Najvyššie posty Európskej únie Lídri EÚ vybrali Ursulu von der Leyen, nakoniec však rozhodne europarlament, kde to vôbec nemá isté

Podľa očakávania sa kandidátkou na post predsedníčky Európskej komisie na ďalšie obdobie stala jej doterajšia šéfka Ursula von der Leyen.

Lídri členských štátov na oficiálnom summite počas noci odhlasovali aj nomináciu portugalského expremiéra Antónia Costu na predsedu Rady EÚ. Estónska premiérka Kaja Kallas by mala v nasledujúcom období zastávať pozíciu šéfky európskej diplomacie.

Hoci sa talianska premiérka Giorgia Meloni, ktorá sa snažila už od volieb dostať do pozície kľúčovej hráčky, „čertila“, že bola odsunutá z definitívnych rokovaní, napokon sa jej nepodarilo zablokovať zvolenie tejto trojice.

Presadila však aspoň to, aby sa o jednotlivých postoch hlasovalo samostatne.

Pri hlasovaní o Ursule von der Leyen sa Meloni zdržala, pri Antóniovi Costovi a Kaji Kallas hlasovala proti.

Nenazbierala však dosť spojencov, aby sa jej podarilo ovplyvniť konečný výsledok.

Na sociálnej sieti X k tomu napísala, že „návrh, ktorý sformulovali ľudovci, socialisti a liberáli na nové európske pozície, je nesprávny v metóde a podstate. Rozhodla som sa to nepodporiť z úcty k občanom a indíciám, ktoré od občanov vo voľbách prišli. Pokračujeme v práci na tom, aby sme Taliansku konečne dali v Európe váhu, akú si zaslúži“. 

V podobnom duchu tweetoval aj maďarský premiér Viktor Orbán. Ten hlasoval proti von der Leyen, ale za Costu, pri Kallas sa zdržal.

Nemecký kancelár Olaf Scholz, vyjednávač za S&D, obhajoval vylúčenie talianskej premiérky Giorgie Meloni z predbežných rokovaní o najdôležitejších postoch tým, že bolo potrebné dosiahnuť dohodu, aby Rada EÚ mohla Európskemu parlamentu predložiť definitívnych kandidátov.

Neznamená to však podľa neho obchádzanie Talianska pri dôležitých rozhodnutiach.

Postoj voči predsedníčke talianskej vlády a faktickej šéfky frakcie ECR zmierňoval aj poľský premiér Donald Tusk, vyjednávač za EPP, a snažil sa ju uchlácholiť slovami, že „bez Talianska neexistuje žiadna Európa“.

Ursulu von der Leyen podporil napokon aj český premiér Petr Fiala, ktorého ODS je členom ECR. Teoreticky tak mohol byť jedným z tých, ktorí by sa zúčastnili na rokovaniach v užšom kruhu (ak by bola ECR prizvaná) spolu s Giorgiou Meloni.

Pred samotným stretnutím sa u viacerých lídrov objavili obavy z toho, čo napokon urobí talianska premiérka.

Ako píše Politico, viacerí lídri EÚ vrátane gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa sa s ňou pokúšali spojiť po tom, čo sa v utorok šesť vyjednávačov dohodlo na najvyšších pozíciách. Meloni však nezdvíhala telefón. Vzhľadom na výsledok to však možno s odstupom hodnotiť ako taktické zvyšovanie napätia medzi podporovateľmi dohody vyjednávačov zo strany predsedníčky talianskej vlády.

Aj v ECR hrozí rozkol

Aj ECR však môže stratiť svoju pozíciu tretej najsilnejšej frakcie v europarlamente. Kým predchádzajúce dni priniesli jej posilnenie a preskočila liberálnu Renew, už čoskoro môže prísť o europoslancov z poľského PiS.

Poľský expremiér Mateusz Morawiecki potvrdil, že rokuje s maďarským Fideszom a ďalšími stranami na vytvorení novej frakcie. K tej sa prihlásil aj slovinský expremiér Janez Janša, jedna z jeho europoslankýň sa však vyjadrila, že ide len o fámy. Súčasťou novej skupiny má byť aj ANO Andreja Babiša, ktoré nedávno opustilo frakciu Renew, čím túto liberálnu skupinu odsunulo na štvrté miesto v početnosti europoslancov.

PiS a Fratteli d’Italia sa sporia o vedúce postavenie v ECR.

Na úspešné vytvorenie novej frakcie v europarlamente nie je dôležitý počet členských strán, ale to, že musia byť minimálne zo siedmich členských krajín a mať spolu aspoň 23 poslancov.

Na vytvorenie frakcií však zostáva už len niekoľko dní. Nie je dôležitý počet členských strán, ale to, že musia byť minimálne zo siedmich členských krajín a mať spolu aspoň 23 poslancov. V prípade tejto novej frakcie sa hovorí aj o spolupráci so Smerom, ktorý však oficiálne trvá na obnovení plného členstva vo frakcii socialistov.

Snahu o vytvorenie frakcie tento týždeň ukončila nemecká AfD, keďže sa jej nepodarilo nazbierať potenciálnych členov zo siedmich krajín – súčasťou malo byť aj slovenské hnutie Republika. AfD bola vylúčená zo skupiny ID pre spory s Národným združením Marine Le Pen.

Francúzske hnutie sa však spomína aj v prípade vytvárania novej frakcie PiS, Fideszu a ďalších. Kameňom úrazu takejto spolupráce by však mohol byť prístup k Rusku, keďže bývalá poľská vládna strana presadzuje čo najtvrdší postup voči Kremľu, naopak, Orbán či Le Pen volia iný tón a napríklad maďarský premiér sa dlhodobo snaží sankcie voči Rusku zmierňovať.

Radosť je predčasná, rozhodnú europoslanci

Von der Leyen však už obchádza aj europarlamentné frakcie. V stredu sa stretla so šéfkou Renew Valerié Hayer. Tá sa vyjadrila, že súčasná šéfka Komisie nemá hlasy liberálnej skupiny zaručené. Renew žiada záruky rešpektovania svojho programu v oblasti obrany a konkurencieschopnosti, ale aj uplatňovania zásad právneho štátu.

Časť socialistov má zas problém s jedným z hlavných záväzkov EPP a von der Leyen v eurovolebnej kampani – prehodnotením programu Green Deal a napríklad odstránením zákazu predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035.

Ani v samotnej EPP to nemá úplne jasné. Časť tejto skupiny odmieta kompromisy so socialistami a s Renew a pokračovanie environmentálnej politiky, ktorá poškodzuje hospodárstvo EÚ. Časť ľudovcov preferuje užšiu programovú spoluprácu s ECR.

Ursula von der Leyen nemá plnú podporu ani vo vlastnej frakcii EPP, časť odmieta kompromisy so socialistami a s Renew.

To, že nepodporia von der Leyen, už oficiálne oznámili francúzski Republikáni aj írska strana Fianna Fáil.

Oficiálne, avšak za zatvorenými dverami má von der Leyen rokovať so šéfmi jednotlivých frakcií už 2. júla.

V programovom dokumente, ktorý získal portál Brussels Signal a ktorý hovorí o strategickej agende EÚ na roky 2024 až 2029 (teda na najbližšie volebné obdobie), sa opäť objavil dôraz na zelenú agendu, ktorý z predchádzajúceho návrhu vypadol – v snahe poistiť si EPP a pritiahnuť aspoň časť ECR. V prvotnom návrhu bol dôraz najmä na bezpečnosť a obranu.

Po vyhrážkach socialistov, že bez pokračovania Green Dealu v prakticky nezmenenej podobe predsedníčku eurokomisie nepodporia, sa tieto environmentálne záväzky do strategického dokumentu vrátili. A ako píše aj Brussels Signal, ide zrejme o reakciu von der Leyen na to, že Renew napokon výraznejšie oslabila, a chce si týmto zabezpečiť aspoň časť hlasov z frakcie Zelených.

Aká bude reakcia poslancov za EPP na novú podobu dokumentu, je zatiaľ nejasné.

A tak napriek tomu, že sa von der Leyen podarilo presvedčiť potrebnú väčšinu lídrov členských krajín, v europarlamente nič isté nemá.

Problematickými sú z rôznych dôvodov aj António Costa a Kaja Kallas.

Costa, portugalský expremiér, čelí na domácej pôde vyšetrovaniu za korupciu, hoci voči nemu zatiaľ nepadlo konkrétne opatrenie. Komentátori znalí portugalských pomerov však hovoria o tom, že portugalské orgány činné v trestnom konaní nezvyknú postupovať príliš dynamicky, vyšetrovanie sa tak môže ťahať aj niekoľko rokov.

António Costa tak môže funkciou, do ktorej by mal nastúpiť od prvého decembra tohto roka, preplávať síce s biľagom podozrenia, ale bez verdiktu. (Aj sama predsedníčka Komisie čelí vyšetrovaniu pre netransparentné vyrokovanie dodávok vakcín proti covidu so šéfom spoločnosti Pfizer.)

V prípade estónskej premiérky Kaje Kallas sa zas niektorým, najmä vo frakcii socialistov, nemusí pozdávať jej príliš jastrabí prístup k Rusku. Ten je v Pobaltí či v Poľsku vzhľadom na historické skúsenosti pochopiteľný, niektoré západnejšie európske krajiny však vojnu na Ukrajine považujú za okrajovejšiu záležitosť a Kallasovej prístup za ohrozovanie budúcich vzťahov s Kremľom.

Výber najvyšších pozícií v európskych inštitúciách sa týmto summitom ani zďaleka nekončí. Ursula von der Leyen sa ešte zapotí pri hlasovaní v europarlamente. To by mohlo byť 18. júla.

Navyše von der Leyen môže potenciálne rátať len s podporou z frakcií, ktoré sa na jej nominácii dohodli – EPP, S&D a Renew. Keďže iné frakcie – ECR či Zelení – boli z rokovaní odsunuté, príde zrejme na rad individuálne presviedčanie, motivovanie a vyhrážanie – ako sa už objavuje vo viacerých komentároch k nasledujúcemu vývoju. Na podporu z frakcií ID a krajnej ľavice môže zabudnúť úplne.

Výber najvyšších pozícií v európskych inštitúciách sa teda týmto summitom ani zďaleka nekončí. Ursula von der Leyen sa ešte zapotí pri hlasovaní v europarlamente. To by mohlo byť 18. júla.

Ak neuspeje tam, celý kolotoč rokovaní sa rozbehne nanovo.

Ak sa jej v polovici júla nepodarí získať v tajnom hlasovaní aspoň 361 europoslancov (minimálna väčšina), Európska rada bude musieť navrhnúť nového kandidáta, čo sa pri nominácii na túto funkciu doteraz nestalo.

(Kaja Kallas bude súčasťou hlasovania o zbore eurokomisárov a António Costa bude predsedom Rady na základe aktuálneho rozhodnutia členských štátov.)

Ignorácia výsledkov volieb môže viesť k ešte väčším rozporom vnútri EÚ

Eurovoľby ukázali zjavný trend. Strany napravo od stredu – EPP, ECR a ID – posilnili, kým ľavý blok – Renew, S&D a Zelení – oslabil. Voliči si teda želajú menej zelených a sociálnych experimentov, väčší dôraz na ekonomické otázky, bezpečnosť, migráciu, prosperitu domáceho poľnohospodárstva a podobne.

Napriek tomu sa však tvorí koalícia, ktorá posun voličov v týchto témach viac-menej ignoruje.

Už to, že sa na lídroch dohodla takzvaná šestka – teda po dvoch vyjednávačoch z každej frakcie potenciálnej koalície, znamená, že ECR ako tretia najsilnejšia frakcia, ktorá má zároveň premiérku v tretej ekonomicky najsilnejšej krajine bloku – v Taliansku –, znamená vylúčenie veľkej časti voličov.

Podobne to, že jedným z vyjednávačov EPP bol poľský premiér Donald Tusk, ktorý je viac liberál vhodný do Renew než konzervatívec, znamená, že ani hlas konzervatívnej časti ľudovcov nebol pri týchto rokovaniach dostatočne zastúpený.

Na ilustráciu toho, ako sa aj porazení snažia stále tváriť ako víťazi a presadzovať svoju vôľu napriek hlasu voličov, iba jeden príklad – francúzsky prezident Emmanuel Macron chce, aby jeho nominant Thierry Breton bol členom Európskej komisie aj v ďalšom volebnom období.

A to bez ohľadu na to, kto zvíťazí v predčasných parlamentných voľbách, ktoré šéf Elyzejského paláca vyhlásil po katastrofálnej prehre v eurovoľbách. V nich jeho hnutie Renaissance hlboko zaostalo za víťazným Národným združením Marine Le Pen a v predvolebných prieskumoch zaostáva aj za blokom krajne ľavicových strán.

Ak sa aj po týchto voľbách bruselský establišment uzavrie do svojej bubliny a EPP kompromismi so socialistami, s Renew a prípadne so Zelenými opäť zradí svojich voličov, tie ďalšie eurovoľby môžu európsku politiku prevrátiť úplne naruby. V krajnom prípade môžu byť aj poslednými eurovoľbami.

Hoci vo Francúzsku má mocensky najsilnejšie postavenie práve prezident, nominácia, ktorá nereflektuje rozloženie síl v parlamente, by mohla ďalej prehĺbiť rozdelenie francúzskej spoločnosti. Zvlášť ak Marine Le Pen svojim voličom sľubuje, že do eurokomisie sa v prípade presvedčivého víťazstva vo voľbách dostane jej nominant.

Ak Macronova Renaissance prehrá aj domáce voľby, bude to fakticky znamenať, že francúzsky prezident už na európskych summitoch nebude zastupovať väčšinu svojej krajiny.

Ako uvádza väčšina realisticky formulovaných komentárov (na tejto základnej linke sa zhodlo liberálne Politico a konzervatívny Brussels Signal), ak sa aj po týchto voľbách bruselský establišment uzavrie do svojej bubliny a EPP kompromismi so socialistami, s Renew a prípadne so Zelenými opäť zradí svojich voličov, tie ďalšie eurovoľby môžu európsku politiku prevrátiť úplne naruby, v krajnom prípade môžu byť aj poslednými eurovoľbami. Nehovoriac o napätiach, ktoré to spôsobí v jednotlivých krajinách.