Vojna v okolí plynovodu Je Slovensko pripravené na zastavenie tranzitu plynu z Ruska cez Ukrajinu?

Ukrajinský vojenský výpad do Kurskej oblasti v Rusku môže v dlhodobejšom horizonte premeniť prepravné trasy a obchodovanie so zemným plynom v Európe.

V oblasti sa totiž nachádza kľúčový a v súčasnosti jediný bod, ktorým prechádza plyn z Ruska na Ukrajinu, kadiaľ pokračuje ďalej do Európy a putuje aj cez Slovensko.

Druhý kľúčový bod – Sochranovka – na ukrajinskom území prestal fungovať už krátko po začiatku ruskej invázie – v máji 2022. Kvôli intenzívnym bojom a okupácii územia ruskými vojskami Ukrajina oznámila, že nie je schopná garantovať jeho funkčnosť a bezpečnosť a preto ho odstavila.

Gazprom sa následne chvíľu dohadoval s ukrajinskou tranzitnou spoločnosťou GTSOU o presune kapacít na tranzitný bod Sudža. Avšak zhruba od polovice roka 2022 prúdi ruský plyn na ukrajinskej trase už iba cez Sudžu.

Pravda, Rusko prepravuje plyn aj južnou trasou, plynovodom Turkstream, ktorý smeruje cez Balkán až do Maďarska.

Maďarsko tak na rozdiel od Slovenska nie je nijako závislé od situácie na bode Sudža.

Medzi Maďarskom a Slovenskom existuje plynovodné prepojenie, takže teoreticky je možné, aby Gazprom dodával zmluvné objemy na Slovensko južnou trasou.

Medzi Maďarskom a Slovenskom existuje plynovodné prepojenie, takže teoreticky je možné, aby Gazprom dodával zmluvné objemy na Slovensko južnou trasou. 

Komplikácia spočíva v tom, že by sa na kapacitu Turkstreamu pripojil ďalší odberateľ, teda Slovensko, keďže táto „rúra“ by sa po odstavení prepravy cez Ukrajinu stala poslednou a jedinou pozemnou trasou ruského plynu do Európy.

Severná trasa známa ako Nordstream nefunguje – Nordstream 2 ani nebol spustený do prevádzky napriek vtedajšej vehementnej snahe Nemecka. A Nordstream 1 postihla v septembri 2022 „nehoda“ – doteraz neobjasnený výbuch, ktorý prerušil podmorské spojenie medzi Ruskom a severným Nemeckom.

Na boje v okolí Sudže zareagovala aj holandská burza TTF, teda hlavný bod, na ktorom sa v Európe obchoduje s plynom a ktorá určuje jeho referenčnú cenu pre európskych zákazníkov.

Zdroj: tradingeconomics.com

To, že nárast z ostatných dní je výsledkom vojenskej operácie ukrajinských síl na ruskom území, potvrdzuje aj utorkový burzový komentár k cenovému vývoju:

„Európske futures na zemný plyn vzrástli o viac ako 3 % na viac ako 41 EUR za megawatthodinu, čo je najviac za osem mesiacov, a to v dôsledku obáv z dodávok plynu cez Ukrajinu. Pretrvávajúce riziko vojenských akcií v regióne Sudža prispieva k tomuto vzostupnému trendu, najmä po nedávnej invázii Ukrajiny do ruskej oblasti Kursk, ktorá ohrozila kľúčový tranzitný bod plynu. Hoci Európa ako celok diverzifikuje svoje energetické zdroje, viaceré krajiny ako Rakúsko a Slovensko sú stále závislé od ruského plynu prepravovaného cez Ukrajinu. Gazprom oznámil, že v pondelok dodá do Európy cez Ukrajinu 39,6 milióna kubických metrov plynu, čo je mierny nárast z 39,3 milióna kubických metrov v predchádzajúci deň. Okrem toho sa ceny zemného plynu v Británii zvýšili v dôsledku prerušenia produkcie britského kontinentálneho šelfu.“

Situácia v tomto bode je teda neistá aj do ďalších dní, hoci v plynárenskom svete panuje nádej, že by tento tranzitný bod mohli nateraz nechať obe strany takpovediac na pokoji.

Napokon, stále existuje zmluva medzi Gazpromom a Ukrajinou o tranzite plynu. Plyn prúdi a Gazprom zjavne za tranzit Ukrajine platí. Ak by neplatil, Ukrajina by ho už dávno zastavila.

Do tejto nádeje a faktického stavu platnej zmluvy však vstupujú dva faktory.

Hoci ani jedna strana dnes nemá logický záujem na zlikvidovaní plynárenskej infraštruktúry v Sudži, náhodný zásah nie je v situácii ostrých bojov nikdy vylúčený.

Prvým môže byť náhodný zásah plynárenskej infraštruktúry jednou z bojujúcich strán, hoci ani jedna dnes na cielenom útoku nemá logický záujem.

Druhým je fakt, že na konci roka zmluva medzi Ukrajinou a Gazpromom o tranzite skončí a Ukrajina sa už viackrát vyjadrila, že zmluvu nehodlá predĺžiť. Ak by existoval záujem na jej predĺžení, už by sa minimálne rokovalo o jej podobe a ani insideri nemajú informácie o tom, že by akákoľvek forma negociácie o novej tranzitnej zmluve prebiehala.

Čo sa stane po prvom januári, keď prestane platiť súčasná zmluva, v skutočnosti nikto nevie. Pre Ukrajinu by to mohlo v krajnom prípade znamenať aj to, že ruská armáda by okrem elektrickej začala likvidovať aj plynovú infraštruktúru Ukrajiny.

Ak bol minulý týždeň zaznamenaný pokles dodávok, ten podľa dobre informovaných zdrojov nijako nesúvisel s vojenskými operáciami v tejto oblasti, ale s tým, že európske spoločnosti, ktoré majú plyn v ukrajinských podzemných zásobníkoch, začali sťahovať tento plyn a takpovediac „čerstvé“ dodávky sa tým znížili.

Ukazuje to aj monitoring toku plynu cez bod Sudža. Úrovne zatiaľ nedosiahli priemerné hodnoty od januára tohto roka, no po minulotýždňovom poklese začal objem prepravovaného plynu opäť stúpať

Zdroj: transparency.entsog.eu

Ako prúdi plyn na Slovensko

Slovensko vlani nakúpilo od Gazpromu približne polovicu plynu, ktorý spotrebúva.

Prietok plynu na a cez Slovensko má na starosti spoločnosť eustream. Tá na dennej báze zverejňuje objemy prepravovaného plynu.

Na Slovensko prichádza plyn cez dva body – cez Veľké Kapušany plynovod z Ukrajiny a cez Veľké Zlievce plynovod z Maďarska. Baumgarten je bod, ktorým plyn pokračuje do Rakúska a cez Lanžhot do Česka.

Z aktuálnych tokov cez hraničné body vyplýva, že z viac ako 42 GWh za deň ďalej za hranice do Česka a Rakúska pokračuje necelých 30 GWh plynu. Zvyšok zostáva na Slovensku a ide buď priamo k odberateľom – domácnostiam a firmám, alebo smeruje do podzemných zásobníkov (v tabuľke označenie Domestic).

Podľa portálu, ktorý mapuje toky plynu na bodoch v celej Európe, sa tok cez Veľké Kapušany po minulotýždňovom krátkodobom poklese vrátil na priemerné úrovne tokov od januára tohto roka.

Zdroj: transparency.entsog.eu

Podobne stabilné úrovne toku má aj prepojenie s Maďarskom na bode Veľké Zlievce:

Zdroj: transparency.entsog.eu

Časť plynu teda prúdi aj do zásobníkov. Tie má Slovensko podľa najčerstvejšieho údaju pondelok 12. augusta naplnené na 88,92 percenta so stúpajúcou tendenciou.

Dôležitý je aj údaj fyzického množstva plynu, ktorý máme v zásobníkoch v porovnaní so spotrebou. Pri spotrebe viac ako 59 TWh máme aktuálne v zásobníkoch takmer 32 a pol TWh, čo je zhruba 54,8 percenta. Viac ako polovicu priemernej spotreby tak už máme zabezpečenú zásobami.

Zdroj: agsi.gie.eu

To, že z Poľska momentálne žiaden plyn na Slovensko neprúdi, dokazujú jednak údaje z medzinárodného monitoringu a jednak aj údaje z eustreamu – bod Výrava má v oboch monitoroch v súčasnosti nulové hodnoty.

Ukrajina má tranzitné body smerom na západ s Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Maďarsko a Rumunsko však aktuálne žiaden plyn z Ruska cez Ukrajinu nedovážajú, využívajú však plynovod vedúci z Ruska cez Čierne more a Turecko na Balkán.

Poľsko má vlastný námorný terminál na splyňovanie LNG vo Świnoujście a plánuje ďalší v Gdańsku.

Slovensko je jediná zo štyroch krajín EÚ susediacich s Ukrajinou, ktorá stále využíva ako primárny zdroj nákupu plynu ruský tranzit cez Ukrajinu.

Slovensko je tak jediná z týchto štyroch krajín, ktorá stále využíva ako primárny zdroj nákupu plynu ruský tranzit cez Ukrajinu. 

Bod Užhorod – Veľké Kapušany však neslúži len na zásobovanie Slovenska. Je aj obchodnou trasou, ktorou si spoločnosti skladujúce plyn v ukrajinských zásobníkoch tieto zásoby transportujú. Zároveň je tento bod schopný reverzného toku, teda dopravovať plyn na Ukrajinu, čo je pre nášho východného suseda kľúčová vec, keďže Rusko môže aj napriek zmluvám dodávky zastaviť kedykoľvek.

Z druhej strany je to ešte Rakúsko a Česko, ktoré sa spoliehajú na tranzit cez Ukrajinu a Slovensko a stále nakupujú plyn od Gazpromu.

Česi sa však čoraz viac chcú spoliehať na prepojenie cez Nemecko a nákup nórskeho plynu alebo LNG. Rakúsky ÖMV už oznámil, že chce odstúpiť od zmluvy s Gazpromom a sústredí sa výlučne na alternatívnych dodávateľov. Gazprom má ÖMV odovzdávať plyn na slovensko-rakúskej hranici. Ak sa tranzit cez Ukrajinu zastaví, Gazprom nebude môcť podmienky kontraktu dodržať a rakúska spoločnosť bude môcť podľa vlastnej právnej analýzy od zmluvy odstúpiť.

Úspešná diverzifikácia

Z tabuľky naplnenosti zásobníkov je evidentné, že väčšina krajín svoje zásoby aktuálne zväčšuje. A je to aj kvôli neistote, ktorá panuje z toho, čo sa stane s tranzitom cez Ukrajinu po vypršaní zmluvy medzi ňou a Gazpromom 1. januára budúceho roka.

Pre Slovensko to môže znamenať významnú komplikáciu. Existuje síce prepojenie s plynovodom, ktorým Rusko exportuje plyn cez južný koridor, tadiaľ však dostávame len časť plynu, ktorý potrebujeme na pokrytie spotreby.

Ak by toto spojenie po novom roku zostalo jediným, bolo by mimoriadne komplikované napĺňať zmluvu, ktorá Gazprom viaže, aby nám dodal dohodnutý a zaplatený objem plynu. Jednak pre kapacitu samotného plynovodu a jednak preto, že by sme na tejto trase boli de facto koncovou krajinou, pričom svoje objednávky majú od Gazpromu všetky krajiny na trase.

Slovenská štátna plynárenská spoločnosť SPP už niekoľko rokov uzatvára kontrakty a nakupuje plyn aj od iných dodávateľov.

Slovenská štátna plynárenská spoločnosť SPP už niekoľko rokov uzatvára kontrakty a nakupuje plyn aj od iných dodávateľov.

„Na riziko zastavenia dodávok ruského plynu sa v SPP pripravujeme už niekoľko rokov. Okrem toho včas riešime aj ďalšie riziká, ktoré by mohli nastať. Aj preto sme sa na túto situáciu pripravili včasným nákupom prepravnej kapacity z Nemecka na Slovensko. 

Okrem toho vieme zabezpečiť prepravnú kapacitu z Maďarska, Rakúska či, vďaka dobrej práci našich kolegov v dcérskej spoločnosti Eustream, už aj z Poľska na Slovensko,“ uviedol SPP na otázku Postoja o zabezpečení dodávok v prípade nepriaznivého vývoja na tranzite cez Ukrajinu.

Tak ako v predchádzajúcom období plynári verejne komunikovali, stále platí, že majú uzavreté zmluvy so spoločnosťami BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE na nákup plynu z iného ako ruského zdroja. A to platí aj na rok 2025.

Okrem toho v aukcii začiatkom júla SPP zazmluvnil na ďalších 12 mesiacov dostatok prepravných kapacít zo západu.

Plynári tvrdia, že nezanedbávajú ani ukladanie zásob. Deklarujú, že na začiatku najbližšej vykurovacej sezóny, ale aj na začiatku roku 2025 chcú mať zásobníky naplnené na 100 percent. Tu treba dodať, že plyn v zásobníkoch môže patriť rôznym spoločnostiam a slovenskí plynári môžu mať zásoby uskladnené aj v iných krajinách.

SPP tiež tvrdí, že v prípade potreby dokáže cez alternatívne trasy a iných dodávateľov zabezpečiť rovnaký objem plynu aký dnes nakupuje od Gazpromu.

„Ak by prišlo k dlhodobému prerušeniu dodávok ruského plynu, zabezpečíme pre našich zákazníkov dostatok zemného plynu doplnením nášho diverzifikovaného portfólia dodávateľov plynu z rôznych zdrojov v objeme, ktorý plne nahradí dodávky z Gazpromu,“ uzatvára SPP.

Logistické problémy

Podľa našich zdrojov to však nie je také jednoduché. Fyzicky síce dokážeme nakúpiť plyn na globálnom trhu od rôznych dodávateľov. V prípade LNG, teda skvapalneného plynu, sa spoliehame hlavne na dodávky cez nemecké terminály.

Nemecký prevádzkovateľ siete Gascade však už oznámil, že od októbra tohto roka obmedzí garantovanú kapacitu odovzdávacej stanice Brandov v Krušných horách na 268,8 gigawatthodiny (GWh) denne. Táto kapacita stačí na zásobovanie Česka, no nie pre ďalšie krajiny na trase, vrátane Slovenska.

V tejto chvíli nevieme, ako sa Nemci zachovajú a či v prípade úplného zastavenia tranzitu cez Ukrajinu budú púšťať dostatok plynu tak, aby boli naplnené aj slovenské objednávky.

Nemecko totiž veľa plynu spotrebuje na výrobu elektriny, keďže svoj najekologickejší zdroj stabilnej výroby elektriny – jadrové elektrárne – v ostatných rokoch povypínalo. Do hry zároveň vstúpi aj človekom neovplyvniteľné a nepredvídateľné počasie. Ak bude zima tuhá, plynu budú (aj) Nemci potrebovať viac ako v prípade miernych zím z posledných dvoch sezón.

Druhým problémom je logistika.

Terminály na skvapalnený zemný plyn nemajú neobmedzené kapacity. Môžete mať síce platný kontrakt, zaplatený plyn aj loď, ktorá ho dovezie. Dôležité je však aj to, aby sa táto loď dostala do slotu na vykládku k splyňovaciemu terminálu, ktorý z prepravovanej kvapaliny opäť urobí plynné skupenstvo, ktoré sa dostane do plynárenskej infraštruktúry a tadiaľ k zákazníkovi.

Tak ako Nemecko, môže obdobne postupovať aj Poľsko. To má svoj terminál a máme s ním aj priame prepojenie „rúrou“. Ak však bude dopyt v Poľsku na úrovni kapacity splyňovania v poľskom terminále, slovenský zákazník môže prísť na rad až nakoniec.

Problémom nemusia byť zmluvy a kontrakty, ale fyzická vykládka plyn v termináloch na skvapalnený zemný plyn.

Ak sa teda spojí tuhá zima s aktuálnou kapacitou splyňovacích terminálov, dostať plyn fyzicky k nám do stredu Európy môže byť problém. Aj napriek platným a zaplateným kontraktom.

Proces nákupu LNG a jeho splyňovanie prináša ešte jeden problém. Ako cez víkend pre TASR vysvetlil hovorca SPP Ondrej Šebesta, náklady na obstaranie rovnakého objemu plynu, aký dnes nakupujeme od Gazpromu, by mohli byť vyššie o 140 miliónov eur.

„Rozdiel spôsobujú najmä tranzitné poplatky, pričom ešte nepoznáme ich finálnu výšku. Zároveň prerušenie dodávok zemného plynu bude mať zákonite za následok aj nárast cien na veľkoobchodných trhoch, a to najmä v našom regióne, ktorý je od dodávok komodity z Ruska ešte stále významne závislý,“ doplnil Šebesta.