Voľná nedeľa na dosah?

Bol to ťažký pôrod. Kritizovaná Lisabonská zmluva však poskytla nové páky občanom EÚ. Jej prvým plodom je iniciatíva za voľnú nedeľu. Práca by v tento deň mala byť tabu. Zdá sa, že aj napriek kritike myšlienka zaujala.

Lisabon so sebou priniesol novinku. Občania môžu „prinútiť“ európsku vrchnosť zaoberať sa ich témami. Podmienkou je, aby sa iniciatívy ujal „aspoň jeden milión občanov Únie pochádzajúcich z významnému počtu členských štátov“ a vyzval Európsku komisiu k činu. To by znamenalo prijatie konkrétnych právnych krokov Únie. Je tu teda možnosť pretlačiť pred Európsku komisiu svoje záujmy.

Šance sa chopili zástancovia nedele bez práce. Na ich čele stojí nemecký europoslanec Martin Kastler. V priebehu piatich týždňov sa na stránke free-sunday.eu pod petíciu podpísalo viac ako jedenásť tisíc ľudí z rôznych krajín Európy. Za taký krátky čas je to podľa Kastlera ohromný úspech. Cieľom má byť podľa jeho slov „garancia nedele bez práce v celej Európskej únii“. Nedeľa je dňom, kedy sú zatvorené všetky školy a štátne inštitúcie. Rodiny by mali podľa nemeckého europoslanca tráviť čas spolu. „Voľná nedeľa dáva rodičom možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a naopak,“ vysvetlil pre Postoy.sk. Zároveň je voľná nedeľa podľa neho súčasťou kultúrneho dedičstva Európy.

K téme:
Marcinčin: Treba zmenšiť rozpor medzi kariérou matky a jej túžbou mať deti
Preč s ópiom ľudstva
Zdieľať

Amatéri z Bruselu

Kritici však kampani vyčítajú amaterizmus. Na blogu kosmopolito.org vymenovali niekoľko problémov spojených s touto iniciatívou. Vyčítali jej slabú, respektíve žiadnu mediálnu kampaň či právnu nejasnosť. Okrem toho sa pýtali, či stačí len podpora piatich nemeckých kresťanských organizácií, keď chcete organizovať celoeurópsku kampaň. Podľa Kastlera však ich iniciatíva smeruje do všetkých krajín eurozóny a napriek kritike sa postupne rozširuje.

„Je dôležité, aby sa za cieľ ochrany voľnej nedele postavilo čo najviac ľudí z rôznych zázemí,“ povedal. Preto majú spolupracovníkov v rôznych krajinách Únie. Slovensko zastrešuje europoslankyňa Anna Záborská (KDH). Čo sa bude diať ďalej, objasňuje pre Postoy.sk zástupkyňa Slovenska slovami: „V súčasnej dobe čakáme na návrh nariadenia od Európskej komisie. Ak získame jeden milión podpisov z celej Európy, Európska komisia by mala pripraviť legislatívny návrh na základe žiadosti občianskej iniciatívy.“

Toto nie je prvá spolupráca Martina Kastlera a našej europoslankyne. S ďalšími troma kolegami sa podieľali na príprave rezolúcie na ochranu nedele bez práce z februára 2009. V Európskom parlamente neuspela. Záborská to za neúspech nepovažuje. „Deklarácia vyprovokovala mobilizáciu rôznych organizácii a aj odborov v členských štátoch. A toto ja považujem skôr za víťazstvo,“ povedala.

Téma nedele bez práce odznie v Bruseli aj budúci týždeň na medzinárodnej konferencii, 24. marca sa tu stretnú podporovatelia voľnej nedele z celej eurozóny. Zo Slovenska pocestuje predseda občianskeho združenie Aliancia za nedeľu – Slovensko Peter Novoveský.

Slovenské pokusy

Snahy o zákonom zakázanú prácu v nedeľu boli už aj na Slovensku. Ešte v roku 2002 rozbehli Nezávislé kresťanské odbory Slovenska letákovú akciu. V roku 2007 aktivisti spustili internetovú podpisovú akciu za prijatie zákona na ochranu nedele. Dva roky nato vzniklo občianske združenie Aliancia za nedeľu – Slovensko na čele s Petrom Novoveským. Práve on bol spolu s Jozefom Rydlom (SNS) iniciátorom legislatívnej úpravy zákona, ktorá by zakazovala prácu v nedeľu. Podľa nemeckej predlohy navrhli novelu šitú na slovenskú mieru. Stretla sa však s nepochopením. „My rešpektujeme, že sú nepretržité prevádzky, ktorých chod musí ísť aj v nedeľu, či vo sviatok, dokonca nepretržite. (...) Avšak sme tvrdo proti práci v zariadení, ktorého chod nie je nevyhnutný,“ povedal pre Postoy.sk Novoveský. Podľa neho to najvýraznejšie badať na zahraničných obchodných reťazcoch u nás alebo na stavbách.

V Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom v mnohých členských štátoch Európskej únie. Medzi takéto krajiny patrí Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Dánsko alebo štáty Beneluxu. V roku 2003 k nim pribudlo aj Slovinsko a od 1. januára 2009 nečlen EÚ Chorvátsko.

Andrea Šalková
Foto: sxc.hu

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo