PROFIL: Zbohom, Silvio!

Pred októbrovým hlasovaním o dôvere vlády Silvio Berlusconi kričal, ako všetkým ukáže, že jedine on má moc vládnuť. Hlasovanie tesne ustál. Neprešiel však ani mesiac a sám sa vzdal. Jeho najsilnejšie kvality – pýcha, široký úsmev a silné slová už nestačili.

Zdá sa, že vždy miloval veľké projekty a vrhal sa do vecí, ktoré s ním predtým nemali nič spoločné. Hoci vyštudoval právo, dal sa na stavebníctvo. V Miláne tak vyrástli dve veľké predmestia. V roku 1980 založil súkromnú televíziu. Aj v tejto oblasti bol nováčik a  súkromná TV ako taká bola v talianskom prostredí tiež novinkou. Budovanie mediálnych spoločností ho zabavilo takmer na 14 rokov. Popri tom stihol kúpiť krachujúci futbalový klub AC Miláno a dvakrát sa oženiť. Na politiku sa vrhol v roku 1994 a udržal sa v nej skoro dve desaťročia. Bez istej dávky zdravého sebavedomia by to všetko nebolo možné.

Sám seba vedomý. Až k pápežstvu

V prípade Silvia Berlusconiho sa táto dávka javí vysoko prekročená. V dokumentárnom filme Silvio Forever hovorí: „Každé ráno sa na seba v zrkadle pozriem a opakujem si: páčim sa sám sebe, páčim sa sám sebe, páčim sa sám sebe. Zapamätajte si: Ak je niekto spokojný sám so sebou, bude sa páčiť aj ostatným.“ Asi sa páčil. Prežil 50 hlasovaní o dôvere. Pred tým posledným opäť ukázal, akú má o sebe vysokú mienku. Prítomným v sále povedal: „Dám im všetky dôkazy, čo chcú, mám čísla, len ja môžem vládnuť uprostred svetovej krízy. A mýli sa, kto v opozícii alebo vo väčšine hovorí opak porovnávajúc nás so Španielskom či Gréckom.“ Porovnávať sa so Španielskom je naozaj nevhodné. Talianska ekonomika je na tom podľa pravicových novín Corriere della Sera oveľa horšie ako tá španielska, keďže „nebolo zaznamenané ani minimálne uvedomenie si zodpovednosti zo strany vlády“.

Zodpovednosť a „takt“ ukázal Silvio inde. Napríklad po tragickom zemetrasení v meste Aquila z roku 2009. Miliardár sa snažil utešiť tisíce nešťastných ľudí bez strechy nad hlavou slovami, že svoj dočasný pobyt v stanoch majú brať ako „víkendové kempovanie“.  Jeho chuť vždy víťaziť sa ukázala aj pri audiencii u pápeža Jána Pavla II. Športovým žargónom si od neho pýtal recept na úspech: „Svätosť, ako to, že aj keď idete na miesto, kde ste mimo hru, stále sa vrátite ako víťaz?“

Kresťanstvo ako marketing

Cirkev zohrávala v Berlusconiho politickej kariére významné miesto. Po jeho demisii bolo dokonca počuť neprajníkov, že Vatikán stráca dôležitú spojku. Faktom však je, že dvakrát rozvedený premiér kresťanstvo používal skôr ako reklamnú nálepku. Napriek tomu však Cirkev jeho situáciu dlho tolerovala. Noviny La Gazzetta del Mezzogiorno vidia dôvody v Silviovej taktike „presadzovať sa ako garanta záujmov talianskej cirkvi vo vzťahu takzvaných „nepredajných“ otázok života, rodiny a slobody vzdelávania“.

Rád sa ukazoval na námestí počas Svetového dňa rodiny v Ríme. V La gazzetta Del Mezzogiorno dokonca písali o jeho neuveriteľnej „politickej schopnosti privlastniť si úspech Dňa rodiny“. Inak tomu nebolo ani počas ročníka 2009. Po mesiacoch ticha sa však noviny Corriere della Sera pýtali, či rodina zmizla z agendy vlády po ´Family day´ a po voľbách. Berlusconiho odpoveď znela: „Znovu vás uisťujem o zámere podporiť rodiny. Všetko však závisí od ekonomickej situácie.“  V ten rok nedostali rodiny nič.

Prípad eutanázie Talianky Eluany Englaro z roku 2009 bol ďalším chlácholivým gestom v jeho pro-life boji. Dievča ležalo 17 rokov v hlbokej kóme. Jej otec niekoľko rokov bojoval so súdmi, aby ju mohli lekári odpojiť. Po silnej medializácii kauzy sa do prípadu vložil Berlusconi. Stoj čo stoj chcel dievča zachrániť. Narýchlo pripravil zákon na zmenu ústavy. Prezident ho však nepodpísal. Vraj si takýto zákon vyžaduje dlhšiu diskusiu. Otec Eulany sa rozčuľoval, prečo sa do toho premiér vkladá až teraz. Keď mu pred štyrmi rokmi písal, Berlusconi mu neodpovedal. Ani sa tomu vtedy nesnažil zabrániť.

Kritika od Cirkvi: zakázaná

Ani cirkev ho však nesmela kritizovať. Na stránkach denníka talianskej bispuskej konferencie Avvenire tak urobil v roku 2009 jeho dlhoročný šéfredaktor Dino Boffo, keď vyčítal Berlusconimu jeho sexuálne škandály. Ten mu to oplatil. Denník Il Giornale, ktorý patrí Berlusconiho rodine, na Boffa vytiahol kauzu pokuty za obťažovanie vydatej ženy z roku 2004. Podľa utajených zdrojov mala mať aférka homosexuálny podtón. Boffo to poprel, no po 15 rokoch opustil denník Avvenire.

Čím viac Silviových mladých mileniek sa objavovalo na stránkach novín, tým bola Cirkev nespokojnejšia. V septembri tohto roka to vyústilo do najtvrdšej kritiky za posledný čas. Predseda Talianskej biskupskej konferencie kardinál Angelo Bagnasco hovoril o potrebe „očistenia priestoru, aby nové generácie nezostali pokazené“. Aj keď priamo nespomínal osobu Berlusconiho, bolo jasné, že biskupi mieria práve na neho: „Štýly života by mali byť kompatibilné s dôstojnosťou inštitúcie“.

Po podaní demisie opustil úrad. Zo stovky darov, ktoré počas svojich zahraničných ciest dostal, si vybral len dve. Vázu a šabľu. Zavrel dvere a odišiel. Bez úsmevu.

Andrea Šalková, Rím
Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo