
Novela zákona o hazardných hrách, ktorá je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, obsahuje niekoľko rozumných návrhov. Cieľom je prísnejší dozor, tvrdšie podmienky prevádzkovania hazardných hier a vyššia miera ochrany spotrebiteľov.
Napríklad poberatelia dávok v hmotnej núdzi by sa k hracím automatom nemali vôbec dostať. V dôsledku zvýšenia minimálneho počtu prístrojov pripadajúcich na jednu herňu by malo dôjsť k zníženiu počtu prevádzok. Pri ich kontrole by mali pomáhať aj osoby s utajenou identitou.
Potiaľ je všetko „oukej“. Až na jeden „detail“: keď podobnú novelu pred dvoma mesiacmi predložili opoziční poslanci z OĽaNO-NOVA, nikto z vládnych poslancov za ňu nehlasoval. Rovnako sa zachovala aj SaS. Väčšina poslancov parlamentu sa hlasovania alibisticky zdržala (výpis hlasovania si môžete pozrieť tu).
Problémom je, že v pripravovanej novele sa ministerstvo financií nechystá zmeniť najabsurdnejšiu časť zákona – vyzbierať podpisy 30 percent obyvateľov obce nad 18 rokov, aby sa obec vôbec mohla zaoberať zákazom hracích automatov.
Prečítajte si aj
Príbeh gamblera: Herne slúžia zlu. Takmer som prehral vlastný životZdieľať
O čo presne ide? Do roku 2013 mohlo miestne zastupiteľstvo prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým zakázalo prevádzkovanie hazardných hier na svojom území. Poslanci Smeru a SaS sa však novelou zákona postarali o to, aby sa miestne zastupiteľstvo mohlo (teda nie muselo) prijatím všeobecne záväzného nariadenia zaoberať až po tom, keď sa obyvatelia v petícii sťažujú na narúšanie verejného poriadku (výpis hlasovania si môžete pozrieť tu).
Dobrou správou je, že aj keď ustanovenie, ktoré chráni prevádzkovanie hazardných hier, chce ministerstvo financií ponechať naďalej v platnosti, úspešné petície v Bratislave, Ružomberku, Levoči či Galante, ku ktorým sa pridávajú ďalšie mestá a obce, ukazujú, že aj za sťažených podmienok sú ľudia pripravení povedať hazardu jasné nie.
Foto – TASR/Štefan Puškáš