Demokrati s potenciálom Posun PS do stredu označujú za falošný, konflikt so Smerom môže Naďovi pomôcť

Demokrati neuspeli už v dvoch voľbách za sebou a ani preferenčne sa im nedarí prekročiť päťpercentnú hranicu. Napriek tomu vo vedení mimoparlamentnej strany cítiť viac odhodlania ako rezignácie.

Strana rieši úplne iné problémy ako upadajúce hnutie Igora Matoviča, ktoré stráca členov aj voličov. Naopak, Demokratom v posledných mesiacoch vzrástol počet členov aj sympatizantov. 

Vízie strany sú načrtnuté veľmi jasne – vytvoriť silnú stredovú stranu, ktorá bude v budúcnosti prvým partnerom Progresívneho Slovenska, ak sa bude skladať vláda. 

Dvoje neúspešných volieb

Časť voličov mohla zlomiť palicu nad Demokratmi, keď neuspeli vo vlaňajších parlamentných voľbách. Prilákali 87-tisíc voličov, čo nestačilo ani na tri percentá hlasov. Nedostali tak ani štátny príspevok, pritom viacero ľudí požičalo strane desiatky tisíc eur.

Z výsledkov eurovolieb sa však zdá, že sympatizanti od Demokratov neodišli. Strane sa darilo dobre mobilizovať a k volebným urnám pritiahli asi 80 percent svojho potenciálu. Lepšiu mobilizáciu zaznamenalo už len hnutie Republika.

Nadpriemerne Demokrati mobilizovali na juhu Slovenska. Nie je to síce územie, kde by boli Demokrati vyhrávali, ale účasť Štefana Hamrana na kandidátke im pomohla. Rodák z Komárna hovorí plynule po maďarsky a na južnom území má potenciál.

Uvedomuje si to aj líder strany Jaroslav Naď, ktorý pre Postoj hovorí, že ich podporila aj strana Maďarské fórum Zsolta Simona, a avizuje rokovania s ďalšími „zaujímavými maďarskými osobnosťami“.

Demokratom vo voľbách do Bruselu dalo hlas takmer 69 204 voličov a dosiahli tak 4,68 percenta.

Napriek tomu, že mandát nezískali, v hnutí o neúspechu nehovoria. „Výsledok nebol zlý,“ skonštatovala členka predsedníctva Dorota Nvotová. Pri hodnotení výsledku odporúča porovnávať rozpočty jednotlivých strán. Demokrati mali k dispozícii len malý balíček.

„Je veľa sklamaných voličov iných opozičných strán a tí prúdia k nám, pretože makáme a robíme to podľa mňa dobre,“ povedala Nvotová pre Postoj.

Podľa Naďa prešli Demokrati po parlamentných voľbách náročnou cestou. „Ale eurovoľby ukázali, že sme životaschopní,“ tvrdí.

Potenciál majú, potvrdzujú to aj dáta

Prieskumy verejnej mienky neukazujú posun v preferenciách strany. Číslo je viac-menej stabilizované. V posledných prieskumoch dosahujú Demokrati okolo 3,5 percenta.

Napriek tomu sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik pre Postoj vraví, že volebný potenciál strany je podstatne vyšší ako to, čo ukazujú súčasné preferencie Demokratov. Navyše ich potenciál v čase rastie. „Pred pár mesiacmi bol potenciál Demokratov polovičný,“ povedal.

Z posledného júnového prieskumu podľa Slosiarika vyplýva, že prijateľnosť voľby Demokratov bola na úrovni 20 percent, čo znamená, že pätina voličov, ktorí by k voľbám prišli, by uvažovala nad tým, že by to hodili okrem iných strán aj Demokratom.

Aj líder strany odhaduje, že volebný potenciál Demokratov sa pohybuje na úrovni medzi 15 až 18 percentami. „Nie je to prehnané,“ konštatuje Slosiarik. Veľká časť volebného potenciálu sa však môže vo voľbách rozhodnúť pre iný politický subjekt. Preto je podľa Slosiarika potenciál Demokratov zatiaľ „výrazne zviazaný“.

Časť potenciálnych voličov Demokratov sa napokon rozhoduje pre PS (asi tretina z 20-percentného potenciálu), hnutie Slovensko (približne desatina z potenciálu), SaS (približne desatina) či KDH (približne desatina). Viac ako desatina z volebného potenciálu Demokratov nie je rozhodnutá, komu by dala svoj hlas.

Do volieb je však ďaleko a záleží na predstaviteľoch Demokratov, kam stranu dovedú a či bude pre voliča príťažlivá.

V súčasnosti podľa Slosiarika ťahajú Demokrati „za kratší koniec“, a to najmä pre svoju históriu. Je dôležité, s kým alebo s čím boli politici v predchádzajúcom období spájaní.

Demokrati si podľa Slosiarika „nesú stigmu prechádzajúcej vlády“, a tak si musia opätovne získavať naštrbenú dôveru voličov. Na Šimečkovo PS sa nedá prenášať zodpovednosť za predchádzajúce obdobie.

Napriek tomu šéf Focusu pomenuje pozitívum Demokratov, a to je fakt, že si súčasná vládna koalícia čoraz častejšie vyberá za svojho politického nepriateľa práve šéfa Demokratov. „Aj vďaka tomu bude ich relevancia rásť,“ vraví Slosiarik.

Členovia strany na vlaňajšom sneme volia nového predsedu. Foto: Facebook/Demokrati 2023

Jaroslav Naď sa napríklad aktuálne súdi s Ľubošom Blahom za to, že ho označil za „vlastizradcu“. Exminister sa domáha verejného ospravedlnenia na tlačovej konferencii aj priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100-tisíc eur.

Naď je tiež hlavnou tvárou štátnej vojenskej pomoci Ukrajine. Minulý rok vláda Eduarda Hegera darovala našim východným susedom trinásť stíhačiek MiG-29, čo teraz v politickom boji využíva strana Smer. V konečnom dôsledku mu môže táto kauza pomôcť.

Súd Naďa s BlahomŠéf Demokratov odmieta označenie vlastizradcu. Blaha ho tak bude volať, aj ak súd prehrá

Postoj

Naďov drajv sa ukázal aj na proteste pred Markízou. Bol to práve líder Demokratov, ktorý zvolal ľudí pred televíziu.

Na zmenu lídra preto nie je dôvod a potvrdzujú to aj straníci. „Nikoho lepšieho si strana teraz ani nemôže predstaviť, absolútne za ním stojíme,“ vraví Nvotová ako členka predsedníctva. Na sneme na jeseň sa tak nový líder vyberať nebude. 

Naď zároveň dostal v parlamentných voľbách najviac krúžkov, pričom zo štvrtého miesta prekrúžkoval volebnú líderku Letanovskú aj tesne druhého expremiéra Eduarda Hegera.

Zaskočení z ľavicového progresivizmu PS

Najväčším rivalom Demokratov zrejme bude Progresívne Slovensko, ktorému sa podarilo osloviť najmä liberálnejších voličoch bývalého OĽaNO. Bolo ich takmer 160-tisíc. Demokrati si z tohto koláča stratených Matovičových voličov podľa dát exit pollu ukrojili asi iba 40-tisíc.

Pre naďovcov bude teda výzvou zaujať natoľko, aby voliči do PS neodchádzali, ale aby o Demokratoch čoraz viac uvažovali.

V čom sa chcú Demokrati odlíšiť od progresívcov?

„Ľudia začínajú chápať, že z pekného, ale prázdneho marketingu sa jednoducho najesť nedá. Plus keď si prečítajú program našich kolegov, asi zostanú zaskočení z ľavicového progresivizmu. PS ani náhodou nie je stredová strana. Je to progresívna ľavica,“ zhodnotil Naď.

Líder Demokratov sa tak snaží vymedziť voči programu PS, v ktorom sa píše aj o možnosti tranzície iba na princípe „sebaurčenia“ a namiesto tehotných žien sa používa termín „tehotné osoby“.

Aj vedenie PS má však ambíciu posunúť stanu do stredu, čo v poslednom čase viackrát verejne povedali, lebo ľudia ich podporujú hlavne pre politický súboj s Robertom Ficom. Lenže Demokrati v tomto smere môžu pôsobiť autentickejšie.

Expremiér Eduard HegerDo politiky som priniesol kultúru úcty. Strana Demokrati tu bude desaťročia

Lukáš Kekelák

Keďže boli v OĽaNO, majú za sebou politickú školu Igora Matoviča, ktorá v roku 2020 zbierala body najmä zameraním sa na Fica a Smer.

Demokrati sa zároveň jasnejšie profilujú. Zo strany odišlo viacero progresívnych tvárí ako Andrea Cocherová či bývalý europoslanec Vladimír Bilčík.

Nie je to tak, že by Demokrati po decembrovom sneme s novým vedením skonzervatívneli, ale určite nebudú otvárať tému uzákonenia registrovaných partnerstiev, eutanázie či legalizácie potratovej tabletky, ako sa mohlo zdať po vzniku strany.

„PS je pre mnohých príliš. Príliš na ľavej strane, príliš progresivistické, príliš liberálne. To znamená, že majú svoj strop. Naši voliči a stredoví voliči nechcú progresivizmus a je našou úlohou ponúknuť im alternatívu postavenú na zdravom sedliackom rozume s riešeniami problémov, ktoré reálne trápia ľudí na Slovensku,“ hovorí Naď.

Jaroslav Naď ponúkol neúspešnému prezidentskému kandidátovi Ivanovi Korčokovi aj post lídra strany. Foto: TASR/Jaroslav Novák

„Všimla som si teraz trend vykresľovať PS ako stredovú stranu, ale myslím si, že každý človek, ktorý sa v tom trochu orientuje, tak vie, že to tak nie je,“ hodnotí Nvotová.

Keď odchádzali Eduard Heger a Jaroslav Naď z OĽaNO, vzali so sebou skôr liberálnejších voličov. Matovičovi zostali zväčša konzervatívnejšie naladení sympatizanti. No podľa Slosiarika to nie je také jednoznačné.

„Takáto tendencia je zrejmá, ale s tým liberalizmom by som nepreháňal,“ povedal šéf Focusu s tým, že pozíciu Demokratov by skôr označil za občianskokonzervatívnu či dokonca konzervatívnejšie stredovú. Pripodobnil by to k pozícii ľudovej strany v Rakúsku.

A to je podľa Slosiarika rozdiel medzi KDH a Demokratmi. Strana Jaroslava Naďa síce nedokáže získať konzervatívca so silným konfesijným atribútom, ale umierneného už áno. A navyše vie osloviť aj časť mestských liberálov, ktorá je teraz sčasti medzi sympatizantmi PS.

Kto sú voliči Demokratov

Z dát agentúry Focus kumulovaných za mesiace január až apríl, ktoré má denník Postoj k dispozícii, vyplýva, že Demokrati majú veľmi vzdelaných voličov. Viac ako dve tretiny sympatizantov strany majú vysokoškolské alebo aspoň stredoškolské vzdelanie s maturitou.

Približne 43 percent voličov sa označilo za stredových a 30 percent sympatizantov za liberálnych. Ku konzervatívcom sa zaradilo 25 percent voličov strany.

Z dát vidno posun hnutia Slovensko do konzervatívnejších vôd a, naopak, liberálne presvedčenie voličov Demokratov. Viac ako 40 percent ich sympatizantov preferuje liberálny alebo progresívny typ politiky. Konzervatívna politika je schodná pre 21 percent voličov, sociálno-demokratická pre 20 percent a národná pre asi 15 percent voličov strany.

Rozdiel medzi bývalým OĽaNO a Demokratmi vidno aj na dátach o návštevnosti bohoslužieb. Menej často alebo vôbec nechodí na omšu viac ako polovica voličov Demokratov, kým pri hnutí Slovensko je to približne tretina sympatizantov.

Aspoň raz za týždeň chodí na omše 18 percent voličov Demokratov a aspoň raz za mesiac sedem percent.

Zaujímavý je tiež fakt, že Demokrati majú o čosi starších voličov ako Matovičovo hnutie, čo môže podľa Slosiarika spôsobovať to, že bývalé OĽaNO má ešte stále imidž protestnej strany, čo je pre mladších voličov atraktívnejšie.

Kým hnutie Slovensko má vo vekovej škále do 34 rokov asi 30 percent sympatizantov, Demokrati majú v tejto kategórii ani nie 18 percent voličov.

Matovičovo hnutie upadáStrácajú členov aj desaťtisíce voličov. Akí sympatizanti zostali a aké sú trendy?

Juraj Brezáni

Strana čiastočne reaguje na medzery medzi mladšími voličmi. Podľa Doroty Nvotovej v tom má pomôcť platforma Generácia D, ktorá združuje mladých už od 16 rokov. „Vychovávame stredovú rozumnú generáciu, ktorá by to raz mohla prebrať,“ vraví Nvotová. Šéfom tejto platformy je právnik Jakub Kubík, ktorý kandidoval v parlamentných voľbách z 35. miesta.

Na kampaň treba státisíce

Strana bude v nasledujúcom období zápasiť s financami. Po neúspechu v parlamentných voľbách a bez štátneho príspevku sa však Demokratom podarilo urobiť kampaň aj v eurovoľbách. A to napriek dlhom.

Podľa záverečnej správy z kampane pred parlamentnými voľbami minuli Demokrati 2,1 milióna eur. Naď povedal, že všetky záväzky už splatili a zostávajú im nesplatené pôžičky.

Strane zrejme najviac finančne pomohol Ján Šubák, ktorý chcel pôvodne kandidovať za svoju stranu Dobrý deň, Slovensko. Dohodol sa však na spoločnom postupe s Demokratmi. Šubák je zakladateľom spoločnosti Helens a minoritný akcionár banky VÚB. Predtým kandidoval do parlamentu za stranu Skok Juraja Miškova, exministra hospodárstva za SaS vo vláde Ivety Radičovej.

Podnikateľ z východného Slovenska poskytol strane pôžičku vo výške 240-tisíc eur. Pre Postoj povedal, že je splatná do roku 2027 za predpokladu úspešného volebného výsledku v ďalších parlamentných voľbách.

V rámci svojich možností chce naďalej pomáhať Demokratom. Aká je jeho motivácia? „Vyššia miera odbornosti a nižšia miera polarizácie,“ opisuje, ako vidí Demokratov. U politikov vidí „poctivé úmysly“ a práve preto je podporovateľom strany a zároveň aj členom.

„Som presvedčený o tom, a žiaľ, dianie v spoločnosti mi dáva za pravdu, že Demokrati by mali mať stabilné miesto na politickej mape Slovenska. Určite by boli dobrým vyvažovacím elementom medzi silne liberálnou a silne konzervatívnou časťou demokratického spektra,“ vraví Šubák, ktorý okrem pôžičky daroval strane aj financie vo výške 129-tisíc eur a venoval jej aj zakúpené reklamné plochy, ktoré Demokrati v kampani využili.

Ján Šubák a Pavel Nechala. Foto: Facebook

Peniaze strane požičal aj advokát Pavel Nechala, ktorý bol do decembrového snemu v predsedníctve strany. U Demokratov má pohľadávku 65-tisíc a splatnosť má rovnakú ako Šubák.

„Ak strana v budúcnosti získa štátny príspevok, tak peniaze nám budú vrátené. Ale zas čítam aj realitu, teda akým spôsobom sa vyvíja politická scéna. Demokrati sú momentálne stále pod čiarou, aj keď zvyšujú svoje percentá,“ vraví Nechala, ktorý spoluzakladal s Miroslavom Beblavým stranu Spolu.

Po odchode z aktívnej politiky hovorí, že v nej vníma viac emócií, ako by bolo potrebné. Sčasti to kritizuje aj na Demokratoch. „Je to viac o presadzovaní sa prostredníctvom rôznych výrokov a konaní, ktoré priťahujú pozornosť, a nie je to o programe,“ hodnotí.

Podľa Nechalu sa Demokrati môžu odlíšiť od bývalého OĽaNO aj tým, že nebudú stavať politiku na emóciách, ale načerpajú témy a skúsenosti v Európskej ľudovej strane (EPP), kde majú ukotvenie.

Nechala tvrdí, že na pochopenie aktuálnej situácie v strane je dôležité myslieť na nových členov. Vraví, že od parlamentných volieb došlo k masívnemu rozšíreniu členov, čo potvrdzuje aj Naď. „Máme už približne 700 nových členov,“ spresňuje líder strany s tým, že je to viac, ako má PS. Dôležité bude podľa nich správne manažovať tento personálny substrát.

Keďže Nechala má ako bývalý člen predsedníctva kontakty na členov aj na vedenie strany, vie zhodnotiť aktuálnu náladu. „Rezignáciou by som to určite nenazval. Je to silné odhodlanie pracovať na veciach. Držím tomu palce,“ dodáva pre Postoj.

Jaroslav NaďFico vravel Ukrajincom, aby si nevšímali, že na nich doma nadáva

Lukáš Kekelák

Pôžičku strane napríklad odpustila volebná líderka do parlamentných volieb Andrea Letanovská. Strane požičala spolu s manželom.

Podľa Naďa sa dá pomerne úspešne robiť aj nízkonákladová kampaň. V eurokampani sa Demokrati okrem iného snažili zaujať kontroverznejšou tízingovou kampaňou. Spočiatku na ich bilbordoch viseli proruské odkazy ako „Ukrajina je nepriateľ“ alebo „Bez Ruska neprežijeme“.

Neskôr tieto bilbordy prelepili a vysvetľovali, že kampaň mala vzbudiť pozornosť a poukázať na výroky koaličných politikov. „Potrebovali sme siahnuť k voličovi, ktorý doteraz nebol nikde zakotvený, a zároveň od nás volič očakával jasnú opozičnú politiku,“ vysvetlil netradičnú kampaň pre Postoj Jaroslav Naď. 

Nemá pocit, že by kampaň nebola zaujala. „Budeme skákať finančne tak vysoko, ako nám to umožní náš rozpočet,“ dodal.

Intenzívna príprava na ďalšie parlamentné voľby sa zrejme začne už v roku 2026. Dovtedy sa môže veľa vecí zmeniť, Demokrati to buď vydržia a budú rásť, alebo to nepôjde a neprekročia päťpercentnú hranicu ani v ďalších voľbách. To by bol ich politický koniec.

V hre by bolo aj vytvorenie väčšieho politického subjektu na štýl SDKÚ, čomu sa Demokrati nebránia a privítali by to.