Na pohrebe Alexeja Navaľného Za bariérami bolo cítiť slobodu. Ale aj tú strážili policajti

Biely chrám so zelenými kopulami na juhovýchode Moskvy obkľúčili nekonečné rady kovových zátarás. Jediná cesta na pietu vedie cez špeciálne vytvorený koridor. Obďaleč stoja človiečikovia v čiernych a šedivých uniformách. Nedohliadajú na poriadok. Sú tu, aby zastrašili a ukázali silu režimu Vladimira Putina.

Toto nie je pohreb posledného autentického ruského opozičného politika. Rozlúčka s Alexejom Navaľným je zvláštna policajná operácia.

Priestor pred pravoslávnym svätostánkom Ikony Matky Božej, hrubo vklineným medzi sovietske paneláky a nevkusné obchodné strediská na periférii ruskej metropoly, sa začal zapĺňať už hodinu pred začiatkom poslednej rozlúčky s populárnym opozičníkom.

Tu, v štvrti Marjino, Alexej Navaľnyj pred svojou otravou nervovým jedom novičok a zatknutím žil, tu sa tiež končí jeho cesta.

Aby sa Rusi mohli rozlúčiť s Navaľným, ktorý zomrel v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom 16. februára, kde mal stráviť tridsať rokov, musia sa doslova prepchať čo najbližšie k chrámu.

Ľudí je neuveriteľne veľa. Neuveriteľne na atmosféru, ktorá v súčasnom Rusku panuje.

Až si pripadám, ako keby som sa vrátil v čase o nejakých päť alebo desať rokov späť. Okrem smútku, ktorý je vidieť v očiach všetkých prítomných priaznivcov, v okolí chrámu panovala nálada blízka Navaľného protikorupčným mítingom. Len bez vtipných plagátov.

Čakanie na Navaľného

K Chrámu Ikony Matky Božej sa prišli rozlúčiť ľudia, ktorých by sa dalo označiť za Navaľného generáciu. Mladí ľudia zo strednej triedy, tridsiatnici a štyridsiatnici, ktorí pred desiatimi rokmi chodili na jeho protikorupčné mítingy. Ale aj starší ľudia, ruská inteligencia, ktorá zažila sovietsku totalitu a nemohla zabrániť novému návratu neslobody, pretože ich „prevalcovali“ prostí Rusi.

Čakanie na Navaľného je dlhé. Dvere do chrámu sú zatvorené. Až neskôr sa dozvieme prečo. Ruské úrady naťahovali vydanie tela rodine. Azda naposledy chcel režim Putina ukázať, že aj po smrti má nad Navaľným absolútnu moc.

Náhle okolo za zátarasami vystrojeného davu prejde pohrebné auto s opozičníkovým telom. Ľudia okamžite začnú tlieskať a skandovať Navaľného meno.

Toto nie je pohreb posledného autentického ruského opozičného politika. Rozlúčka s Alexejom Navaľným je zvláštna policajná operácia.

Rakvu zamestnanci pohrebnej služby zanesú hlavnými dverami do chrámu. Mŕtvy opozičník tam bude ležať v otvorenej rakve, ako si žiada pravoslávny rituál, a posledné zbohom prebehne v kruhu rodiny a priateľov. Rozlúčiť sa s opozičníkom prišiel jeho otec a matka. Manželka Julija a deti, zrejme kvôli svojmu bezpečiu, zostali v zahraničí.

Na pohreb sa tiež dostavili predstavitelia západných diplomatických misií vrátane americkej veľvyslankyne, francúzskeho a nemeckého veľvyslanca v Moskve. Veľvyslanec Slovenska v Rusku Ľubomír Rehák bol zapáliť sviečku v pravoslávnom kostole a pomodlil sa za Navaľného.

Na poslednej rozlúčke sa zúčastnili aj Jekaterina Duncovová a Boris Nadeždin, ktorým ruské úrady znemožnili uchádzať sa o kremeľský post v blížiacich sa prezidentských voľbách.

Ľudia pozorujú každý pohyb pri svätostánku. A hoci verejnosti nakoniec nebolo umožnené zúčastniť sa na piete po predákovi opozície, aspoň skandovaním dávajú najavo, že sú s ním aj po jeho smrti.

„Nevzdávajte sa! Nevzdávajte sa!“ volá dav. „Nechceme vojnu! Chceme mier!“ „Rusko bude slobodné!“ kričia ľudia, rovnako ako kričali pred rokmi na Navaľného protestoch. Len heslo „Rusko bez Putina“ sa príliš neujalo a po niekoľkých sekundách prestane znieť.

Keď z Chrámu Ikony Matky Božej zaznejú zvony, Navaľného stúpenci zdvihnú do vzduchu kvety. Niektorým sa v očiach lesknú slzy. Je koniec. Potlesk. Kvety padajú na odchádzajúci automobil s opozičníkovou rakvou.

Nemá ich kto viesť

Navaľnyj bude Rusku chýbať. A to bez ohľadu na to, ako sa k nemu samotní Rusi stavali (treba povedať, že skôr negatívne a väzenie mu priali).

S Navaľného smrťou zmizla významná éra v dejinách krajiny. To obdobie, keď sa krajina Vladimira Putina tvárila ako kvázidemokracia na okraji Európy. Teraz nie je Navaľnyj, zato je vojna. A Rusko zostalo na mape Európy iba geograficky, svojím režimom sa posunulo ďaleko na Východ.

V Rusku bez Navaľného nemá kto motivovať zvyšky opozične naladených ľudí. Nie je tam nikto, kto by dokázal zvolať mnohotisícový míting v centre ruskej metropoly napriek zákazu a ukázať Kremľu, že nemá totálnu moc.

Vernosť Navaľnému je však fascinujúca. Do hlbokej piatkovej noci ľudia prichádzali na prostý Borisovský cintorín na juhovýchode Moskvy a pokladali kvety na ešte čerstvú hrudu zeme, pod ktorou azda ruský opozičník našiel pokoj.

Ruské úrady naťahovali vydanie tela rodine. Azda naposledy chcel režim Putina ukázať, že aj po smrti má nad Navaľným absolútnu moc.

Mnohotisícová účasť na Navaľného pohrebe, protivojnové heslá a atmosféra spolupatričnosti môžu na diaľku navodzovať dojem, že sa dvíha nová vlna odporu proti Kremľu. Alebo prinajmenšom že Rusi, ak sa im zachce, v sebe môžu nájsť odvahu, aby Vladimirovi Putinovi vzdorovali. Osobne tento optimizmus nezdieľam.

Rusko je aj naďalej zahalené do politickej apatie a represií. Odpor je márny. Pohreb Navaľného je za tejto situácie niečím nenormálnym. Na niekoľkých stovkách štvorcových metrov sa ľudia mohli cítiť slobodne. Ale aj túto pomyselnú zónu slobody strážili za bariérami policajti pripravení kedykoľvek zasiahnuť.

Čítajte tiež

Pohľad z Moskvy Navaľnyj zomrel v gulagu. Jeho smrť má byť ponaučením pre zvyšok opozície

Jiří Just

Vďaka nemu sa v Rusku objavila generácia ľudí, ktorým prestalo byť ľahostajné, čo sa okolo nich deje, a verili, že krajina sa dá zmeniť k lepšiemu. Táto generácia však definitívne zmizla s rozpútaním ruskej vojny proti Ukrajine.

Rusi nie sú pripravení povstať. Nemá ich kto viesť. A kam? Opozične naladení Rusi sa budú aj naďalej skrývať, verejne neartikulovať svoje postoje ako posledné dva roky, v medziobdobí od začiatku vojny do smrti Navaľného.

Z diaľky je ťažké pochopiť, aké je dnešné Rusko a ako ťažko sa v ňom slobodomyseľným ľuďom žije.

Protesty, ani tie najväčšie pred 12 rokmi, nikdy neprinútili Kremeľ zmeniť svoju politiku. Putin sa opozície nebojí, pretože sa opiera o lojálny mocenský aparát, represívne zložky a propagandou omámenú väčšinu ruskej spoločnosti.

To však neznamená, že o rok alebo dva nemôže byť situácia iná. A možno k nej prispeje aj smrť Alexeja Navaľného.

Foto: TASR/AP