Kam s deťmi cez letné prázdniny Pracujúci rodičia potrebujú systémovú pomoc, spoliehať sa na starých rodičov je dnes už fikcia

Doba sa zmenila a s ňou aj podoba našich rodín. Tie už dávno nefungujú ako viacgeneračné rodiny v jednom dome, naopak, zmenšili sa do podoby v jej najužšom význame. Novodobým fenoménom sa stala nukleárna rodina, teda otec, matka a deti.

Táto výrazná spoločenská zmena je príčinou, prečo posledné roky každé leto zaznievajú čoraz naliehavejšie hlasy pracujúcich rodičov, že je pre nich čoraz náročnejšie zabezpečiť svojim deťom plnohodnotnú starostlivosť počas prázdnin.

Už vlani sme na Postoji písali o tom, odkiaľ tu máme koncept dvojmesačných letných prázdnin. Kým pred viac ako dvoma storočiami vznikal z potrieb rodičov, ktorí deti potrebovali na pomoc pri prácach na poli, dnes sa ich okolnosti s potrebami rodičov absolútne rozchádzajú.

Dvojmesačné prázdninyIde o zromantizovaný koncept. Vznikli, aby mohli deti pomáhať na poli

Zuzana Hanusová

Ako rodičia riešia prázdniny v praxi

„Ako rodina sa cez leto pomaly ani nestretneme,“ opisuje pre Postoj Jana Hlaváčová z Bratislavy, ako u nich aktuálne vyzerajú dvojmesačné prázdniny. Jana je mama dvoch školopovinných detí vo veku 9 a 7 rokov a tvrdí, že odkedy má doma dvoch školákov, je leto pre ňu najstresujúcejšie obdobie.

Jana pracuje vo sfére, kde majú v lete sezónu a nikto si nemôže zobrať viac ako týždeň dovolenky. S manželom pracujú na zmeny, ktoré si v lete vymieňajú tak, aby vždy bol jeden z nich doma pri deťoch. „Na aspoň krátke výlety či spoločný čas nám ostávajú len víkendy,“ hovorí.

Manželovi rodičia už nežijú a Jana má rodičov sedemdesiatnikov, ktorým sa zhoršil zdravotný stav a pribudli viaceré diagnózy, pre ktoré im nevládzu s deťmi pomôcť. Museli preto dať deti do letného tábora, tie sú však pre nich pridrahé. 

„Za dve deti nás to vyšlo niečo vyše 800 eur, pritom sme tým vykryli len dva týždne. Ďalší tábor by sme už neutiahli,“ dodáva. Nakoniec sa museli rozhodnúť, že aj dovolenku si každý z manželov vyberie zvlášť a pri deťoch sa prestriedajú. „Takto si naše deti určite prázdniny nepredstavovali,“ uzatvára.

Na osamelých rodičov sa opäť nemyslí

Najnovšie dáta ukazujú, že na Slovensku žije takmer 900-tisíc ľudí v neúplných rodinách, pričom v drvivej väčšine sú to matky s deťmi. Čísla tiež ukázali, že jednorodičovské domácnosti sú najviac ohrozenou skupinou na hranici chudoby.

Pre rodiča, ktorý zostal na starostlivosť o deti sám, sú prázdniny nesmierne stresujúcim obdobím. Nesmie si dovoliť prísť dlhodobejšie o príjem a zároveň je na starostlivosť o dieťa často sám.

Nezostalo mi iné, len spoľahnúť sa na staršieho syna, ktorý sa musí o mladšieho postarať.

O svojich „letných starostiach“ sa rozhodla prehovoriť aj 38-ročná mama dvoch chlapcov zo Žiliny, ktorá nás poprosila o anonymitu. Na výchovu synov vo veku 6 a 12 rokov zostala sama. Manžel ich opustil pred tromi rokmi, odišiel do zahraničia, odvtedy deti nevidel a neprejavuje o ne žiadny záujem. 

Až doteraz jej s deťmi pomáhala mama. Tej však tento rok diagnostikovali onkologické ochorenie a sama potrebuje opateru. Jej otec pred piatimi rokmi zomrel na rovnakú diagnózu. 

„Nezostalo mi iné, len spoľahnúť sa na staršieho syna, ktorý sa musí o mladšieho postarať. Majú prísny zákaz ísť von, kým neprídem, bojím sa, že by starší vonku mladšieho nezvládol a mohlo by dôjsť k nešťastiu. V práci som celý čas v strese a myslím len na to, či je doma všetko v poriadku,“ hovorí.

„Bolo by skvelé, keby v lete fungovala v škole družina, kam by mohli chodiť, kde by sa mohli pohrať so spolužiakmi, aby neboli takí sami, kde by dostali teplý obed a bolo by o nich postarané, kým som v práci,“ dodáva.

Na Západe sú otvorené školské kluby bežné

Spomínaná možnosť otvorených školských klubov počas celých prázdnin vo viacerých západných krajinách úspešne funguje. Príkladom je Francúzsko, kde na školách fungujú takéto kluby počas celých prázdnin i voľných stried. Cena sa pohybuje v desiatkach eur a je závislá od príjmu rodiča. Sú otvorené od siedmej do sedemnástej hodiny a deti sú po celý čas pod pedagogickým dozorom.

Podobný systém majú aj vo Švédsku, kde je tiež cena za pobyt dieťaťa odvodená od príjmu jeho rodičov. Otvorené družiny počas celých prázdnin tam spoločnosť vo všeobecnosti vníma ako ústretovosť voči pracujúcim rodičom.

Školské kluby počas leta by nebolo náročné zrealizovať už za súčasnej legislatívy aj na Slovensku. V lete sú síce školy zo zákona zatvorené z dôvodu obdobia školských prázdnin, so školskými klubmi je to však iné, v týchto prípadoch rozhoduje zriaďovateľ, ktorým je spravidla obec.

Minister Tomáš Drucker rodičom odporúča, aby sa obrátili na alternatívy – kempy a denné tábory. Tie si však nemôže dovoliť každý.

Na Slovensku zatiaľ hlasy rodičov o riešení prázdnin nemajú veľkú podporu tak zo strany učiteľov, ako ani ministerstva školstva. Učitelia to v diskusiách pod podobnými témami komentujú ako útok na ich právo na odpočinok po náročnej práci počas školského roka.

Rodičom by pomohlo, keby sa o otvorených školských kluboch počas prázdnin rozhodlo celoplošne a mohli ich využiť deti v každom kúte Slovenska. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) však nie je k takejto pomoci pracujúcim rodičom veľmi naklonený.

Podľa jeho mediálnych vystúpení sa tento problém nedá riešiť plošne a ponecháva to na samosprávy. Drucker vidí fungovanie školských klubov nereálne aj z dôvodu plošných dovoleniek učiteľov a rodičom odporúča, aby sa obrátili na alternatívy – kempy a denné tábory.

Tie si však nemôže dovoliť každý. Priemerná cena päťdňového denného tábora sa pohybuje okolo 150 eur na dieťa, v Bratislave je to dvesto eur a viac.

Už v prípade dvoch detí je len týždenný tábor pre priemerne zarábajúcich rodičov značným zásahom do rodinného rozpočtu, pri viacpočetnej priemerne zarábajúcej rodine sa denné tábory stávajú skôr fikciou. A pre rodiny s podpriemerným príjmom sú tieto tábory jednoducho nedosiahnuteľné.

Rodičia škôlkarov môžu využiť OČR, rodičia školákov nie

V prípade zatvorených škôlok počas prázdnin vie štát rodičom pomôcť, a to cez ošetrovné. V takejto situácii tak majú nárok najviac na štrnásť dní platenej dávky. Rodičia školákov si však týmto nástrojom nijako nepomôžu. Prečo?

Škôlky fungujú v inom režime ako základné školy, podľa zákona sú v prevádzke celoročne a neplatia pre ne školské prázdniny. Aj preto je väčšina škôlok v júli ešte otvorená a o ich zatvorení v lete rozhoduje zriaďovateľ. Zvyčajne to býva na tri alebo štyri týždne, väčšinou v auguste.

Historik o dejinách dvojmesačných letných prázdninMáme ich od Jozefa II., časom by sa mala tradícia prispôsobiť realite

Zuzana Hanusová

Školy však majú zo zákona obdobie školského vyučovania a cez leto obdobie školských prázdnin. Preto školy v lete nie sú zatvorené z rozhodnutia zriaďovateľa, ale zo zákona. A práve to je podľa Sociálnej poisťovne dôvod, prečo nie je u týchto rodičov možné čerpať OČR.

Jediný dôvod, prečo sa dá využiť ošetrovné na školáka počas prázdnin, je, keď je dieťa v lete choré, pričom poisťovňa nevyžaduje potvrdenie od školy, ale od ošetrujúceho lekára.

Rodičia škôlkarov možnosť čerpania ošetrovného aj reálne využívajú, potvrdil pre Postoj hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Podľa dát, ktoré našej redakcii poskytol, poisťovňa eviduje značný nárast vyplatených dávok práve v čase letných prázdnin. V roku 2022 to bolo vyše 2600 a v roku 2023 takmer dvetisíc. Rozdiel je enormný v porovnaní jednotlivých mesiacov. Napríklad za august 2023 vyplatili 1147 dávok za ošetrovné, pričom za september už len 84.

Rozšírenie pomoci nezvažuje ani ministerstvo práce

O systémovej pomoci pracujúcim rodičom počas letných prázdnin neuvažuje ani ministerstvo práce a súčasný stav považuje za dostačujúci.

„Rozumieme, že pre mnohých rodičov je zabezpečenie starostlivosti o deti počas prázdnin výzvou. Existujúce legislatívne nástroje podľa Zákonníka práce poskytujú niekoľko možností, ako túto situáciu vyriešiť,“ napísali nám z tlačového oddelenia ministerstva.

Ministerstvo pripomenulo, že okrem štyroch, v niektorých prípadoch piatich týždňov dovolenky môžu rodičia detí do 15 rokov požiadať zamestnávateľa o úpravu pracovného času, prípadne o jeho skrátenie, ak to charakter práce dovoľuje. V prípade rodičov detí do osem rokov môžu požiadať o prácu z domácnosti, samozrejme, ak ide o druh práce, pri ktorej je home office reálny.

Okrem toho sa rozšírili možnosti použitia príspevku na rekreáciu v maximálnej výške 275 eur, ktorý dnes môžu rodičia použiť aj na financovanie letného tábora pre svoje dieťa. Podmienkou však naďalej zostáva, že zamestnávateľ musí zamestnávať viac ako 49 zamestnancov a zamestnanec u neho pracuje nepretržite viac ako dva roky.

Rezort tiež pripomenul, že na každé dieťa dostáva rodič prídavky na dieťa vo výške 60 eur.

Už sa nedá spoliehať na starých rodičov

Vyzerá to tak, že na Slovensku zatiaľ nie je vôľa vytvoriť cielenú systémovú pomoc pre pracujúcich rodičov počas prázdnin. Štát sa naďalej spolieha, že rodič niečo vymyslí, veď načo máme starých rodičov?

Situácia, že keď rodič nemôže, zapláta prázdniny stará mama či starý otec, sa týka čoraz menej rodín. Zvlášť v dobe, keď demografické dáta ukazujú, že aj naša spoločnosť naskočila na trend odkladania rodičovstva na neskorší vek.

V roku 2017 bol priemerný vek prvorodičiek na Slovensku 27,8 roka, v roku 2023 to bolo 29,8 roka, pričom v Bratislave až takmer 33 rokov. S odkladaním rodičovstva do vyššieho veku totiž logicky stúpa aj vek starých rodičov, ktorí už často nemajú fyzickú ani duševnú silu poskytnúť na dlhší čas plnohodnotnú celodennú starostlivosť o dieťa.

Štát sa naďalej spolieha, že rodič niečo vymyslí, veď načo máme starých rodičov?

Mladší rodičia zase narážajú na iný problém. Dávno sa skončili časy, keď staré mamy odchádzali do dôchodku krátko po päťdesiatke. A tak mladšie rodiny zase rozmýšľajú, kam s dieťaťom, keďže so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku starí rodičia ešte stále pracujú. Alebo keď pôsobia v oblastiach, v ktorých sa aj samotný štát spolieha na pracujúcich dôchodcov (ukážkovým príkladom je zdravotníctvo).

Dvojmesačné prázdniny počas leta sa stali u nás silnou tradíciou, uvažovať o ich skrátení by bolo citlivou spoločenskou témou. Už aj preto, že v ich dĺžke patríme v Európe medzi priemer a sú krajiny, v ktorých deti zostávajú doma ešte dlhšie, napríklad v Portugalsku alebo Taliansku.

Otázkou je, či nenastal čas, keď treba počúvať rodičov, ktorí žiadajú pomoc s deťmi počas ich dvojmesačného voľna. Netreba vymýšľať vlastné novinky, ale stačí odpozerať efektívne riešenia od krajín, v ktorých je pomoc pracujúcim rodičom prirodzená a zabehnutá v praxi.