V sobotu 23. marca si po siedmykrát budú občania Slovenska vyberať svojho prezidenta v priamej voľbe. V prípade, že žiaden kandidát nezíska nadpolovičný počet hlasov, bude sa 6. apríla konať druhé kolo. S najvyššou pravdepodobnosťou sa v ňom stretnú Peter Pellegrini a Ivan Korčok.
Pre mnohých konzervatívcov to nie je ľahká voľba. Opýtali sme sa teda niekoľkých konzervatívnych osobností, ako budú voliť. Položili sme im dve otázky:

Anton Ziolkovský. Foto: Adam Rábara/Postoj
1. Som rozčarovaný z faktu, že politici hlásiaci sa ku kresťanskej demokracii ako hodnotovému prúdu prezidentské voľby fakticky vypustili. Je to prejav neprofesionality a nezodpovednosti voči voličom. Je to taká trúfalosť, ako keby som veriacim vo farnosti povedal, že som sa pastoračne sústredil na Vianoce, na slávenie Veľkej noci už nemám síl a najbližšie si dáme Turíce.
Nie je v poriadku, ak politická strana, ktorá je vlajkovou loďou konzervativizmu a kresťanskej demokracie, čiže zastupuje tých najkonzervatívnejších voličov, odporučí už v prvom kole bez vážneho dôvodu voľbu Ivana Korčoka, ktorý síce o sebe hovorí, že je umiernený konzervatívec, ale jeho politické postoje sú vo všeobecnosti viac liberálne. Inými slovami, neprijíma v celosti kresťanskú antropológiu napríklad v téme registrovaných partnerstiev.
Lenže táto teologická reflexia nie je iba jedným zo svetonázorov, ale úzko súvisí s obsahom kresťanskej viery, ktorá vychádza z Božieho zjavenia. Na názory Svätého Otca by som sa tu neodvolával, lebo pápež akurát žiada, aby si aj dve osoby rovnakého pohlavia mohli spolužitie formálne upraviť, čo ide aj bez registrovaných partnerstiev. Nehovoriac o tom, že je to priama cesta k manželstvám a adopciám.
Nechcem voliť populistov ani extrémistov, ani osoby, ktoré spochybňujú našu prozápadnú zahraničnopolitickú orientáciu a svojím konaním ohrozovali alebo ohrozujú právny štát. V prvom kole chcem voliť osobnosť, ktorá sa blíži k ideálu, čiže kresťanského kandidáta. Najviac týmto kritériám zodpovedá Patrik Dubovský.
2. Do predvolebného diania môže vstúpiť ešte mnoho faktorov, takže v tejto chvíli neviem jednoznačne povedať, koho by som v druhom kole volil. Nevylučujem podporu ani jedného zo spomínaných kandidátov.

Štefan Bučko. Foto: Andrej Lojan/Postoj
Konzervatívnemu prostrediu sa už dlhodobo nedarí vygenerovať kandidáta, ktorý by mal šancu reálne sa uchádzať o post prezidenta SR. Tak je to i teraz. Je však nerozumné nechať celú vládu jednej strane bez akejkoľvek možnosti korigovať jej potenciálne zlé rozhodnutia.
Preto si myslím, že je rozumné dať svoj hlas kandidátovi, ktorý má schopnosť vyvažovať politickú situáciu a váhou svojho postavenia korigovať zlé rozhodnutia vlády. Také postavenie má v momentálnej situácii Ivan Korčok.

Daniela Ostatníková. Foto: Andrej Lojan/Postoj
1. Chystám sa voliť Ivana Korčoka.
2. Budem voliť Ivana Korčoka.

Terézia Rončáková. Foto: Ľubo Bechný
1. Budem voliť Patrika Dubovského. V prvom kole si človek – ak sú vhodné prognózy – môže dovoliť voliť podľa srdca. Ja som od detstva, a najmä od roku 1989, keď som mala deväť, fascinovaná príbehom protikomunistického odporu na Slovensku a príbehmi hrdinov, ktorí sa nedali zlomiť a svojím utrpením zasievali semená slobody pre nás všetkých. Národ v žiadnom čase nemá nazvyš osobností, ktoré nesú zástavu „pravdy proti moci“. Patrik Dubovský pre mňa stelesňuje tento zápas.
2. Budem voliť Ivana Korčoka. Bez špekulovania a lavírovania, lebo Peter Pellegrini jednoznačne ohrozuje Slovensko svojou zištnou podporou súčasného vládneho valca, ktorý v záujme ochrany hŕstky oligarchov pred zákonom obetuje krajinu s jej bezpečnosťou, geopolitickým ukotvením, druhoradé mu je kolabujúce zdravotníctvo atď. Tento valec potrebuje mať v prezidentovi svojho človeka a Slovensko je momentálne v situácii, keď sa musíme spojiť, aby sme mu to nedovolili.

Hermana Matláková. Foto: Juraj Brezáni/Postoj
1. Určite nechcem stáť pred voľbou, že budem voliť menšie alebo väčšie zlo. So zlom sa nediskutuje. Preto budem voliť podľa svojho svedomia, aby som bola spokojná.
2. V prípade postupu práve týchto dvoch kandidátov sa prikláňam k voľbe Ivana Korčoka, keďže si vážim jeho skúsenosti z diplomatickej služby a skúsenosti so zahraničnou politikou. Myslím, že je dôležité aj to, ako sa Slovensko ukáže v rámci medzinárodných vzťahov.

Juraj Šúst. Foto: archív SLH
Vo voľbách by som rád volil konzervatívneho kandidáta za prezidenta. Slovensko potrebuje formovať svojbytný konzervatívny politický prúd. Je chybou, keď tí, ktorí sa hlásia ku konzervativizmu, podporujú strany a kandidátov s politickým smerovaním, ktoré je v rozpore s kresťanskokonzervatívnym pohľadom na spoločnosť.
Prezidentský formát z konzervatívneho spektra má Vladimír Palko, ktorý však nekandiduje. Keďže maďarský kandidát Forró sa sústreďuje predovšetkým na maďarskú menšinu, tak v týchto voľbách nemám koho voliť. Kandidatúra Patrika Dubovského zrejme nie je myslená celkom vážne, keďže už vie, koho by podporil v druhom kole.

Anton Frič. Foto: Andrej Lojan/Postoj
1. V prvom kole voliť nejdem. Voľbu prezidenta v prvom kole považujem za hodnotovú. Pri ponuke kandidátov, ktorú máme, nikto z nich nespĺňa moju predstavu o hodnotovom kandidátovi.
2. V druhom kole budem voliť Ivana Korčoka. Dôvod je jednoduchý. Prezident, aj keď má oklieštené právomoci, môže do veľkej miery ovplyvniť smerovanie našej krajiny. Pri Petrovi Pellegrinim mám istotu, že by sa spolupodieľal na jej rozklade. U Ivana Korčoka mám istotu, že nebude „podržtaška“ Roberta Fica. Je to málo, ale aj málo je viac ako nič.

Marek Janiga. Foto: Juraj Brezáni/Postoj
1. Budem voliť Ivana Korčoka, keďže ho vnímam ako skúseného diplomata, ktorý je zárukou našej stabilnej zahraničnej politiky. Nie proruskej ani proamerickej, ale slovenskej a európskej. Osobne som sa zúčastnil aj na internej diskusii s pánom Korčokom pre ľudí z konzervatívneho spektra.
Jeho chápanie konzervativizmu je vo veľkej miere v súlade s mojím chápaním politického konzervativizmu aj napriek mojím odlišným názorom na niektoré témy. Jeho vyjadrenia sú aj pri polarizujúcich témach bez alibizmu a k podstate veci, čo je pre mňa kľúčom k predchádzaniu extrémom na oboch stranách.
2. Myslím si, že je proti záujmom Slovenska mať hlavného veliteľa ozbrojených síl, ktorý sa v deň výročia upálenia Jána Palacha chváli usmiatym fotkami s veľvyslancom štátu, ktorý v susednej krajine vraždí matky, unáša deti a nás označí za nepriateľskú krajinu.
Považujem tiež za neúctu voči občanom, že až do poslednej chvíle sa kandidát odmieta zúčastniť na pluralitnej diskusii, ktorá je pre mňa zárukou riadnej politickej súťaže nevyhnutnej vo fungujúcej demokracii. Pozitívne hodnotím trend posledných zvolených prezidentov, ktorí neboli nominanti politických strán, a volil by som znovu Ivana Korčoka.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.