Revín – kopec, okolo ktorého sa rozprestierajú bratislavské Kramáre a Koliba. Medzi ulicami Bárdošova a Na Revíne by sme ešte pred pár rokmi našli hotel Ústavu vzdelávania a služieb, dnes je však budova zrekonštruovaná a je domovom modernej súkromnej nemeckej školy Deutsche Schule Bratislava.
Práve na jej streche vznikla nová hvezdáreň v Bratislave – jediná v hlavnom meste. Oficiálne otvorená bola koncom apríla.
„Začalo sa to v roku 2019, keď som sa prvýkrát stretol s amatérskymi astronómami, súkromne som navštívil hvezdáreň pri Viedni, čo na mňa veľmi zapôsobilo,“ hovorí Sven Rossbach, ktorý stojí za myšlienkou postaviť na budove školy hvezdáreň.
Rossbach je z Nemecka a jeho deti túto školu navštevovali od predškolského stupňa až po jej úspešné dokončenie na gymnáziu.

Škola Deutsche Schule Bratislava. Foto: Postoj/Adam Rábara
„V tom čase škola začala projekt renovácie tejto budovy a napadlo mi, že by bolo veľmi pekné, keby na jej streche bolo observatórium,“ pokračuje Rossbach a dodáva, že k tejto myšlienke ho inšpirovala aj skutočnosť, že v Bratislave žiadna hvezdáreň nebola.
Vo vedeckej obci bola táto skutočnosť vnímaná ako hanba už pred niekoľkými desaťročiami. Už v roku 1987 Eugen Gindl v článku Tri vzdušné zámky na Eselbergu písal o tom, že Bratislava je v tomto ohľade európskou raritou. Napriek niekoľkým pokusom o vybudovanie bratislavskej hvezdárne nikdy k realizácii nedošlo – ak nerátame provizórne observatórium, ktorého existencia vydržala pred vojnou necelý rok.
„Stretol som sa s ľuďmi z občianskeho združenia Slovenské planetáriá a opýtal sa ich na názor. Spravili sme analýzy a dospeli sme k tomu, že by to šlo,“ hovorí. „Škola je organizovaná a financovaná združením rodičov, tak to museli schváliť aj oni. Následne sme spravili projekt na vyzbieranie dvestotisíc eur, koľko stála celá výstavba.“
Peňažné dary, ktoré sa pohybovali od desiatich do desiatich tisíc eur, pochádzali od súkromných osôb a až do tridsaťtisíc od Nadácie Volkswagen, ktorá bola najväčším sponzorom.
„Od začiatku sme chceli, aby to bola hvezdáreň nielen pre túto školu, ale pre celú Bratislavu a jej okolie,“ vysvetľuje Rossbach úspech zbierky. Výstavba hvezdárne trvala približne rok a pol. Na mieru ju vyrobila česká firma Sincon.

Sven Rossbach. Foto: Postoj/Adam Rábara
Hvezdáreň tak nebude slúžiť len nemeckej škole, ani iba školám v regióne, ale celej verejnosti vrátane jednotlivcov či firiem. Je to však aj veľká vec pre Bratislavu, ktorá ešte nedávno bola jediným európskym hlavným mestom bez hvezdárne. Organizátori projektu sa tak uchádzali aj o zdroje zo samosprávy.
„Pokúsili sme sa získať peniaze od bratislavskej župy,“ hovorí Rossbach. „Povedali nám, že by sme mohli dostať nejaké peniaze, ale bolo to veľmi komplikované a mohlo to trvať dlho, kým by sme ich boli dostali. Mali sme aj diskusiu s primátorom, ale z jeho strany nebol žiadny záujem sa na tomto projekte podieľať,“ dodáva.
Primátor – či iný zástupca magistrátu – dokonca absentoval aj na slávnostnom otvorení hvezdárne, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia nemeckého a rakúskeho veľvyslanectva, minister školstva, sponzori, podporovatelia a astronómovia.
Hlavné mesto pritom iba pred necelým rokom v priebehu niekoľkých dní zrušilo osem rokov pripravovaný projekt planetária, ktoré malo stáť na nábreží Dunaja. Výmenou za to mesto získalo od developera projektu River Park 2 prísľub na 8,18 milióna eur, ktoré mesto uvidí najskôr v roku 2031.

Hoci bola hvezdáreň už oficiálne otvorená, zatiaľ nie je v ostrej prevádzke pre verejnosť. No keď sa tak stane, bude prístupná za komerčných podmienok. Podľa Petra Barteka z OZ Slovenské planetáriá je ešte potrebné veľa vecí doladiť.
„Čaká nás ešte veľa technickej roboty, postupne musíme odskúšať všetky zariadenia, kamery, spektrometer, ovládanie cez softvér a podobne,“ vymenúva Bartek.
Kupola hvezdárne sa nachádza na kovovej terase vybudovanej na streche školskej budovy. K terase vedie krátky mostík. Lokalita školy na Kramároch ponúka výhľad na mesto i na vrch Kamzík s jeho televíznou vežou.

Foto: Postoj/Adam Rábara
„Zvláštnosťou tejto hvezdárne je, že podlaha je spojená so stenami kupoly, takže keď ju treba otočiť, otáčame sa spolu s ňou,“ vysvetľuje Bartek. Bežne sa vo hvezdárňach totiž otáča iba kupola, nie však podlaha, ktorá je od nej oddelená. Samotná kupola má priemer niečo vyše piatich metrov a váži okolo dvoch ton.
„Je vybavená vnútorným osvetlením, bielym aj červeným svetlom. Červené je potrebné na zachovanie nočného videnia, lebo menej dráždi svetlocitlivé bunky v oku zodpovedné za nočné videnie,“ pokračuje Bartek.
Potom ako sa pomaly roztvorili dvere do kopuly, ponúka sa pohľad na v strede umiestnený ďalekohľad. Bartek špecifikuje, že ide o teleskop Omegon Ritchey-Chretien Pro RC 406/3250. Prvé číslo udáva priemer primárneho zrkadla v milimetroch, teda 40,6 centimetra.
„Je to slušná veľkosť,“ hovorí Bartek. „Rozhodne je to nad rámec toho, čo dokážeme dosiahnuť prenosnými teleskopmi.“
Číslo za lomkou znamená, že ohnisková vzdialenosť ďalekohľadu je 3 250 mm.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Foto: Postoj/Adam Rábara
Teleskop je umiestnený na montáži upevnenej na stĺpe, ktorý je oddelený od konštrukcie kupoly, aby sa naň neprenášali vibrácie. Ide o montáž Skywatcher Mount EQ8. Táto slúži upevnenie, nastavenie či nasmerovanie ďalekohľadu na konkrétny objekt.
„Je to takzvaná paralaktická montáž nemeckého typu. Jej os by mala mieriť presne na sever, teda je rovnobežná so zemskou osou. To nám umožňuje ľahké otáčanie teleskopu za objektom, keďže všetky z nášho pohľadu vychádzajú a zapadajú podľa toho, ako sa Zem otáča,“ vysvetľuje Bartek.

Peter Bartek. Foto: Postoj/Adam Rábara
„Teleskop má dve hyperbolické zrkadlá. Jedno zbiera svetlo a z druhého sa toto svetlo odráža do miesta, kam sa pozeráme cez okulár alebo cez kameru,“ pokračuje a dodáva, že jeho rozlíšenie je teoreticky štvrť oblúkovej sekundy.
„To však štandardne atmosféra neumožňuje pre rôzne chvenia vo vzduchu. No sú typy objektov, kde nie je potrebné dosiahnuť až také veľké zväčšenie a mieru rozlíšenia, podstatné je, že to veľké zrkadlo dokáže zozbierať veľa svetla a dokáže pekne zobraziť napríklad guľové hviezdokopy,“ vysvetľuje.
Skúšame ďalekohľad na televíznej veži vzdialenej asi 1,6 kilometra od hvezdárne. Vrchol veže, ktorý voľným okom takmer ani nevidno, vidíme v ďalekohľade v slušnom detaile. Ak by boli lepšie podmienky, podľa Barteka by sme v okulári videli aj poletujúci hmyz.

Pohľad na televíznu vežu voľným okom a v okulári teleskopu. Foto: Postoj/Adam Rábara

Slnko (vľavo) a Mesiac (vpravo). Foto: Peter Bartek
„Optikou viem dosiahnuť obrovské zväčšenie aj malým ďalekohľadom, ibaže obraz je neostrý a nekontrastný,“ hovorí Bartek. „Preto sa hovorí skôr o zmysluplnom zväčšení a tento teleskop ho má v ideálnych podmienkach približne osemstonásobné. Reálne sa bavíme skôr o dvesto- či tristonásobnom zväčšení pri zvyčajných podmienkach,“ dodáva.
Na veľkom teleskope je pripevnený aj špeciálny slnečný ďalekohľad Coronado ST 70, ktorý je schopný dobre odfiltrovať slnečné svetlo. Na Slnko sa veľký teleskop nepoužíva, keďže taký veľký zdroj svetla by zohrial komponenty ďalekohľadu tak, že by ho mohol poškodiť.

Slnečný ďalekohľad. Foto: Postoj/Adam Rábara
Hoci do okulára pozeráme okom, vesmírne objekty sa pozorujú aj kamerou. „Dobré je snímať ich kamerou, lebo sú momenty, keď je obraz veľmi ostrý. Pri snímaní kamerou vyberiem najlepšie obrázky, spracujem to softvérovo a tak viem dosiahnuť veľmi vysoké rozlíšenie, napríklad aj detaily v štruktúre atmosféry Jupitera,“ uvádza Bartek.
Hoci v porovnaní so svetovými hvezdárňami je táto maličká, zďaleka nie je zanedbateľná. Jej účel je najmä popularizačný, aby nadchol žiakov i bežných návštevníkov pre vesmír. Napriek tomu má podľa Barteka jej teleskop také parametre, že napriek svetelnému znečisteniu je možné aj jeho profesionálne využitie napríklad pri sledovaní kozmického smetia, asteroidov a podobne. Okrem toho môže slúžiť aj na prax študentov astronómie a astrofyziky, ktorá sa študuje aj v Bratislave.