Ministerstvo propagandy Martiny Lubyovej

Minulý týždeň kvôli predvolebnej kampani zapadla jedna správa, ktorú možno považovať za symbolickú bodku dvaapolročného pôsobenia vedkyne M. Lubyovej na poste ministerky školstva. Po tom, čo boli zverejnené výsledky celoslovenského testovania žiakov 5. ročníka základných škôl, Lubyovej rezort s fanfárami oznámil, že sa naši piataci „výrazne zlepšili“. Lebo kým v matematike a slovenčine vlani spravili testy v priemere na 59,3, respektíve 58,4 percenta, teraz poskočili na 63,4, respektíve 64,8 percenta. Ministerstvo sa pochválilo, že k tomu „prispeli mnohé kroky rezortu školstva“, napríklad „inovovanie štátnych vzdelávacích programov, podpora funkčnej gramotnosti v oblasti prírodovedných predmetov“ a tak ďalej, a tak ďalej.

Samozrejme, matematicky aj čitateľsky gramotnému pozorovateľovi najskôr napadne, či je možné, že by školy, kde panuje istá zotrvačnosť aj pri zavádzaní oveľa väčších inovácií, než aké údajne spustila Lubyová, medziročne až o toľko zlepšili prípravu piatakov. Preto neprekvapí, že celá Lubyovej správa o tom, že „piataci sa v celoslovenskom testovaní výrazne zlepšili“, je len školský hoax.

Vo svete sa totiž používajú dva druhy testov, jedny sú takzvané kriteriálne, kde sa overuje, ako žiaci zvládli požadovaný vzdelávací obsah a zručnosti, a potom sú takzvané rozlišovacie testy, ktoré ani tak nepreverujú, ako si žiaci osvojili poznatky, ich cieľom je porovnávať žiakov medzi sebou. Testy sú teda kalibrované tak, aby vedeli žiakov optimálne rozlíšiť, preto sa tam zaraďujú jednoduché aj veľmi náročné úlohy, aby sa dali roztriediť do niekoľkých kvalitatívnych skupín.

Z toho vyplýva, že je úplným nezmyslom porovnávať minuloročných 59 percent s tohtoročnými 64 percentami. Napokon to ukazuje aj krátky pohľad do minulosti, v roku 2017 bola priemerná úspešnosť z matematiky 64,7 percenta – ak by sme interpretáciu ministerstva brali vážne, znamenalo by to, že pred dvomi rokmi sme mali výborných piatakov, potom prišiel prepad, aby sme sa následne, údajne vďaka akýmsi Lubyovej inováciám, vrátili späť na úroveň roku 2017.

Pravdou je však to, že pri rozlišovacích testoch sa vôbec nedajú porovnávať výsledky testov naprieč rokmi, vieme porovnať len žiakov v rámci toho istého ročníka. Testy, na základe ktorých by sme vedeli porovnávať vzdelávacie výsledky v čase, zatiaľ na Slovensku nevieme robiť. Z toho dôvodu Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) aj s pomocou zahraničných odborníkov z Nemecka a Estónska vyvíja v týchto rokoch príslušnú metodiku pre takzvané kriteriálne testy.

Lubyovej rezort sa pýši Potemkinovou dedinou a zamlčuje podstatu: aj tohtoročné rozlišovacie piatacke testy vypovedajú najmä o tom, že na Slovensku v porovnaní s mnohými štátmi EÚ vzdelávacie výsledky až príliš závisia od toho, či je dieťa zo štandardného alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ministerka tomu zrejme dobre rozumie, ale ako Dankova nominantka podlieha výkonnostným štandardom SNS, ktoré už možno v tomto rezorte porovnávať naprieč desaťročiami (Paška, Slavkovská, Mikolaj, Plavčan, Lubyová).   

FOTO TASR – Martin Baumann