Príbeh gamblera: Herne slúžia zlu. Takmer som prehral vlastný život

Príbeh gamblera: Herne slúžia zlu. Takmer som prehral vlastný život

Za ruletou sa snažil utiecť pred realitou. Zo zábavy sa však čoskoro stala závislosť. Dvakrát sa liečil, pokúsil sa o samovraždu. Dnes patrí medzi podporovateľov petičnej iniciatívy Zastavme hazard. Na otázky odpovedal bývalý gambler Vincent Filčák a jeho bývalá partnerka, dnes už manželka Iveta Brtáňová, ktorá mu pomohla dostať sa zo závislosti.

Skúsenosť so závislosťou od hracích automatov má mnoho ľudí, ale napĺňa ich strach alebo hanba o tom verejne rozprávať. Vy ste sa rozhodli vydať verejné svedectvo. Prečo?

Vincent Filčák (VF): S manželkou sme si povedali, že to, čo bolo zlé, obrátime na dobré a začneme pomáhať ľuďom, ktorí majú problémy so závislosťou.

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa dali na hazard?

VF: V roku 2001 som sa rozvádzal, hľadal som únik pred problémami a realitou.

Prečo práve v herni?

VF: Herňa je na prvý pohľad ideálne miesto na izolovanie sa od ľudí. Ponúka maximálne súkromie, ticho, pokoj... Hráč rozmýšľa len nad hrou a úplne vypne od všetkých problémov.

Koľko času ste tam denne trávili?

VF: Desať až dvanásť hodín, niekedy celú noc. Prestal som uvažovať nad normálnym životom. V hlave som mal len prehraté peniaze, spôsoby, ako ich získať späť, koho oklamať, koho okradnúť... Keďže som prepadol rulete, pred očami som mal neustále len kombinácie čísel. Stačilo, že som si všimol čísla na ŠPZ obyčajného auta. Bol to úplný horor, ktorý normálny človek nepochopí.

Okrádali ste ľudí pre svoju závislosť?

VF: Žiaľ, áno. Dokonca som si to presne plánoval.

Iveta Brtáňová (IB): Na gamblerovi vôbec nevidieť jeho závislosť. Na alkoholikoch či narkomanoch je to zjavné, na gambleroch nie. Usmieva sa, tvári sa, že sa nič nedeje...

Akú najvyššiu sumu ste dokázali vymámiť od ľudí?

VF: Štyridsaťtisíc korún. V presviedčaní som bol dobrý, dokonca aj neznámi ľudia mi ochotne požičali vyššie sumy peňazí. Spomenutých 40-tisíc korún som ihneď prehral.

Spočítali ste niekedy, koľko ste počas života prehrali?

VF: Áno, bolo to okolo pol milióna korún.

Aj ste nejakú vyššiu sumu vyhrali?

VF: Osemdesiattisíc korún.

Kedy ste prišli na to, že váš partner hráva?

IB: Keď si začal odo mňa pravidelne požičiavať vyššie sumy peňazí. Raz to bolo päťsto korún, inokedy dvetisíc. Potom sa mi sám priznal, že hrá na automatoch. Zároveň ale sľúbil, že sa to už viac nestane. 

Keď slovo nedodržal a videli ste, že prepadol závislosti, nechceli ste ho opustiť?

IB: Medzi nami boli silné city. Spoznali sme sa, keď sme sa rozvádzali, a tieto problémy nás spojili. Záležalo mi na ňom nielen ako na partnerovi, ale aj ako na človeku.


Bývalý gambler Vincent Filčák s manželkou Ivetou Brtáňovou. Foto – Pavol Rábara

Aké vzťahy panujú medzi ľuďmi v herni? Prevažuje kolegialita alebo konkurencia?

VF: Držali sme spolu, dávali sme si rôzne tipy a triky.

Prečo ste podľahli práve rulete a nie obyčajným výherným automatom?

IB: Opravím vás, výherné automaty neexistujú, je to zavádzajúce pomenovanie.

VF: Prehral som obrovské množstvo peňazí, na automatoch nie je nič výherné. Ale k vašej otázke. Klamal som sám seba, že ruleta je vyšší level, lebo núti človeka premýšľať. Samozrejme, je to hlúposť, ruleta nemá žiadnu logiku.

Kedy ste si uvedomili svoju závislosť?

VF: Videl som na sebe, že sa začínam meniť. Bol som arogantný, sebecký, nepociťoval som absolútne žiadnu zodpovednosť voči partnerke a svojim deťom. 

V práci si niekto všimol vašu závislosť?

VF: Nie, pokiaľ nezmizli peniaze. Potom som musel s pravdou von.

Vás ako Vincentovej partnerky sa dotýkala jeho závislosť?

IB: Poviem jeden príklad. Mala som doma v rukách štyritisíc korún, keď niekto zazvonil. Peniaze som dala do zásuvky a išla otvoriť. Keď som sa vrátila, peniaze tam neboli. Jediný, kto bol vtedy doma, bol Vincent. Spýtala som sa ho, či vzal tie peniaze. So stoickým pokojom, s pohľadom upretým do očí mi odvetil, že ich nevzal. Začala som pochybovať sama o sebe, rozmýšľala som, či som ich nepoložila inde. Začala som prehrabávať všetky ostatné zásuvky... Takto ma dokázal manipulovať.

Aký vplyv to malo na vaše spolužitie?

IB: Postupne medzi nami vznikla nedôvera, začali sme sa hádať, prestali sme si rozumieť. Jemu to však bolo úplne jedno. Známi sa ma pýtali, prečo sa naňho nevykašlem. Stále som však zhora dostávala silu pokračovať.

Odkiaľ ste tú silu čerpali?

IB: Všetko som odovzdávala Bohu, modlila som sa zaňho niekoľkokrát denne. Zároveň som však začala obviňovať samu seba. Žena má v takýchto chvíľach pocit viny a pýta sa, kde zlyhala. Celú domácnosť som prevzala na svoje plecia, nemusel nakupovať, nemusel mi s ničím pomáhať, o všetko mal postarané.

Nebola to tak trochu falošná láska?

IB: Myslím, že tam nebola už žiadna láska. Pre mňa už bol Vincent úplne cudzia osoba, stále som však cítila potrebu pomôcť mu.

Kedy ste sa odhodlali niečo so svojím životom urobiť?

VF: Po troch rokoch závislosti som išiel k psychologičke a následne som absolvoval dvojmesačné liečenie na Prednej Hore. Okrem gamblerov sa tam liečia aj alkoholici a narkomani. V tamojšom ústave pracujú naozaj dobrí odborníci, ktorí sa v prvom rade snažia zistiť, čo bolo spúšťačom závislosti. 

Vaším spúšťačom bol zrejme rozvod, čo ostatné prípady, s ktorými ste sa tam stretli?

VF: Častou príčinou bola strata práce a následné finančné problémy spojené s prebytkom voľného času, ako aj nezhody v rodine.

Boli tam výhradne muži alebo sa liečili aj ženy?

VF: Najmä muži, ale pamätám si aj jednu-dve ženy. Závislosť od automatov je najmä mužský problém.

A čo sa týka veku?

VF: Mal som asi 35 rokov a patril som medzi najstarších. Postupne pribúdali najmä mladí chlapci, osemnásť- až dvadsaťroční, ktorí pritom prehrali násobne väčšie sumy ako ja. Išlo o miliónové čiastky. Osobne ma zarazil ich nezáujem riešiť svoju situáciu.    

S čím ste Prednú Horu opúšťali?

VF: Obával som sa, čo prinesie návrat do reality. Dlhy si ma počkali.

IB: Aj herne na každom rohu. 

VF: Áno, ale bol som odhodlaný prestať hrať a dostať sa z toho.

Prečo sa vám to nepodarilo?

VF: Lebo je veľmi ťažké, ba až nemožné žiť neustále pod kontrolou. To je otroctvo, nie ľudský život. Skôr či neskôr to človeka zlomí.

Kto vás kontroloval?

IB: Na Prednej Hore učia, že keď sa gambler vráti do reality, musí mať presné pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Aj my doma sme si spísali pravidlá – že nebude chodiť do herne, nebude klamať... Musela som ho neustále kontrolovať, čo bolo veľmi únavné. Aj tak to nevyšlo.

Kedy vás zlomil tento vojenský režim?

VF: Ubehli dva roky a bol som znova na Prednej Hore. Nehrať som vydržal len niekoľko mesiacov. Opäť som si napožičiaval peniaze, ktoré som nemal ako vrátiť, takže som doslova ušiel k rodičom do Lučenca. Tam som však nenašiel pochopenie, povedali mi, že som im na príťaž, čo bolo pre mňa dosť kruté.


Vincent Filčák počas tlačovej konferencie iniciatívy Zastavme hazard. Foto – Pavol Rábara

Zmenilo sa niečo po druhom návrate z Prednej Hory?

IB: Nie, dokonca okradol moju mamu, u ktorej sme bývali. Vtedy som si povedala – dosť, už nevládzem.

VF: Keď som to všetko nevládal znášať už ani ja, rozhodol som sa vziať si život. Postavil som sa na koľaje a čakal na vlak. Mal som už predtým vyhliadnuté miesto, cez ktoré rýchliky prechádzali vysokou rýchlosťou.

IB: Medzitým poslal rozlúčkovú esemesku mne a niektorým známym. Bola som práve na chate, začala som sa zaňho silno modliť...

VF: Keďže som vyrastal vo veriacej rodine, v poslednej chvíli som začal z plného hrdla kričať na Boha, nech mi pomôže. Bolo asi pol jedenástej v noci.

Pozrite si aj
tlačovú konferenciu iniciatívy Zastavme hazard so svedectvom Vincenta Filčáka Zdieľať

Verili ste aj predtým?

VF: Áno, aj keď počas hráčskeho obdobia som na Boha úplne zanevrel. Po tom výkriku nastal vo mne úplný zlom – zmizol všetok strach, opadli všetky starosti a napätie, pocítil som obrovskú úľavu a chuť žiť, napraviť všetko, čo sa pokazilo. Udialo sa to v priebehu niekoľkých sekúnd.

Kam viedli vaše prvé kroky?

VF: Vrátil som sa do ubytovne, keďže v tom čase sme nežili spolu. Hneď na druhý deň som začal riešiť veci. Modlil som sa najmä za prácu, aby som mal financie na vyrovnanie dlhov. 

Ste v kontakte s ľuďmi, s ktorými ste sa kedysi liečili?

VF: Udržiavam kontakt len s jedným z nich, pochádza z Košíc a je za vodou už desiaty rok. Keď sme sa rozprávali o našej partii z Prednej Hory, zistili sme, že jedine my dvaja sme sa zo závislosti dostali. Všetci ostatní do nej opäť upadli.

V šiestich slovenských mestách momentálne prebieha petícia za zákaz hracích automatov. Prečo ste sa rozhodli verejne podporiť túto iniciatívu?

VF: Pretože automaty ničia ľudí, nič horšie som v živote nezažil.

Niektorí sa však pýtajú, či zákazy nie sú obmedzovaním ľudskej slobody a nepresmerujú gamblerov na internet.

VF: Nemôžeme vniknúť do súkromia ľudí a zobrať im počítače. Rovnako im nemôžeme odňať slobodnú vôľu. Ale ak je to v našich silách, môžeme zakázať verejné miesta, ktoré slúžia zlu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo