Herci Gallovič a Bučko o ohrození kultúry Kultúra potrebuje slobodu a treba akceptovať aj existenciu toho, čo sa nám nepáči

Ján Gallovič a Štefan Bučko v rozhovore vysvetľujú, prečo podporujú silnejúce prejavy nevôle časti kultúrnej obce proti rozhodnutiam vedenia ministerstva kultúry. Odvolaný riaditeľ Slovenského národného divadla Matej Drlička bol podľa nich kvalitný manažér a výhrady ministerky Martiny Šimkovičovej voči jeho osobe odmietajú.

Dvojica známych hercov – a impozantných hlasov – hľadá aj motivácie súčasného vedenia ministerstva kultúry ku kontroverzným krokom, ktoré robí. Za jeden z motívov považujú inú predstavu o tom, aké kultúrne obsahy by mali štátne inštitúcie vytvárať. 

Bučko aj Gallovič však považujú za správne a nevyhnutné, aby umelci mohli pozerať na súčasnú spoločnosť a štát aj kriticky a aby mohli na negatívne spoločenské javy aj slobodne upozorňovať vo svojej tvorbe.

Nakoniec Ján Gallovič a Štefan Bučko ponúkajú svoj pohľad na vec aj ľuďom, ktorým prekáža progresivistické hodnotové nastavenie mnohých umelcov, a preto v niektorých krokoch s ministerkou Šimkovičovou títo ľudia súhlasia.

Celý rozhovor si môžete pozrieť alebo vypočuť.

„Slovník súčasných predstaviteľov ministerstva kultúry má za každou vetou akýchsi päť výkričníkov. Je tam veľa kategorických imperatívov, ktoré sa opierajú o právo, ale aj o audity, ktoré pre mňa nie sú celkom vierohodné, pretože mnohí ľudia, ktorí sú dnes vo vedení tých inštitúcií, preukazujú pravý opak, stoja si za tým a sú to veľmi konkrétne stanoviská. Ak chceme nájsť nejaké spoločné riešenia do budúcnosti, ako v tejto spoločnosti kultúrne existovať, tak sa musíme vrátiť ku koreňom a k odkazom Nežnej revolúcie. K dialógu,“ hovorí Ján Gallovič.

„Niekedy ma to až mrazí,“ opisuje svoje pocity z komunikácie vedenia ministerstva kultúry Ján Gallovič. „Niekedy si vypnem racionálny aspekt vnímania a pozerám sa len na emocionálne, podprahové kadencie, ktoré tam sú. To je ten psychologický efekt. Vravím si vtedy, že veď tí ľudia nás nemajú radi. Mám pocit, že by nás najradšej zobrali preč do nejakej rezervácie.“

Ako sa títo dvaja herci, ktorí patria v rámci činohry k menšine praktizujúcich kresťanov, pozerajú na svojich kolegov, ktorí majú iné hodnotové nastavenie a niektoré ich postoje sú v priamom rozpore s kresťansko-konzervatívnym pohľadom na svet?

„Títo ľudia sú súčasťou Slovenského národného divadla, sú to charakterní ľudia, sú to nesmierne talentovaní ľudia a je na nich rovnako postavená ťarcha úspechu divadla. Sú to naši kolegovia a rovnako, ako my prinášame náučné témy o mravnosti a podobne, sa prezentujú aj kontroverzné témy. Patrí to k životu,“ myslí si Štefan Bučko.

„V spektre riešenia zložitých fenoménov máme právo voľby. Ako kresťania môžeme ísť príkladom, že dokážeme akceptovať ich rozmer a oni dokážu akceptovať nás. Myslím si, že sa nám to darí. Žijeme spolu, komunikujeme spolu, sme blízki ľudia, priatelia. Pozerám sa na nich aj ako na ľudí, ktorí majú svoj charakter, svoj názor a aj priestor na umelecké dotknutie sa istých kontroverzných tém,“ dodáva Ján Gallovič.

„Nedá sa to len tak dať preč, vytesniť s tým, že to je propagácia niečoho, čo je dekadentné, nenormálne a scestné. Nie je to len samoúčelné, je to priestor na to, aby sme tie hodnoty vedeli pomenovať, posúdiť a vybrať si, ako chceme žiť. Či chce niekto žiť v prostredí tradičnej kresťanskej rodiny, alebo v iných hodnotových zoskupeniach.“

Štefan Bučko a Ján Gallovič hovoria aj o tom, či je kultúra na Slovensku naozaj ohrozená a ako sa dnešné dianie môže vyvinúť v budúcnosti.