Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
17. jún 2021

Odborník na medvede

Pri stretnutí s medveďom nekričte ani nebežte, dajte mu šancu odísť

Rozhovor s Britom Robinom Riggom o útokoch medveďov na človeka i spore medzi ochranármi a poľovníkmi.

Pri stretnutí s medveďom nekričte ani nebežte, dajte mu šancu odísť
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s Britom Robinom Riggom o útokoch medveďov na človeka i spore medzi ochranármi a poľovníkmi.

Na Slovensko prišiel skúmať vlky, pretože v Škótsku ich ľudia ešte v 17. storočí vyhubili. Prišiel v roku 1996 a ostal až dodnes. Okrem vlkov ho však zaujali aj medvede, ktorým sa začal venovať viac. Ako výskumník zmonitoroval všetky prípady útokov medveďa na Slovensku za posledných 20 rokov. Po tohtotýždňovom tragickom útoku medveďa na človeka sa bol pozrieť aj na mieste činu v Liptovskej Lúžnej.

V rozhovore ponúka možnú rekonštrukciu prípadu a vysvetľuje, prečo vôbec medvede útočia na človeka. Radí, ako sa útoku vyhnúť či ako sa počas neho zachovať, a odpovedá, aká je šanca, že človek boj s medveďom vyhrá. Okrem iného hovorí, či sú medvede na Slovensku premnožené, kde sa najviac vyskytujú a prečo ich odstrel nie je riešením situácie.

Robin Rigg je britský zoológ, zaoberá sa veľkými šelmami, ich manažmentom a spolužitím s ľuďmi. V roku 1998 založil organizáciu Slovak Wildlife Society, ktorej je predsedom. Prevádzkuje tiež neziskový projekt medvede.sk

Slovensko zažilo tragickú udalosť. Po útoku medveďa zahynul 57-ročný muž z Liptovskej Lúžnej. Ide o prvú udalosť tohto druhu v novodobej histórii Slovenska. Ako to vnímate?

V prvom rade je mi veľmi ľúto, čo sa stalo pánovi aj jeho rodine, ale nie som až taký prekvapený, že k podobnej udalosti došlo. Ide síce o prvý známy smrteľný prípad tohto druhu na Slovensku za posledných sto rokov, ale inde v Európe sa už vyskytli viaceré smrteľné prípady. Napriek tomu sú, našťastie, takéto tragédie veľmi zriedkavé.

Na Slovensku sú medveďom zranení v priemere traja až štyria ľudia ročne, teda nejde o veľké čísla, ale je to viac ako v okolitých krajinách s výnimkou Rumunska, kde je takých prípadov zďaleka najviac v Európe.

Čo sa podľa vás pri tejto tragédii stalo?

Bol som sa v utorok popoludní pozrieť priamo na mieste činu. Predo mnou tam boli iní ľudia a miesto bolo veľmi prešliapané, takže som už nevidel čerstvé stopy. Avšak z toho, čo som videl, viem, že muž ležal pár metrov v blízkosti okraja lesnej cesty, priamo na ceste boli pozostatky trusu medveďa. No keďže nemám k dispozícii všetky informácie a nepoznám ani podrobné výsledky pitvy, ktoré by mali odhaliť príčinu, prípadne aj čas smrti, následne ide pri mojom pozorovaní len o špekuláciu.

V rovine špekulácií sa zrejme budeme pohybovať v tomto prípade ešte dlhší čas. Aká je teda vaša rekonštrukcia prípadu?

Predpokladám, že medveď buď ležal pod stromom hneď vedľa cesty, alebo sa na danom mieste nachádzal práve vtedy, keď bol muž nablízku. Mohol tak vyjsť na cestu vo chvíli, keď nemuseli byť ďalej od seba ako päť metrov, čo je naozaj kriticky blízko. To však neznamená, že každý medveď by reagoval útokom. Medveď má tendenciu takúto situáciu riešiť skôr útekom, ale ak sa veľmi zľakol a cítil sa z nejakého dôvodu ohrozený, mohol reagovať práve útokom.

Inklinujem teda k interpretácii, že to bol veľmi blízky a neočakávaný stret a medveď sa kvôli pocitu ohrozenia bránil fyzickým útokom počas ktorého, žiaľ, spôsobil človeku až také zranenia, že to neprežil.

Boli ste priamo na mieste činu. Máte pocit, že ľudia v dedine majú po tomto incidente strach?

Keď som v utorok kráčal hore dolinou, stretol som jedného pána na traktoríku, ktorý si šiel nachystať drevo do lesa. Zviezol ma pár kilometrov. Vedel o tom, čo sa stalo, no nebál sa ísť sám do vedľajšej doliny a bol pokojný. To, samozrejme, neplatí o všetkých obyvateľoch Liptovskej Lúžnej, no svedčí to o tom, že určite nie sú všetci vystrašení.

Mali by sme sa v tejto situácii snažiť udržať si nadhľad. Nechcem nijako útok medveďa podceňovať, keďže žiaden stret s medveďom, ktorý sa správa agresívne, nemusí byť príjemný, ale určite častejšie zomrú ľudia v horách z iných dôvodov, či už kvôli trafeniu bleskom, otravou hubami, či pádom zo skál, ako po strete s medveďom, keďže ide stále naozaj o raritné prípady.

Je pravdepodobné, že sa spustí hon na daného medveďa, myslíte si, že sa ho podarí vypátrať?

Neviem si to celkom predstaviť, ale ak zobrali vzorky z trusu či DNA slín zo zranení muža, mohli by nájsť genotyp konkrétneho jedinca. Ak ho majú v databáze, mohli by sa ho snažiť následne odchytiť a porovnať, či našli toho pravého. Ale či ho chytia, si nie som celkom istý. Nevidím dôvod, prečo by sa teraz medveď vracal na to isté miesto. Je to len moja interpretácia, ale myslím si, že aj medveď sa dosť zľakol a už je dávno preč. Prešiel som 18 kilometrov po celom chotári, od dediny až po hlavný hrebeň a späť, a nikde som nenašiel žiadne čerstvé stopy po medveďoch okrem miesta, kde sa incident stal.

Koľko kilometrov vlastne prejde taký medveď?

Myslím, že celkom konzervatívny odhad je i tisíc kilometrov za rok, ale pokojne to môže byť aj viac. V priebehu roka jednotlivé medvede využívajú oblasti s rozlohou desiatok až stoviek štvorcových kilometrov.

Prečo vôbec medveď útočí na človeka? Len preto, že sa zľakne? 

Za posledných dvadsať rokov a približne 60 preskúmaných prípadov útokov veľkú väčšinu môžeme charakterizovať naozaj ako neočakávané blízke strety, keď sa podobne ako človek zľakol aj medveď, bránil sa útokom. Respektíve išlo o medvedicu, ktorá bránila svoje mladé. Toto sú najčastejšie prípady. Stane sa občas aj to, že zaútočí taký medveď, ktorý je zvyknutý na ľudí a je agresívny. Ale toto zrejme nebol ten prípad nad Lúžnou.

Medvede, ktoré prekonali svoj strach z ľudí, sa skôr vyskytujú v blízkosti horských hotelov a bytových domov obklopených lesom, kde vedia, že ľahšie získajú potravu. Tieto medvede sa paradoxne v očiach ľudí stávajú krotkými, pritom stále ide o divé zviera, ktoré má väčšiu tendenciu stať sa drzým a ľudí ohroziť.

Vľavo mladý medveď, Poľana, Silvester 2006. Foto: Rasťo Dobrovodský/vpravo: Malá Fatra, leto 2007. Foto: Robin Rigg (Fotografie z galérie neziskového projektu medvede.sk

V takom štádiu je už jedinou možnosťou medveďa nejakým humánnym spôsobom eliminovať, lebo je hrozbou pre okolie. Mali by však byť prioritne zabezpečené zdroje potravy vrátane odpadkov, aby sa to isté nestalo už pri ďalších medveďoch. Problémy vo Vysokých Tatrách, ktoré teraz vidíme, sú výsledkom toho, že sa to roky zanedbávalo, zatiaľ čo medvedie samice po celé generácie učili svoje mláďatá hľadať potravu v blízkosti ľudí.

Ako sa pri strete s medveďom vyhnúť útoku?

V prvom rade je dôležité to, aby sme sa do takej kritickej situácie ani nedostali. Teda dávam si pozor okolo seba, kde kráčam, nechodím po lese so slúchadlami, no najmä sledujem okolie a rozmýšľam, či za rohom, prípadne v hustejšej vegetácii, nie je niečo, čo nevidím. Cez deň, hlavne ráno a večer a keď je horúco, môžu medvede ležať niekde v tieni, v hustom poraste, pri zdroji potravy alebo pri potoku.

Keď ideme cez takýto terén, robiť hluk je na mieste. Ak by tam bol medveď, má šancu odísť. Medveď naozaj nečaká na človeka, aby ho napadol. Určite sa veľakrát stane, že medveď odíde bez toho, aby ho človek vôbec videl, respektíve sa pred ním skryje.

Vravíte, že byť hlučný je na mieste. Oplatí sa nosiť pri sebe zvonček?

Môže pomôcť, ale na zvončeku nie je nič špeciálne – stačí napríklad hlasno rozprávať. Aj keď som stretol niektorých turistov, ktorí zvonček mali zavesený na ruksaku, keď to mali za chrbtom, ani to poriadne nebolo počuť. Proti vetru to tiež nemusí mať efekt.

Nevravím, že to nie je na nič, ale ja osobne preferujem skôr sledovanie okolia a keď som v teréne, kde o situácii nemám dobrý prehľad, robím zvuk buď tlieskaním, alebo pískaním. Pri návrate za súmraku z miesta, kde došlo k tragickej udalosti, som si pre istotu pískal a trochu aj spieval.

Čo všeobecne robiť, keď stretnem medveďa, ak som teda ešte celkom nespanikáril? 

V poľovníckej komunite je rozšírené, že pri strete s medveďom treba reagovať krikom, aby ste medveďa odplašili. Pri plachejšom či mladšom jedincovi to môže byť účinné, ale ak ide o medvedicu s mladými – to nemusí byť vždy ľahké rozlíšiť, keďže mláďatá môžu byť skryté –, tak si môže medvedica vyložiť krik ako skutočnú hrozbu a radšej útočí, čo by sa nemuselo stať.

Takže nekričať?

Odporúčam skôr zastaviť sa a spočiatku nerobiť nič. Veľká väčšina stretov sa končí tým, že medveď utečie. Netreba kričať ani bežať, pretože to tiež môže vyvolať na základe inštinktu predátora útok, aj keď medveď predtým nemal v pláne vôbec loviť. Rovnako by človeka dobehol, keďže vie behať podstatne rýchlejšie.

Samozrejme, keď človek stretne medveďa, je v strese, zľaknutý a nemusí to byť pre neho úplne jednoduché, ale je vhodné snažiť sa nespanikáriť, nič po ňom nehádzať a ako prvá reakcia ostať stáť a dať medveďovi šancu odísť. V takmer všetkých prípadoch to u mňa stačilo, a to som sa s medveďom stretol veľakrát. Ak medveď neodchádza, treba pomaly ustupovať, zväčšovať medzi nami vzdialenosť a sledovať, ako medveď reaguje.

Na svojej webovej stránke tiež radíte, že pri cúvaní je dobré sa s medveďom rozprávať, prípadne mu mávať. Nie je lepšie byť radšej úplne ticho a neupozorňovať na seba?

Mávať a komunikovať s medveďom je dobré v situácii, keď sa mi zdá, že si medveď nie je istý, čo ma robiť, respektíve nevie identifikovať, čo ho rušilo. Hoci ho pach človeka odrádza, lebo sa mu spája s nebezpečenstvom, radšej treba na seba upozorniť, že som tu a som človek. Totiž keď ja medveďa vidím pomerne na blízko, ale on mňa ešte nie, môže sa následne zľaknúť a dopadne to zle. Môže to psychicky pomáhať aj samotnému človeku, aby sa upokojil a ovládol situáciu.

Čo sa týka útoku, je v danej chvíli, ak ide o blízky stret, vôbec ešte možné vyhnúť sa mu?

Výnimočne sa môže stať, že napriek všetkému, čo robíme, sa medveď rozhodne najskôr zasiahnuť, pacnúť človeka o zem až potom utiecť. Medvede majú rôzne povahy, ako my, a tak môžu reagovať odlišne.

Keď medveď už štartuje a rozbehne sa na človeka, často iba zastrašuje – zastaví sa alebo zmení smer predtým, ako dôjde k priamemu kontaktu. Avšak ak sa dostanete do priameho styku a ide o obranný útok, vtedy sa odporúča ľahnúť si na zem a ochrániť najzraniteľnejšie časti tela, teda tvár, krk a brucho. Možno dostaneme škrabance alebo záhryzy do chrbta, ale nie do tých najzraniteľnejších častí. No ľahnúť si v stometrovej vzdialenosti od medveďa je určite zbytočné a vtedy je na mieste pomaly kráčať preč.

Niekomu skôr ako ľahnúť si na zem príde na um zaútočiť. Oplatí sa pri strete s medveďom bojovať, keď sa medveď rozhodne brániť útokom?

Podľa výsledkov výskumu v Severnej Amerike a aj nášho prieskumu tu na Slovensku z porovnania prípadov útoku medveďa možno usúdiť, že keď sa človek snažil s medveďom bojovať, útoky trvali dlhšie a zranenia boli väčšie, ako keď bol človek pasívny. Treba pamätať na to, že medveď sa nesnaží človeka uloviť, len sa bráni a keď cíti, že už pre neho človek nie je hrozbou, odíde. Ak sa však človek stále hýbe a bojuje s ním, útok trvá dlhšie a môže dopadnúť horšie.

Inzercia

Západné Tatry. Foto: Pavol Lenko, projekt medvede.sk

Aká je šanca, že človek súboj s medveďom vyhrá, keďže ide o násobne väčšieho a ťažšieho tvora?

Malá, ale boli aj také prípady, a to aj na Slovensku. Jeden človek to opísal tak, že medveď ušiel až po tom, čo do neho kopol. Situácie sú rôzne.

Vravíte, že sa neoplatí bežať ani kričať. Čo tak sa niekde vyštverať? Alebo dokáže medveď vyliezť za mnou?

Závisí to od situácie. Medvede vedia liezť na stromy, niektoré sú v tom lepšie, iné horšie. Ak už človek má kam vyliezť a rozhodne sa pre túto stratégiu, môže to byť účinné, no musíte ísť čo najvyššie, minimálne štyri metre nad zem, lebo keď sa medveď postaví na zadné a oháňa sa labami, môže dosiahnuť pokojne aj na tri metre.

Nakoľko si môžem byť istý, že medveď sa za mnou na strom nevyštverá?

Nemôžete si byť istý. Mam kamaráta, ktorý sa takto stretol s medvedicou, rozhodol sa vyliezť na strom, medvedicu to nezastavilo a mala v úmysle ísť za ním. Keďže to bol relatívne malý strom, nemal veľmi kam liezť ďalej.

Čo teda spravil?

Mal pri sebe paprikový sprej na medvede, nastriekal to na ňu a okamžite ušla.

Takže odporúčate nosiť so sebou do prírody sprej na medvede?

Áno, minimálne na územiach s jeho bežným výskytom. V niektorých národných parkoch v Spojených štátoch, napríklad na Aljaške, je to dokonca povinné. Je to určite účinná vec a keď sa stretnem s medveďom veľmi blízko a vyzerá, že sa ku mne rozbehne, treba sprej použiť.

Kde sa u nás medvede najviac vyskytujú a treba si na ne dávať väčší pozor?

Najhustejší výskyt medveďov sa nachádza na strednom Slovensku, napríklad Nízke Tatry, Západne Tatry, Veľká a Malá Fatra, Poľana a časť Slovenského rudohoria. Tam je ich jadro. A s tým sa aj prekrýva mapa útokov medveďa na človeka. Aktuálne sú na tom najhoršie okresy Martin a Ružomberok, nasleduje Brezno, Liptovský Mikuláš, tesne za nimi je to Poprad a Banská Bystrica.

Medvede sa však objavili aj pri Senci a Galante, kde sa predtým nevyskytovali. Prečo?

Vysvetlení je viacero. Populácia evidentne rastie a ich prirodzený areál sa tak rozširuje. V tomto prípade ide najmä o nedospelé mladé samce, ktoré odchádzajú od svojich matiek a hľadajú si nový rajón. Pritom sa dokážu dostať až takto ďaleko. 

Podľa Národného lesníckeho centra vo Zvolene sa na Slovensku k 31. marcu 2020 nachádzalo 2760 medveďov. Je ich naozaj až tak veľa?

Čísla sú podľa mňa nadhodnotené a myslím, že aj lesníci to sami dobre vedia. Sú to klasické poľovnícke štatistiky, ktoré vznikajú tak, že počet medveďov sa odhaduje v každom poľovnom revíri a všetky tieto čísla sa potom spočítajú. A hoci sa daný medveď mohol v revíri aj nachádzať, len ťažko sa drží nejakých hraníc, preto svojou migráciou za potravou môže byť započítaný vo viacerých revíroch súčasne, čím dochádza k duplicite.

Koľko medveďov teda na Slovensku asi je?

Podľa genetickej štúdie v roku 2013/2014 ich bolo okolo 1250. Populácia však rastie – odhadujem, že ich je teraz viac ako 1500, možno aj 1700. No robí sa nové sčítanie na základe genetickej analýzy z trusu a sám som zvedavý, aké výsledky prinesie.

Tragický útok otvoril spor medzi ochranármi a poľovníkmi. Kým poľovníci s lesníkmi tvrdia, že medvede sú na Slovensku premnožené a ich počet treba regulovať odstrelom, ochranári pretláčajú názor, že medvede, naopak, ohrozujeme my ľudia nezodpovedným prístupom a k ich útokom prispievajú poľovníci extrémnym prikrmovaním divej zveri.  Nehovoriac o tom, že podľa ochranárov ide poľovníkom pri odstrele medveďov skôr o peniaze ako o ochranu ľudí. Vy ako výskumník nepatríte priamo do žiadnej z týchto skupín. Ku ktorej strane sa prikláňate viac?

Ochranári chcú chrániť a poľovníci chcú poľovať, takže každý má svoj pohľad na vec a je ním ovplyvnený. Ani jeden z týchto pohľadov nie je objektívny, hoci každá strana si myslí, že má pravdu. Samozrejme, poľovníci by argumentovali, že aj oni sú do istej miery ochrancovia prírody. Určite ani moderní poľovníci nechcú zlikvidovať celú populáciu medveďov, no súčasné problémy asi budú vždy vysvetľovať tým, že im nie je umožnené časť medvedej populácie obhospodáriť lovom či odstrelom. Na druhej strane, nemali by sme dogmaticky tvrdiť, že za všetky útoky medveďov môžu poľovníci prikrmovaním. To tiež nie je celá pravda, realita je oveľa zložitejšia.

Kde je teda podľa vás problém a kto má pravdu?

Problém s útokmi medveďov bol aj v minulosti, keď ich bolo menej a odstrel bol bežný. Keby sa po tomto tragickom útoku odstrelilo napríklad sto medveďov, nemyslím si, žeby sem-tam stále nedochádzalo k nejakému zraneniu človeka medveďom. Toto tieto prípady určite nezastaví.

Keby sa však redukovala populácia na polovicu, ako to prezentujú poľovníci?

Naratív, že keď u nás budeme mať povedzme len 700 medveďov, bude všetko fajn, určite nie je pravdivý. Stále by tu boli stovky medveďov, ktorým nemožno zabrániť, aby sa nestretli občas s človekom. Išlo by o absolútne radikálne riešenie, zabitie stoviek medveďov, ktoré by stále nemuselo mať uspokojivý výsledok. Naozaj to chceme urobiť? Logicky by bola pravdepodobnosť stretu nižšia, možno by sa z troch až štyroch útokov ročne znížila na jeden či dva, čo asi nie je úplne závratný rozdiel.

Pre ľudí, ktorí sú medveďom napadnutí, to je zásadný rozdiel.

To určite áno. Ale celkovo to štatisticky veľa nespraví, pritom sa práve na tom celá diskusia zužuje. Zároveň platí, že ak by sa zdvojnásobila návštevnosť hôr, sme tam, kde sme boli predtým. Aj v tomto kontexte je dôležité pripomenúť, že veľká časť zranení vychádza z toho, keď sa medveď bráni útokom.

Najpodstatnejšie je teda to, aby si ľudia uvedomili svoju úlohu, že v lese nie sú sami a mali na pamäti, ako sa nedostať do kritickej situácie, prípadne ako sa v nej správať. To je často kľúčovejšie než to, či je medveďov veľa. A závisí to aj do toho, ako človek zasahuje do krajiny.

Medveď hnedý. Foto – TASR/AP

Majú poľovníci pravdu, keď tvrdia, že medvede sú premnožené?

Je to vec uhla pohľadu a filozofie. Z ekologického pohľadu nemôže byť viac medveďov, ako dovoľuje dostupné jedlo či miesta na brloženie. Medvede mávajú jedno až štyri mláďatá každé dva alebo tri roky, určite sa nepremnožia tak rýchlo a do takej miery, ako to možno niekedy povedať o hrabošoch či kobylkách. To však neznamená, že poľovníci si to nemôžu myslieť, keďže podľa tabuliek si stanovia, koľko jedincov by malo byť v ich poľovnom revíri. A keď ten počet prevyšuje ich normu, ktorú si však sami stanovili, z ich pohľadu sú premnožené.

Nie je však pravda, že je ich viac ako v minulosti?

Áno, keď si vezmeme historické hľadisko, počet medveďov na Slovensku bol v 30. rokoch 20. storočia na úplnom minime, blízko ich vyhynutia. Bol to následok dlhodobého a intenzívneho poľovania, keďže medvede boli podobne ako vlky vnímané len ako škodcovia. V 30. rokoch si to uvedomila aj poľovnícka komunita a je pravda, že ešte predtým, ako existovala Štátna ochrana prírody, vlastnou iniciatívou poľovníci medvede de facto zachránili, čo im umožnilo prirodzený návrat. Odvtedy populácia stále rastie, no ide skôr o stále spamätávanie sa z tohto obdobia.

V minulosti boli medvede rozšírené po celom Slovensku, čo platilo aj v iných krajinách, z ktorých vymizli práve lovom a zásahom človeka do krajiny. Takže ani spätne stále nedosahujeme čísla medveďov, ktoré tu kedysi boli.

Odvtedy sa však krajina zásadne zmenila a zrejme aj preto poľovníci tvrdia, že v súčasných podmienkach je medveďov priveľa, čomu pripisujú potrebu ich regulácie. Zároveň platí, že Slovensko má dnes pomerne vysokú hustotu populácie medveďov, dokonca jednu z najväčších na svete. Nie je teda ich regulácia na mieste?

Slovensko je medzi top krajinami, čo sa týka hustoty populácie medveďa hnedého. Je tiež evidentné, že populácia stále rastie, areál výskytu sa zväčšuje. Dlhodobý skutočný nárast populácie medveďov je asi o 4 až 5 percentuálnych bodov ročne, čo zhruba znamená, že každých 15 rokov sa zdvojnásobuje populácia medveďov. To sa tiež dá brať ako pozitívne, keď krajina uživí väčšiu populáciu medveďa. Bol by som tiež rád, keby sme neriešili len negatívne stránky medveďa, ale pozerali sa na neho aj ako na súčasť prírodného bohatstva a dedičstva Slovenska a boli vďační, že medvede tu vôbec sú.

Poľovníci však varujú, že ak nedôjde k odstrelom, k stretom človeka s medveďom bude dochádzať častejšie. To pri vysokej hustote medveďov asi dáva logiku, nie?

Keby sa nič nezmenilo a len sa zdvojnásobil počet medveďov, logicky sa zdvojnásobí pravdepodobnosť stretu. To však neznamená, že každý sa skončí útokom. Štúdia, ktorá porovnávala viacero parametrov, medzi nimi aj výskyt a počet útokov medveďa hnedého v Európe, Severnej Amerike, v Rusku a v Ázii, hovorí, že nie je významný rozdiel v počte útokov medveďa na človeka v tých krajinách, v ktorých sa loví a v ktorých nie. I keď do istej miery počet útokov súvisí s hustotou medvedej populácie, lokálne podmienky a správanie sa ľudí zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Otázka teda nestojí len tak, že za útokmi medveďa na človeka je ich počet a lov. Ak skutočne chceme pochopiť, čo sa deje, potrebujeme oveľa podrobnejšiu, objektívnu analýzu.

Pozrime sa len na také Slovinsko. Medvede tam majú jadrovú zónu, kde je ich veľa, ale žije tam málo ľudí, preto tam ku konfliktu takmer vôbec nedochádza. Ale čím idete severnejšie smerom k Ľubľane, medveďov je v jej okolí oveľa menej, no žije tam podstatne viac ľudí a konfliktov je viac.

Vy ste na Slovensko prišli preto, lebo ste chceli skúmať vlky a medvede, ktoré vo Veľkej Británii vyhubili. Nepôsobí to však tak, že by tým Británia zásadne trpela. Niektorí si tak kladú otázku, či by bol teda až taký problém pre Slovensko, keby bolo u nás medveďov menej, keď v Británii ich okrem ZOO nemáte takmer žiadne?

Je to vec pohľadu na prírodu a život. Ak sa pozeráme len na svoje praktické potreby, tak si asi vieme predstaviť krajinu bez medveďa. Na druhej strane, podľa štúdií vie medveď zohrať zásadnú rolu pri šírení semien, keďže žerie rôzne bobule, ktoré následne prechádzajú jeho tráviacim traktom a v truse ich vylučuje aj s kôpkou hnojiva. Hoci je všežravec, 85 percent potravy medveďa je rastlinného typu, zvyšok tvoria hlavne larvy hmyzu. Má tak pozitívny vplyv na biotop.

Ako utrpel britský biotop tým, že v ňom nie sú medvede?

To, že v Británii nie sú medvede ani vlky, nie je v poriadku. V niektorých oblastiach malé stromčeky nevedia narásť, lebo sú okamžite zožraté zvieratami, ktorým chýba prirodzený predátor. Medveď má významnú úlohu v ekosystéme. Hoci nie je vyslovene vrcholovým predátorom, ktorým je najmä vlk a rys, je dôležitým doplnkom a hrá svoju rolu v istých obdobiach roka, napríklad aj pri likvidácií zdochlín. No hlavne, keď nie sú veľké zvieratá súčasťou krajiny, niečo jej chýba a už nie je kompletná. Vidiek v Británii je chudobnejší, pretože nemá takéto zvieratá. Mnohí ľudia si to teraz uvedomujú a chcú ich späť. Pre Slovensko a Slovákov je naozaj pozitívne, že tento problém nemáme.

 

Odporúčame