vlaňajšie parlamentné voľby pripravované s časovým predstihom. Nové vedenie ministerstva kultúry nebolo schopné túto výhodu vôbec využiť,“ hovorí.

Výpadok dotácií má vplyv aj na remeselníkov, ktorí sa obnovami kultúrnych pamiatok živia – najmä tých, ktorí žijú v chudobných regiónoch.

Trpí aj obnova hradov. Veľa občianskych združení, ktoré sa o ne starajú, zväčša v prácach pokračovalo aj toto leto a bez štátnych dotácií. Tie, čo nemajú pravidelných donorov, robotu financujú z úspor svojich členov či z predaja suvenírov. Upozorňujú však, že táto situácia je dlhodobo neudržateľná.

Podpora pre kolegu z SNS

Ministerstvo zatiaľ zverejnilo len výsledky dotácií v podprograme 1.5, ktorý je určený pre projekty komplexnej obnovy. O grant žiadalo 34 projektov, ministerstvo schválilo podporu pre osem z nich.

Ministerka pritom do značnej miery nerešpektovala názor odborníkov.

Najviac peňazí z programu Obnovme si svoj dom pôjde na obnovu kaštieľa v Holíči. Projekt získal 750-tisíc eur. Komisia mu pritom dala len 57 bodov, bol tak jeden z najslabšie hodnotených.

„Bol podporený projekt Šimkovičovej kolegu z SNS, primátora Holíča Zdenka Čambala, lebo sa tak rozhodla. Komisia projekt neodporučila, lebo bol slabo pripravený,“ upozornil bývalý zamestnanec ministerstva kultúry Andrej Jaroš, ktorý mal na starosti program Obnovme si svoj dom.

Podporu nedostali ani projekty na obnovu Kaplnky svätej studne v Marianke, židovských rituálnych kúpeľov v Bardejove, kaštieľa v Liptovskom Jáne alebo Gerambovského paláca v Banskej Štiavnici. Všetky získali od odborných komisií viac ako 80 bodov.

Peniaze namiesto toho pôjdu napríklad na obnovu kláštora v Hronskom Beňadiku, Kostola Panny Márie Snežnej v Banskej Štiavnici či baziliky v Šaštíne. Všetky projekty získali od odborníkov pod 60 bodov.

Neznamená to, že by si tieto pamiatky obnovu nezaslúžili – len to, že podľa odborníkov boli ich projekty horšie pripravené.

Ministerka sa s komisiou zhodla len na podpore obnovy Historickej lesnej úvraťovej železnice na Kysuciach. Projekt dostal od odborníkov 90 bodov, od ministerstva 155-tisíc eur.

Ministerstvo neodpovedalo na našu otázku, prečo sa šéfka rezortu rozhodla nereflektovať názor odbornej komisie.

Celá komisia odstúpila

Všetci členovia odbornej komisie podprogramu 1.5 na protest proti krokom ministerstva podali v piatok demisiu. Denník Postoj má k dispozícii abdikačný list, ktorý poslali Šimkovičovej. Podpísali ho všetci členovia komisie na čele s predsedom Vladimírom Kohútom, odborníkom na prípravu projektov obnovy pamiatkových objektov.

Projekty na komplexnú obnovu pamiatok okrem neho posudzovali Pavol Pauliny, Karel Prášek, Ľubor Suchý a Martin Haas.

Svoje rozhodnutie odôvodnili „masívnym a neodborným subjektívnym zásahom do výsledkov odborného hodnotenia, ktorý v podstate neguje prácu celej komisie“. Upozornili, že ministerstvo akceptovalo len jedno ich odporúčanie a väčšinu dotácií pridelilo projektom, ktoré boli podľa odborníkov pripravené najslabšie.

„Naša odborná pomoc bola vedením ministerstva akceptovaná v objeme 4,43 percenta z pôvodne oznámeného rozpočtu 3,5 milióna eur, respektíve 5,73 percenta z redukovaného objemu 2,7 milióna,“ píše sa v liste. „Taký výrazný zásah sa neudial ani za jediného vedenia ministerstva v minulosti. Vzdávame sa možnosti ďalej poskytovať svoju odbornosť netransparentnému spôsobu prideľovania dotácií.“

Odborníci zároveň zopakovali, že ministerstvo nedodržalo časový harmonogram, čoho dôsledkom je „de facto strata pracovnej sezóny 2024“.

Takéto zásahy doteraz nezažili

Koncom septembra odstúpili štyria z piatich členov ďalšej komisie programu Obnovme si svoj dom. Nesúhlasili so zásahmi ministerstva do nimi navrhovaného rozdelenia dotácií.

„Z deklarovanej sumy 1 450 000 eur bolo 644-tisíc spolu so znížením o 133-tisíc eur nezodpovedajúcim a neodborným spôsobom rozdelených a presunutých 44,42 percenta objemu financií,“ napísali členovia komisie podprogramu 1.2, ktorý má na starosti obnovu pamiatok v lokalitách svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. „Nerešpektovaním odborného stanoviska komisie v takomto rozsahu nevidíme dôvod nášho ďalšieho zotrvania v komisii.“

Odborníci kritizujú, že po zásahu vedenia ministerstva boli podporené aj žiadosti, pri ktorých môže dôjsť „k narušeniu výnimočnej svetovej hodnoty lokalít UNESCO, čo môže mať nenapraviteľné následky v širšom aj medzinárodnom merítku“. Niektoré podporené projekty totiž podľa odborníkov na pamiatky boli urobené tak, že môžu viesť k narušeniu, ba dokonca zničeniu pamiatkových hodnôt stavieb.

Abdikačný list podpísal predseda komisie Peter Krušinský a spolu s ním aj členovia Anna Gondová, Peter Gomboš a Ivan Havasi. „V komisii som bol od roku 2009. Toto si žiadna vláda nedovolila, ich korekcie nikdy neboli v takomto rozsahu,“ povedal pre Postoj Peter Krušinský.

Dotáciu v podprograme 1.2 tento rok získal napríklad projekt, ktorému odborná komisia pridelila len 24 bodov.

Ministerstvo sa na napriek tomu v odôvodnení neschválenia projektov na odborníkov stále odvoláva. „Na základe výsledku posúdenia Vašej žiadosti o dotáciu odbornou komisiou (...) ministerstvo kultúry rozhodlo, že Vašu žiadosť neschvaľuje,“ dočítali sa na stránke dotačného systému neúspešní žiadatelia, ktorých projekty komisia ohodnotila aj na viac ako 80 bodov.

Podľa našich informácií zvažujú rezignáciu členovia viacerých ďalších odborných komisií.

„Programom Obnovme si svoj dom sa mohli pochváliť, mohli si robiť tlačovky na vydarených obnovy. Nie, oni to celé pokazia. Neskutočné,“ uzavrel Ján Beljak.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Projekt peniaze Martina Šimkovičová SNS ministerstvo kultúry Lukáš Machala Kultúrna pamiatka
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť