taliansky problém

Nemecký ekonomický komentátor Thomas Fricke prináša v Spiegli zaujímavý pohľad na problémy súčasného Talianska – Fricke polemizuje s názorom, že Taliani sú lenivým a rozhadzovačným protipólom disciplinovaných a pracovitých Nemcov, a preto si môžu za problémy sami. 

Podľa Frickeho je všetko inak: spotreba talianskych verejných inštitúcií oproti roku 2010 klesla o 4,4 percenta (Nemci si takto prudko neuťahovali opasok ani v časoch najväčších Schröderových reforiem), domáce domácnosti konzumujú o päť percent menej než v roku 2007, pričom sú zadlžené menej než nemecké domácnosti, konkurencieschopnosť talianskeho exportu vzrástla od roku 2009 o jednu desatinu. A reforma pracovného trhu, ktorú presadil Renzi, bola radikálnejšia, než o akej by sa Nemcom mohlo snívať. 

Taliani teda v posledných rokoch radikálne šetria, reformujú, no ekonomika nijako nerastie a krajina stagnuje. V čom je teda podľa Frickeho problém? V pomýlenom „folkloristickom chápaní ekonómie“, aké má prevahu v Nemecku, ktoré juhu Európy naordinovalo súčasne reformy aj tvrdé šetrenie. Podľa Frickeho má teda Renzi pravdu, keď žiada od Merkelovej a krajín európskeho severu značne uvoľnenejšiu fiškálnu politiku. Keďže sa míňa veľmi málo peňazí, talianske firmy nemajú dôvod investovať (investujú o štvrtinu menej než v roku 2008). Fricke sa preto pýta – odkiaľ sa má vziať rast produktivity a inovácií?    

Rimania skandujú počas demonštrácie pred referendom o ústavnej reforme, žiadajú odchod Mattea Renziho. FOTO TASR/AP