predavačka

Karol Sudor spravil zaujímavý rozhovor s Evou Polakovičovou, ktorá pracuje ako predavačka v Tescu. Pani Polakovičová rozpráva, ako vníma zákazníkov a čo všetko zažíva za pokladňou.

Sudor sa jej pýta, aké percento tvoria primitívni zákazníci: „Ťažko povedať, ale za tých šesť či sedem rokov, čo robím predavačku, môžem povedať, že trend je zhoršujúci. Ľudia sú čoraz frustrovanejší, uponáhľanejší a my sa čoraz viac stávame lacným cieľom na ich odreagovanie.“ Najhoršie je to vraj s pánmi v oblekoch: „Najneznesiteľnejší zákazníci sú manažéri v oblekoch v stredných a starších rokoch. My sme pre nich doslova spodina, neschopné „nímandky“, ktoré to v živote nikam nedotiahli, a tak máme skákať, ako pískajú. Žena v pokladnici podľa nich nemá na viac, len držať hubu a nechať sa urážať každým, kto si chce do nej kopnúť.“

Hoci by sa pani Polakovičová mohla vrátiť k práci účtovníčky a zarábať oveľa viac ako niečo vyše 500 eur, nesťažuje sa: „Pozrite sa na učiteľov. Nechcem sa sťažovať, lebo vyžijem, hoci nemôžem vyskakovať. Žijem od výplaty do výplaty, ale zvolila som si to sama. (...) Okrem toho, túto prácu mám veľmi rada. Keď totiž príde 90-ročná milá usmievavá pani, pohladí vám to dušu a vymaže všetky negatívne zážitky, o ktorých som hovorila.“

Tento rozhovor ma potešil aj preto, že pani Polakovičovú poznám roky. Kedysi bola členkou Demokratickej strany, neskôr sa pohybovala v prostredí OKS, angažovala sa v komunálnej politike, často ju vídať na podujatiach Konzervatívneho inštitútu, vždy príjemná a pozitívne naladená. Priznám sa, nie celkom som rozumel, prečo sa stala predavačkou, keďže mohla robiť kvalifikovanejšiu prácu, aj som sa jej to hanbil opýtať. Moja ostýchavosť však bola zbytočná, pani Polakovičová je hrdou predavačkou.