Tomášov návrh o dávkach v hmotnej núdzi Čo sa musí stať, aby to fungovalo?

Nech to znie akokoľvek paradoxne, predbežne prezentovaný návrh z dielne ministra práce týkajúci sa tlaku na reálne zamestnanie pre ľudí poberajúcich dávku v hmotnej núdzi je v súlade s tým, čo tradičná sociálna demokracia reprezentovala, teda určitým protekcionizmom domáceho obyvateľstva na pracovnom trhu.

Je tu 142-tisíc ľudí disponibilných na prácu a 83-tisíc voľných pracovných miest. Ten paradoxný moment je však v tom, že Erik Tomáš chce chrániť domáci pracovný trh v čo najväčšej možnej miere pre občanov Slovenska prostredníctvom istého typu tlaku (reštrikcia nie je úplne presné slovo).

A tento krok zase vyplýva z toho, že Slovensko dlhodobo rieši problém nadmerne vysokej oficiálnej nezamestnanosti ľudí, u ktorých sa prepletá nízky socioekonomický status s etnickým pôvodom.

Je to ťažká pozícia, pretože minister práce je automaticky kritizovaný v oboch situáciách – ak by s tým nič nerobil, ale ako vidíme z reakcií na tento predbežný návrh, aj ak by chcel niečo v tomto smere spraviť

Diabol bude v detailoch

Už v dnešnom systéme vyplácania dávok v hmotnej núdzi existuje prvok tlaku, že ak chce niekto nárok aspoň na základnú dávku vo výške 84,90 eura, musí si odpracovať 32 hodín verejnoprospešných prác za mesiac v prospech obce, kde žije. Čiže z tohto hľadiska nič nové pod slnkom. 

Čo sa týka možnosti presunu aktivačných pracovníkov medzi obcami podľa potreby, ide skôr o pozitívne opatrenie smerom k väčšej efektivite využitia ich potenciálu.

Diabol však ako vždy bude v detailoch, najmä akým spôsobom sa bude diať transport týchto ľudí a následná koordinácia ich aktivačnej činnosti.

Čo sa týka možnosti presunu aktivačných pracovníkov medzi obcami podľa potreby, ide skôr o pozitívne opatrenie smerom k väčšej efektivite využitia ich potenciálu.

Návrh Erika Tomáša počíta aj s odstupňovaním aktivačného príspevku, ak sa nezamestnaný podujme absolvovať rekvalifikačné vzdelávanie (stredne vysoké ohodnotenie), respektíve ak by sa mu podarilo uzavrieť pracovnú zmluvu so zamestnávateľom (najvyššie ohodnotenie). Príspevok na cestovné bude samozrejmosťou.

Zároveň minister spomenul, že sa bude hľadať taký model plnenia exekučných príkazov, aby to motivovalo ľudí zaťažených exekúciami nájsť si stabilný príjem z legálnej práce.

Toto všetko sú pozitívne momenty, ktoré, samozrejme, bude treba prediskutovať so všetkými zainteresovanými stranami, aby sa dospelo k optimálnym konkrétnym opatreniam.

Aby všetko vyššie spomenuté fungovalo, musí byť splnená nevyhnutá podmienka – vytvoriť možnosti na okamžité zamestnanie v rozumne dostupnej vzdialenosti od miesta bydliska uchádzačov o zamestnanie. 

Preto je z môjho pohľadu kľúčové, aby štát vytvoril príležitosti na zamestnávanie najmä v odvetviach pôdohospodárstva (polia a lesy), vodných tokov, národných parkov, cestných a železničných komunikácií a údržby v okolí elektrizačnej a prenosovej sústavy (štátna firma SEPS).

Týka sa to hlavne ministerstiev pôdohospodárstva, životného prostredia, dopravy a financií. Štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie patriace pod tieto ministerstvá majú svoju pôsobnosť rozloženú po celom Slovensku a zároveň sú ideálne na poskytovanie nízkokvalifikovaných pracovných pozícií.

Píše Igor AndréDesať nevyžiadaných rád Robertovi Ficovi pre oblasť marginalizovaných skupín

Igor André

Kiežby sa Černomyrdin mýlil

Legitímna otázka je, ako sú tieto organizácie a podniky patriace pod ministerstvá pripravené na prijatie (odhadom) niekoľkých tisíc nových pracovníkov spomedzi občanov z marginalizovaných rómskych komunít. 

Rovnako treba dodať, že ani ministerstvo školstva by nemalo úplne vypadnúť z tejto rovnice. Hoci stredné odborné školstvo spadá pod regionálne školstvo, čo je doména samosprávnych krajov, ako tvorca a nastavovač celého systému výchovy a vzdelávania sa ministerstvo nemôže zbaviť zodpovednosti za to, čo sa má diať s absolventmi dvojročných učebných odborov na SOŠ, ktorými sú v drvivej miere žiaci z marginalizovaných rómskych komunít.

Preto by aj jeho zástupcovia mali sedieť za týmto pracovným stolom, aby sa pokúšali vytvoriť čo najefektívnejší model praxe (prípadne duálneho vzdelávania) v jednotlivých štátnych podnikoch pre žiakov v dvojročných odboroch.

Zároveň by mohli mať títo žiaci už počas štúdia víziu prijatia do trvalého pracovného pomeru v jednom z týchto podnikov, kde bude reálna potreba. (Treba myslieť na to, že dotácie z eurofondov na tieto pracovné miesta majú obmedzené trvanie.)

Čím skôr sa s týmito činnosťami náročnými na organizáciu a koordináciu začne, tým lepšie pre celú našu krajinu. Vzhľadom na chronickú slovenskú chorobu s názvom „rezortizmus“ si však nerobím ilúzie, že to dopadne inak ako „černomyrdinovsky“ – chceli sme to urobiť najlepšie, ako sme mohli, ale dopadlo to ako vždy.

Ak by sa však Černomyrdin v tomto prípade čo i len trochu mýlil, bol by to počin hodný pochvaly. Takéto svojho druhu štátne sociálne podniky by mohli byť dobrým pracovným inkubátorom na prechod na otvorený trh práce, ktorý sa črtá vo východnej časti Slovenska v odvetví automobilového priemyslu.