Riešenie migračnej krízy V EÚ rastie vôľa presunúť azylové procesy do tretích krajín podľa vzoru Talianska a Británie

Prístupy, za ktoré sa ešte v polovici minulého desaťročia v EÚ vyobcúvalo zo „slušnej“ spoločnosti, sa postupne stali a stávajú európskym mainstreamom.

Hoci treba dodať, že v najvyšších poschodiach politiky išlo skôr o rétorické cvičenia. Pretože napríklad ak maďarský premiér Viktor Orbán čelil v rokoch 2015 a 2016 za zámer postaviť na hraniciach plot a fyzicky zastaviť prílev nelegálnych migrantov ostrej kritike od predstaviteľov EÚ a západoeurópskych krajín, v kuloároch mnohí dúfali, že sa Orbánovi tento krok podarí a migrácia sa zmierni.

Po slnečných snoch o multi-kulti z prelomu tisícročí a nultých rokov 21. storočia totiž prišlo aj v západnej a severnej Európe k vytriezveniu. Prispeli k nemu nielen brutálne teroristické útoky (najznámejšie z Paríža a Bruselu), no aj čoraz väčšie rozrastanie sa giet, resp. no-go zón, a s tým spojený nárast organizovanej kriminality, vojny gangov atď. (najmä príklad švédskych miest).

Udržať ich mimo EÚ

Niekoľko členských krajín Európskej únie na čele s Dánskom a Českom pripravilo list adresovaný Európskej komisii, v ktorom žiada, aby migranti, ktorí sa snažia dostať do Európskej únie, boli prevezení do vybraných tretích krajín, kde by absolvovali azylový proces.

Migračný paktZásadný problém spočíva v tom, čo v ňom nie je

Alexandr Vondra

Týkalo by sa to najmä tých, ktorí sa do Európy snažia dostať zo severnej Afriky cez Stredozemné more. Podľa listu by sa celá EÚ mohla inšpirovať dohodou, ktorú v roku 2023 uzavrelo Taliansko s Albánskom.

Návrh počíta aj s tým, že by sa presun do tretích krajín mohol týkať aj migrantov, ktorí sa už nachádzajú na území EÚ, ale zatiaľ nezískali azyl. Tam sa zas signatári inšpirujú dohodou, ktorú uzavreli Rwanda a Británia, ktorá do tejto stredoafrickej krajiny presúva migrantov na azylový proces.

V prípade, ak by v tretích krajinách migranti v azylovom procese neuspeli, mohli by byť deportovaní do krajiny pôvodu.

V prípade, ak by v tretích krajinách migranti v azylovom procese neuspeli, mohli by byť deportovaní do krajiny pôvodu.

To by tiež podľa signatárov bolo v súlade s medzinárodným právom, pretože ak by migranti prichádzali z krajiny, v ktorej je vojnový konflikt, bolo by to dostatočným dôvodom na získanie azylu. A krajiny pôvodu, v ktorých vojnový konflikt nie je, môžu byť v azylovom práve považované za bezpečné. Je teda možné tam neúspešných žiadateľov deportovať.

Popri tom, samozrejme, existujú ďalšie dôvody na udelenie azylu, ak napríklad konkrétnemu jednotlivcovi alebo jeho rodine hrozí v krajine pôvodu prenasledovanie, uväznenie, mučenie či smrť z dôvodu jeho politického, náboženského či iného presvedčenia. To sa netýka ľudí hľadaných pre spáchanie reálnych zločinov, najmä násilného charakteru.

Britský a taliansky model

Britský parlament v apríli definitívne schválil zákon, ktorý umožní deportovať žiadateľov o azyl bez dokladov do Rwandy. V prípade úspešného posúdenia by sa nedostali do Británie, ale mohli by zostať žiť v Rwande. Neúspešní žiadatelia budú deportovaní do krajiny pôvodu.

Rwanda sa hrdí statusom jednej z najstabilnejších krajín Afriky a zo zmluvy bude mať aj finančný prospech – z britského rozpočtu už do tejto krajiny putovali stovky miliónov libier. Okrem politickej kritiky sa zákon stretol aj s finančnou výčitkou. Národný kontrolný úrad odhadol, že deportácia prvých 300 migrantov bude stáť 540 miliónov libier, teda takmer 2 milióny libier na osobu.

Rwanda sa hrdí statusom jednej z najstabilnejších krajín Afriky a zo zmluvy bude mať aj finančný prospech.

Talianska dohoda s Albánskom spočíva v tom, že talianske úrady budú migrantov zachytených v Stredozemnom mori automaticky odvážať do Albánska, kde bude prebiehať azylová procedúra.

Taliansko v Albánsku zároveň postaví a bude financovať a strážiť zariadenia, kde budú migranti umiestnení. Počiatočné náklady na tri rôzne lokality sa odhadujú na 34 miliónov eur. Azylový proces by mal trvať maximálne tri mesiace.

Široká podpora v Európe

Dánsko a Česko v tejto iniciatíve podporujú aj ďalšie krajiny. Svoj podpis pripojilo aj Holandsko, Taliansko či pobaltské štáty. Nové pravidlá podporuje aj Maďarsko, to svoj podpis pod list nepripojilo. Pozorovatelia sa však zhodujú, že ide skôr o taktiku.

Oficiálna podpora z Budapešti by totiž mohla ohroziť relevanciu listu – Maďarsko je stále považované v bruselských kruhoch za toxické. Tým by mohla dať argumentačnú muníciu do úst ľavice – socialistom a zeleným –, ktorá akékoľvek sprísňovanie azylovej politiky odmieta a, naopak, má snahu príchod migrantom do Európy čo najviac zjednodušiť.

Očakávaná je aj podpora od ďalších krajín, ktoré priamo zasahuje migrácia cez Stredozemné more – Španielska, Grécka, Malty či Cypru.

O liste sa hovorilo aj na minulotýždňovej Kodanskej konferencii o migrácii, ktorá by mohla byť predzvesťou zmien azylovej politiky po júnových voľbách do Európskeho parlamentu a doplnenia, resp. revízie len nedávno schválenej novej podoby paktu o migrácii.

Podporu tzv. outsourcingu už vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá by rada v tejto funkcii pokračovala aj po eurovoľbách. A keďže sa už začína rysovať schodné politické partnerstvo medzi Európskou ľudovou stranou a Európskymi konzervatívcami a reformistami, politici EPP sú čoraz viac ochotní prijímať argumenty ECR.

Podporu tzv. outsourcingu už vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá by rada v tejto funkcii pokračovala aj po eurovoľbách.

Kritika však neprichádza len od socialistov a zelených. Pridali sa aj členovia liberálnej Renew, najmä ich kľúčovej členskej strany z Francúzska – Macronovej Renaissance.

Kým kritici hovoria o porušovaní ľudských práv, zástancovia outsourcingu argumentujú tým, že to pomôže v boji proti organizovanému zločinu, ktorý sa živí (aj) pašovaním ľudí. Takisto vedomie, že môžu skončiť v celkom inej krajine, ako plánujú, môže odradiť migrantov vydávať sa na životunebezpečnú cestu cez more a odbremení to nárazníkové krajiny na južnej hranici EÚ.

Tento tlak na európske krajiny Stredomoria dnes odbremeňuje nedávno dohodnutý migračný pakt, ktorý dáva krajinám ďalej na severe dve možnosti. Podľa princípu solidarity prijať istý počet migrantov zachytených stredomorskými štátmi alebo za každého neprijatého zaplatiť 20-tisíc eur. (Kvóta sa ráta podľa veľkosti a ekonomickej výkonnosti konkrétneho štátu.)

Konzervatívny výberNový migračný pakt EÚ je bezzubý kompromis, s ktorým nie je spokojný nikto

Erik Potocký

Táto verzia (hoci pochopiteľná pre južné štáty) je naďalej kritizovaná najmä v strednej Európe. Outsourcing by tieto vzájomné spory mohol urovnať.

Nemecku sa britský model páči

Napriek kritike však von der Leyenová vytrvalo kráča k opakovanému zisku mandátu a stihla už vytvoriť (do veľkej miery) účelové spojenectvo s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou (jej strana Fratelli d’Italia je lídrom v skupine ECR). Spolu už dávnejšie absolvovali vyjednávacie turné po krajinách severnej Afriky (Mauretánia, Tunisko, Egypt), ktoré má zabezpečiť, že úrady týchto krajín budú spolupracovať s EÚ a brániť migrantom v prechode cez svoje územia k brehom Stredozemného mora.

Tajomstvo Ursuly von der LeyenovejNebola nikdy zvolená ani úspešná, viackrát otočila. A predsa je to Queen of Europe

Martin Leidenfrost

A nielen to. V Nemecku sa čoraz viac začína diskutovať o britskom modeli. Británia podpísala dohodu s Rwandou, krajinou uprostred Afriky, kam bude vyvážať žiadateľov o azyl. Azylovú procedúru budú riadiť britskí úradníci.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová sa už vyjadrila, že posúdi, či by sa azylové konania v prípade žiadateľov pred nemeckými úradmi mohli robiť v tretích krajinách. Faeserová je pritom nominantkou ľavicovej SPD. V Nemecku však socialisticko-zeleno-liberálna koalícia čelí výraznému prepadu popularity, časť vládnych politikov sa preto snaží prilákať voličov späť.

Zvlášť v konkurencii nielen AfD z pravého okraja politického spektra, ale aj čoraz silnejšej CDU, ktorá má veľké slovo aj v rámci EPP.

Nemeckí kresťanskí demokrati už princíp outsourcingu azylových konaní dokonca zaradili do svojho straníckeho programu, ktorý určuje politické priority na budúce obdobie, tzv. Grundsatzprogramm. Ten sa pritom netýka len najbližších volieb, ide o dlhodobé politické stratégie. Naposledy CDU tento svoj strategický program aktualizovala v roku 2007, ešte za kancelárky Angely Merkelovej.

V novej verzii sa doslova píše, že „každý, kto požiada o azyl v Európe, by mal byť prevezený do bezpečnej tretej krajiny a podstúpiť tam azylovú procedúru“. Podmienkou má byť komplexná zmluva s takýmito krajinami.

V novej verzii programových priorít CDU sa doslova píše, že ‚každý, kto požiada o azyl v Európe, by mal byť prevezený do bezpečnej tretej krajiny a podstúpiť tam azylovú procedúru‘.

Navyše, Friedrich Merz, čerstvo potvrdený v pozícii predsedu CDU a pravdepodobne kandidát na kancelára v budúcoročných voľbách, explicitne pomenoval britsko-rwandskú dohodu ako inšpiráciu pre Nemecko. „Jednoznačne to odradí ľudí, najmä mladých mužov, ktorí cestujú do Európy a nemajú reálnu šancu na udelenie azylu,“ povedal pre Financial Times.

Hoci by sme tiež mohli všetku iniciatívu za sprísnenie azylových postupov či presunutie procesu do tretích krajín zvaliť na blížiace sa eurovoľby (v niektorých krajinách aj voľby do národných parlamentov), skutočnosť je zložitejšia.

Ak sa totiž pozrieme na vývoj počtu žiadateľov o azyl v EÚ, vidíme, že v ostatných rokoch krivka prudko stúpa a už sa začína približovať k rekordným rokom 2015 a 2016.

Zdroj: Eurostat

Prečo Dánsko

Dánsko sa v pozícii iniciátora outsourcingu azylového procesu neocitlo náhodou. Táto krajina má jednu z najprísnejších azylových politík v celej Únii. A výsledkom je, že má aj jeden z najmenších počtov žiadateľov o azyl v EÚ.

Dánom sa nemožno čudovať. Ich hlavné mesto Kodaň oddeľuje od susedného Švédska len úzky pruh mora. No so švédskym mestom Malmö ho spája známy most. A Dáni dobre vidia, čo sa v tomto juhošvédskom meste v ostatných rokoch deje. Prudký nárast kriminality spôsobený najmä súperením medzi zločineckými gangmi, ktoré sa regrutujú z miestnych komunít migrantov.

Keď sa neumožní slobodná diskusia„Porazíme gangy.“ Vo Švédsku, nie v Salvadore

Marian Kechlibar

Aj preto Dánsko už v roku 2021 zaviedlo prísne podmienky na pobyt migrantov. Už v azylovom procese si musia migranti časť svojej sociálnej podpory odpracovať. Zároveň dánska vláda schválila možnosť deportovať žiadateľov do Rwandy, aby azylový proces absolvovali tam.

Neskôr bol síce zákon po kritike od európskych inštitúcií zrušený, no ako vidieť na súčasnej iniciatíve, zámer v dánskej spoločnosti pretrval. V roku 2023 tiež Dánsko označilo niektoré časti Sýrie za bezpečné, s tým, že časť žiadateľov môže deportovať späť do krajiny pôvodu.

Dánsko nezapadá do klasického obrazu vytváraného progresívnou mediálnou scénou o protiimigračnej politike ‚krajnej pravice‘. V Dánsku vládnu sociálni demokrati.

Dánsko navyše nezapadá do klasického obrazu vytváraného progresívnou mediálnou scénou o protiimigračnej politike „krajnej pravice“. V Dánsku vládnu sociálni demokrati a ich premiérka Mette Fredriksenová je s týmto programom pre migrantov naďalej vo verejnosti veľmi populárna.

Dánsko podobný prístup odporúča aj svojim južným susedom, Nemcom. Mali by začať rovnako rozlišovať medzi podporou ľuďom utekajúcim pred vojnou či brutálnou tyraniou a tým, ktorí sú motivovaní zlou ekonomickou situáciou vo svojej domovine.