V Merkellande neotvoria, až kým hnusobu nezrazia k zemi

Keby s týmto nemeckým plánom predstúpil premiér Matovič, národ by ho ukrižoval. 

Nemecká kancelárka Angela Merkelová spolu s lídrami regionálnych vlád poňali svoj boj s vírusom spôsobom, ktorý je pozoruhodný aj z našej perspektívy.

Na prvý pohľad to vyzerá až nepochopiteľne: Nemci predlžujú lockdown z polovice februára, keď mal pôvodne uplynúť, až do siedmeho marca. Hoci sa šírenie korony výrazne spomaľuje a čísla každodenne nakazených budú zrejme utešene padať aj ďalšie dni.

Ešte do polovice januára sa denne nakazilo v priemere okolo 20-tisíc Nemcov, teraz je to okolo osemtisíc, trend je stále klesajúci. Hovoríme pritom o 83-miliónovej krajine, nemeckých osemtisíc znamená zhruba to, akoby u nás teraz pribúdalo zhruba 500 nakazených denne a išlo to stále nadol. V nemeckých nemocniciach je niečo cez 4-tisíc pacientov s Covidom, v prepočte na obyvateľov sme boli na tom podobne niekedy začiatkom októbra, keď sme mali asi 300 hospitalizovaných korona-pacientov.

Pri takomto vývoji by sme mali na Slovensku už včera otvorené školy, obchody, reštaurácie, akvaparky, plavárne, fitnescentrá či múzeá, samozrejme, naďalej by platili rôzne kapacitné obmedzenia a v interiéroch by sa stále nosili rúška.

V Nemecku sú však aj v tejto situácii naďalej zatvorené školy, väčšina obchodov, reštaurácie, krčmy, bary, múzeá či divadlá. A tak to má podľa rozhodnutia establišmentu zostať minimálne do siedmeho marca. Výnimkou sú školy, pri ktorých chcela Merkelová presadiť pokračovanie lockdownu, tu však neuspela, keďže spolkové krajiny si presadili, že smú začať s otváraním podľa uváženia. V Berlíne sa tak deti vrátia do škôl asi o dva týždne, ale malí Bavori budú naďalej sedieť doma, lebo hlavným sloganom tamojšieho premiéra Markusa Södera je „nič neunáhliť“.

Jedno centrálne uvoľnenie predsa len prišlo: od prvého marca môžu kaderníci otvoriť svoje salóniky. Miestni novinári už vtipkujú, že v krajine sa práve začína „trvalý lockdown s trvalou“.

Samozrejme, rozhodnutie Merkelovej a spol. čelí veľkej kritike – za to, že postupuje prepálene tvrdo, ale paradoxne aj za to, že je opatrnícka.

Búri sa najmä časť opozície aj ekonómovia s biznisom, tí žiadajú, aby tvrdé opatrenia platili len v regionálnych ohniskách (či plamienkoch) a inde sa už začalo s otváraním. Napokon, už ani masívny rozpočet nestíha vyplácať pomoc včas a veľkoryso ako predtým, sociálne napätie rastie.

Logika Merkelovej uvažovania je však nasledujúca: hoci sú trendy priaznivé, ešte stále nie sme ako krajina za vodou, v krajine sa šíria nebezpečnejšie mutácie, ak by sme sa teraz unáhlili s otváraním, hrozí, že v priebehu pár týždňov sa opäť ocitneme v exponenciálnej špirále s katastrofálnymi vyhliadkami a ďalšími desiatkami tisíc mŕtvych (dosiaľ tam na koronu zomrelo vyše 64-tisíc ľudí).

Vláda chce preto dosiahnuť, aby sa sedemdňová incidencia dostala z dnešných zhruba 62 na 35 prípadov infekcií na 10-tisíc obyvateľov. Vychádza sa z toho, že až na tejto hodnote budú regionálne zdravotné úrady schopné trasovať nakazených a zachytiť každý potenciálny výbuch. Až pri dosiahnutí tohto cieľa sa dá konečne otvoriť krajina a súčasne je možné s maximálnym vypätím trasovačov držať koronu pod kontrolou.

Ale proti tomuto sa stavia časť odborníkov, na ktorých čele je virologička Melanie Brinkmann. Tí tvrdia, že spomínanú incidenciu s číslom 35 si vláda stanovila celkom svojvoľne aj neefektívne. Úrady vraj ani pri takejto nízkej hodnote nebudú stíhať trasovanie a po uvoľnení opatrení vyjde všetko úsilie nazmar. Preto presadzujú takzvanú stratégiu No-Covid, ktorej cieľom je incidencia nie s hodnotou 35, ale 10.

Len desiatka vraj zabezpečí, aby trasovači držali vírus za uzdu po zvyšok roka, kým nebude populácia dostatočne zaočkovaná.

Táto nemecká debata na nás pôsobí trochu ako z Marsu. Ale ak začíname mať v týchto týždňoch pocit, že Matovič a spol. slovenskú situáciu nadmieru dramatizujú a idú nás ďalšie týždne držať v neznesiteľnej korona-diktatúre, spomeňme si na Merkelland.

Ilustračné foto TASR/AP