VOĽBY 2010: Radšej ministrov z SDKÚ-DS ako z KDH

Ak motyka vystrelí a kresťansko-demokratické strany budú po júni zostavovať vládu, pre Slovensko bude lepšie, ak viac ministrov ako KDH v nej bude mať SDKÚ-DS.

Veľa ľudí hovorí, že vo voľbách sa rozhoduje podľa predvolebných programov, ale takmer nikto tak v skutočnosti nerobí. Programy politických strán slúžia najmä pozorovateľom politickej scény – politickým komentátorom a politológom. Dá sa z nich dozvedieť veľa o ich autoroch a o tom, ako bude vyzerať politika vlády, keď sa rezorty rozdelia stranám.

Nie je veľa možností, ako bude vyzerať pojúnová vláda. Ak sa stane zázrak (čiže neprepadne nijaký pravicový hlas a zároveň súčasná koalícia nezíska väčšinu kresiel v parlamente), budú vládnuť aj kresťanské strany. Okrem kresťansko-demokratickej diaspóry v maďarskom guláši (oboch gulášoch – Csákyho konzervatívnejšom aj Bugárovom liberálnejšom) sú to najmä SDKÚ-DS a KDH.

O škrtaní ani reči

SDKÚ-DS aj KDH a napokon všetky strany majú spoločné jedno – sľubujú rozdávať, o škrtoch vo výdavkoch ani slovo. Obe strany sľubujú zastaviť zadlžovanie krajiny. Nahovoria však, komu zobrať. Maximum, na čo sa zmôžu, je zastavenie plytvania (zdravotníctvo, sociálne podniky atď.). Pochopiteľne – nechcú prísť o nijaký hlas. Volič však nemôže posúdiť, či je toto mlčanie taktické alebo znamená neschopnosť urobiť rázne kroky.

Naopak, obe strany len sľubujú a sľubujú – predĺženie materskej dovolenky a zvýšenie materského príspevku (SDKÚ-DS), rôzne rodinné bonusy a mladomanželské daňové prázdniny (KDH), vyššie platy lekárom (obe strany). Ale to sa podobá skôr na rýchle vypľutie nápadov, čo všetko by sa dalo urobiť. Keď príde na lámanie chleba, veľa z toho neostane. Preto je dôležitejší pohľad na to, ako si strany predstavujú podobu kľúčových oblastí života obyvateľov a celkovú tvár našej krajiny.

Dopravu pre KDH radšej nie

Pod verejnými službami si ľudia predstavia takmer vždy malé školy, zdravotníctvo a verejnú infraštruktúru. Recepty na malé školy majú obe strany podobné – v skratke: viac slobody, viac kvality a spravodlivého štandardizovaného hodnotenia, menej byrokracie. Aj zdravotnícky program KDH a SDKÚ-DS je podobný. Obe strany chcú napríklad akreditovať zdravotnícke zariadenia, definovať a merať kvalitu v zdravotníctve alebo zaviesť maximálny limit na spoluúčasť pacienta. Veľmi málo však hovoria o finančných tokoch v systéme, výdavkoch na lieky a pod.

Za oveľa kratší koniec ťahá KDH v oblasti zabezpečenia verejnej infraštruktúry. Jeho program sa obmedzuje na frázy typu zvýšime bezpečnosť cestnej premávky alebo budeme preferovať hromadnú osobnú dopravu pred individuálnou dopravou. Znamená to len jedno – v KDH to nie je témou a v strane pravdepodobne ani nemajú človeka, ktorý by tomu rozumel. SDKÚ-DS sľubuje konkrétne dopravné stavby, riešenia pre železničnú aj leteckú dopravu, plán širokorozchodnej železnice chce rovno zrušiť, nielen prehodnotiť (KDH). Minister dopravy z KDH teda radšej nie.

Najväčšími výzvami v súčasnej spoločnosti sú súdnictvo, veda a vysoké školstvo a boj proti korupcii. Tieto oblasti rozhodnú o posune krajiny smerom k modernosti alebo o jej prešľapovaní na mieste. V prípade vysokého školstva to vyzerá tak, že KDH odpisovalo od SDKÚ-DS – ale tak ako v škole: poškuľovalo bokom a zachytilo len časť práce šikovnejšieho spolužiaka – vnesenie medzinárodného rozmeru do vysokého školstva, väčší dôraz na kvalitu, viac peňazí do ľudí aj hmoty. SDKÚ-DS venuje celú kapitolu informatizácii, KDH sa jej venuje len okrajovo. Boj proti korupcii tiež vnímajú podobne, pričom – už tradične – KDH dáva väčší dôraz na represiu pred transparentnosťou. Veľmi podobné veci sľubujú obe strany v oblasti politického systému (upratanie rôznych volebných systémov, "zjednostoličkovanie" pre multifunkcionárov a podobne). Obe tiež sľubujú kamerové systémy ako záruku bezpečnosti. V zásade rovnaké a veľmi nekonkrétne (najmä v prípade KDH) sú aj plány strán v súdnictve.

V čom sa však obe kresťansko-demokratické strany líšia, je reforma verejnej správy. SDKÚ-DS ako jediná relevantná kandidujúca politická strana našla odvahu dať si do programu komunálnu reformu. Čiže reálne zabezpečenie spájania obcí pri výkone samosprávnych funkcií a prehodnotenie decentralizovaných kompetencií.

O čom teda hovoria programy kresťanských strán? V odbornom zázemí hrá SDKÚ-DS nad KDH jednoznačnú presilovku. Má viac mysliacich ľudí schopných generovať nápady. Nebojí sa jasne pomenovať, čo považuje za právne. Naopak, KDH tápa, unavuje frázami, zahmlieva, hrá na obe strany. V programoch sa neodzrkadľujú hodnotové rozdiely medzi stranami. Obe hovoria o rodine, rovnako chápu ekonomickú politiku, sociálny systém, zdravotníctvo.

Ak motyka vystrelí a kresťansko-demokratické strany budú po júni zostavovať vlády, pre Slovensko bude lepšie, ak viac ministrov ako KDH v nej bude mať SDKÚ-DS.

Ivan Rončák
Foto: Flickr.com/kdh.sk

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás na Twitter.com/postoy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo