Jedna zo štyroch opozičných strán, ktoré sa dohodli, že budú v nasledujúcich mesiacoch hľadať programové prieniky a priority, už hovorí aj o konkrétnych plánoch.
V prípade, že sa mimoparlamentná strana Demokrati dostane po voľbách k moci, zruší všetky dezinformačné weby platené Ruskom alebo akýmkoľvek spôsobom prepojené s Moskvou.
„Urobíme legislatívu, ktorou zakážeme médiám plateným Ruskom vysielať na území Slovenskej republiky. Jednoducho – dovidenia,“ povedal Jaroslav Naď ešte začiatkom decembra v pravidelnom živom vysielaní na sociálnej sieti.
Naď pri prepojeniach dezinformačných médií na Rusko argumentuje iba spolupracovníkom Hlavných správ Bohušom Garbárom, na ktorého poukázalo Vojenské spravodajstvo pri odhaľovaní ruskej špionáže na Slovensku.
Bez ďalších podrobností a dôkazov však hovorí, že aj rôzne ďalšie alternatívne médiá majú prepojenia na ruské tajné služby.
Demokrati svoj plán o vypínaní webov v náznakoch uvádzajú aj v programe Hlboká orba: „Zároveň prijmeme legislatívne a regulačné opatrenia, ktoré obmedzia šírenie dezinformácií financovaných zo zahraničia či prepojených na extrémistické siete.“
Korešpondent, ktorý do Hlavných správ prispieval pod rôznymi pseudonymami, sa stretával so zástupcom ruského vojenského pridelenca na Slovensku Sergejom Solomasovom, ktorý ho podľa zverejnených videí na konci vyplatil. Dostal dvakrát 500 eur.
„Povedal som v Moskve, že si taký dobrý chlapec, že máš veľa kamarátov – taká slovenská mafia –, a Moskva rozhodla, že budeš taký lovec,“ povedal ruský špión Garbárovi. Ten neskôr pred prokurátorom svoju vinu priznal, preto vyviazol len s podmienkou a peňažným trestom 15-tisíc eur. V prípade, že by sa bol súdny proces začal, bolo by mu hrozilo až 13 rokov väzenia.
Neskôr však Garbár nezvládal splácať peňažný trest, preto ho súd poslal na rok a pol do väzenia.

Odsúdený Bohuš Garbár. Foto: TASR/Ján Krošlák
Okrem iného Garbár priznal aj to, že prijal ponuku Ruska, aby riadil svojich agentov a hľadal ďalších. Rusom sľúbil, že bude vyhľadávať citlivé a utajované informácie o slovenských a spravodajských službách a o spolupráci Slovenska s EÚ, NATO a s Ukrajinou.
Hoci bol prípad Bohuša Garbára súdmi potvrdený, nedá sa na základe tohto prípadu tvrdiť, že Hlavné správy alebo ďalšie alternatívne médiá sú paušálne platené Ruskom alebo koordinujú svoje kroky s Moskvou.
Mimoparlamentná strana v reakcii na otázky denníka Postoj uviedla, že prípad podplácania spolupracovníka Hlavných správ „rozhodne nie je jediný“.
„Očakávame, že po výmene vlády a rozviazaní rúk polície, vyšetrovateľov a návrate najmä Slovenskej informačnej služby (SIS) k zabezpečovaniu úloh, na ktoré je určená, môžeme byť svedkami ďalších odhalení,“ uviedli Demokrati.
Legislatívu mali pripravenú už za vlády Eduarda Hegera, no tvrdia, že „nepochopiteľne“ nenašli podporu u jedného z vtedajších koaličných partnerov. Vo vláde bolo OĽaNO spolu so stranami Za ľudí, Sme rodina a SaS.
V tom čase si na portáloch Hlavné správy a Hlavný denník platilo hnutie Sme rodina reklamu v desaťtisícoch eur, pričom Boris Kollár tvrdil, že tieto médiá nepovažuje za problematické. Súčasne hovoril, že rovnako dezinformačný je aj denník SME či Denník N.
Naď však v minulosti uviedol, že s vypínaním webov mala problém SaS, ktorú vtedy viedol Richard Sulík. „Predstavidelia strany SaS nám povedali, že to je sloboda slova a my tie weby musíme naspäť zapnúť. Tak sme naspäť zapli Hlavné správy, Infovojnu a neviem čo všetko,“ vysvetľoval Naď vlani.
„Domnievame sa, že po skúsenostiach ostatných rokov a vnímaní negatívneho vplyvu na stabilitu a náladu v spoločnosti bude pripravená legislatíva tentoraz ocenená všetkými vládnymi stranami,“ tvrdia Demokrati teraz s odkazom budúcu vládnu koalíciu, ktorú chcú vytvoriť so stranami PS, SaS a KDH.
Strana však konkrétne neopísala chystaný mechanizmus vypínania webov, iba uviedla, že na ňom budú „participovať všetky relevantné orgány a inštitúcie“ a výsledná legislatíva bude „vypracovaná poctivo a odborníkmi tak, aby zohľadňovala národné záujmy, nie záujmy cudzích mocí na našom území“.

Eduard Heger s Jaroslavom Naďom. Foto: TASR/Roman Hanc
„Problém dezinformačných webov nie je nový, bolo by preto naivné myslieť si, že štát nemá prehľad o tom, ktoré osoby a inštitúcie spolupracujú napríklad s Ruskou federáciou. Otázkou je, kto s tým naozaj chce niečo urobiť, a je zrejmé, že súčasná vláda zámerne problém dezinformačných webov prehliada a do veľkej miery je, žiaľ, práve vláda Slovenskej republiky jedným z najvýraznejších kanálov ruskej propagandy,“ dodali Demokrati pre Postoj.
Otázkou zostáva, ako sa v zákone definuje „médium platené Ruskom“ a ktoré médiá označia za „dezinformačné“.
Šéf Demokratov vraví, že vypínaním webov chcú brániť bezpečnostnú a obrannú stratégiu krajiny, čiže členstvo v Európskej únii a NATO. „Tí, ktorí presadzujú záujmy iných, napríklad Ruska, nám tu nebudú robiť holubník,“ povedal Naď na sociálnej sieti s tým, že ide o bezpečnostné riziko.
„Prečo by sme mali ponechávať Ruskom platené dezinformačné weby, aby ľudí klamali, ohrozovali, aby im hovorili, že namiesto liekov si majú dávať bromhexín a vodku alebo Savo a podobné hlúposti,“ doplnil. Podľa neho v tomto prípade nejde o slobodu slova, ale o zodpovednosť.
„Nevyhrážam sa, že vás pozatváram,“ dodal neskôr na margo alternatívnych médií.
Poslanec Ľubomír Galko zašiel ešte ďalej ako predseda Demokratov a hovorí, že vypínanie dezinformačných webov nestačí a treba šírenie dezinformácií trestať väzením.
„Tých, čo šírili alebo budú šíriť dezinformácie a hoaxy (a to napríklad aj po upozornení), treba zavrieť do basy,“ napísal Galko na sociálnej sieti.

Poslanec Ľubomír Galko. Foto: TASR/Jakub Kotian
Neskôr svoje slová vysvetľoval na príklade, že ak nejaký web šíri informáciu, že minister obrany ide poslať mladých mužov zo Slovenska bojovať na Ukrajinu, a následne je oficiálnym vyhlásením ministra obrany ubezpečený, že to tak nie je a ani nebude, a web to úmyselne šíri ďalej, tak to nie je podľa neho „názor“.
„Web treba nielen vypnúť, ale dotyčných, čo tak úmyselne konali, treba dať do basy,“ opätovne uviedol Galko.
Demokrati neodpovedali na otázku, či v rámci legislatívy o vypínaní webov zohľadnia aj postihy a tresty, ktoré avizuje ich poslanec v parlamente.
Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu zablokoval Národný bezpečnostný úrad štyri weby – Hlavné správy, Hlavný denník, Infovojnu a Armádny magazín.
Hoci štát argumentoval, že portály publikujú škodlivý obsah a vytvárajú škodlivé aktivity v slovenskom kybernetickom priestore, presné dôvody blokovania neboli jasné. Informácie o tom nemali dokonca ani prevádzkovatelia dotknutých stránok.
Blokovanie webov umožnila novelizácia kybernetického zákona, ktorú pripravila vtedajšia vláda Eduarda Hegera (dnes Demokrati). Neskôr sa pravidlá upravili tak, že NBÚ môže vykonať blokovanie iba na základe žiadosti oprávneného orgánu, napríklad polície, tajnej služby či Vojenského spravodajstva.
Hoci na blokovanie nie je potrebný predchádzajúci súhlas súdu, rozhodnutie môže preskúmať, keď niekto podá správnu žalobu.
Aj česká vláda konala podobne ako slovenská a po Putinovom vpáde na Ukrajinu vyzvala na blokovanie dezinformačných webov.
Po troch rokoch však prišlo rozhodnutie pražského súdu, že blokovanie webu AC24 bolo nezákonné, navyše poškodený vydavateľ má teraz nárok na odškodnenie za ušlý zisk.
Súd konštatoval, že poskytovateľ internetového pripojenia porušil zákon o slobodnom prístupe k informáciám, keď na výzvu vlády Petra Fialu vypol konkrétnu stránku. Cenzúra štátu však nemala oporu v zákone. Odškodné teraz vymáhajú od operátorov, nie od štátu.
Česko má však aj inú skúsenosť s propagandistickými webmi. Začiatkom roka 2024 česká kontrarozviedka BIS odhalila portál Voice of Europe, ktorý síce vystupoval ako nezávislé médium, no v skutočnosti ho financoval Kremeľ a jeho cieľom bolo podľa českých tajných šíriť proruské názory.