Pohľad z Moskvy Navaľnyj zomrel v gulagu. Jeho smrť má byť ponaučením pre zvyšok opozície

Stovky ruží po celom Rusku pri pamätníkoch politických represií. Desiatky zatknutých a milióny mlčiacich. Týmto spôsobom krajina Vladimira Putina reagovala na smrť opozičného lídra Alexeja Navaľného, ​​ktorý zomrel v piatok 16. februára v trestaneckej kolónii Charp.

Podľa oficiálnych informácií ruskej väzenskej služby Navaľnému po prechádzke prišlo zle a stratil vedomie. Lekári podľa nej podnikli všetko, aby ho oživili, ale bezvýsledne. Konštatovali potom jeho smrť. Ruský propagandistický kanál RT s odkazom na svoje zdroje uviedol, že príčinou smrti Navaľného mohla byť krvná zrazenina.

Riaditeľ Navaľného Fondu boja s korupciou Ivan Ždanov, naopak, uviedol, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že Alexej Navaľnyj bol zavraždený.

K Navaľného smrti došlo mesiac pred prezidentskými voľbami, v ktorých si chce Vladimir Putin zaistiť piate funkčné obdobie na kremeľskom tróne. A za veľmi ťaživej atmosféry represií a potierania akejkoľvek, nielen politickej inakosti v Rusku.

Štyridsaťsedemročný Navaľnyj bol bez preháňania posledný popredný ruský opozičný politik. Charizmatický, britký a autentický. Muž s konkrétnym cieľom: zvrhnúť vládu Putina.

Svoju politickú kariéru odštartoval v liberálnej strane Jabloko. Do strany vstúpil v roku 2000, ale ako sám neskôr priznával, nikdy mu nebola príliš blízka, vtedy tiahol k výrazným nacionalistickým postojom.

Do väčšieho povedomia sa dostal o osem rokov neskôr, keď prostredníctvom svojho blogu začal poukazovať na korupciu v obrovských štátnych podnikoch, ktorých bol minoritným akcionárom.

Do popredia opozičného hnutia sa dostal počas rozsiahlych protivládnych protestov v rokoch 2011 a 2012. Vtedy vznikol aj jeho Fond boja s korupciou, ktorého cieľom bolo odhaľovanie korupcie medzi vysokopostavenými vládnymi činiteľmi v Rusku. Vo svojich investigatívach sa zameral na Putina, ministra obrany Sergeja Šojgua, Putinovho blízkeho oligarchu Arkadija Rotenberga či zakladateľa Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina.

Predákom ruskej opozície sa fakticky stal v roku 2015 po vražde populárneho opozičného lídra Borisa Nemcova.

Navaľnyj dokázal komunikovať so strednou ruskou triedou. Presvedčiť ju, že opozičná politika nie je len údelom bývalých disidentov a romantických intelektuálov.

Vďaka nemu sa v Rusku objavila generácia ľudí, ktorým prestalo byť ľahostajné, čo sa okolo nich deje, a verili, že krajina sa dá zmeniť k lepšiemu. A že to môžu byť práve oni, ktorí krajinu zmenia. Tisíce mladých Rusov chodili na jeho povolené aj zakázané demonštrácie v centre Moskvy a iných ruských mestách. Táto generácia však definitívne zmizla s rozpútaním ruskej vojny proti Ukrajine.

Čítajte tiež

Svet po Putinovi Aká budúcnosť čaká Rusko?

Jozef Majchrák

Traja autori rozmýšľajú aj nad tým, či je v Rusku možná demokracia.

Zároveň bol Navaľnyj arogantný a tak trochu sektársky. Nechcel príliš spolupracovať s ostatnými časťami ruskej opozície. Mal veľmi rezervovaný vzťah k médiám. Komunikoval iba s tými novinármi, ktorí mu nekládli nepríjemné otázky.

Navaľnyj ruského prezidenta Putina obviňoval, že ho dal v roku 2020 otráviť. Po niekoľkých mesiacoch, hneď po návrate do vlasti z Nemecka, kde ho z otravy vyliečili, bol uväznený. Postupne dostal za rôzne delikty tresty 2,5 roka, deväť rokov a naposledy vlani v lete 19 rokov väzenia. Vinu odmietal a svoje uväznenie pripisoval snahe režimu umlčať všetkých odporcov a kritikov.

Už to vypovedá o tom, ako ruský režim Navaľného vnímal. Ako hrozbu. Ešte v roku 2010 vymyslel pre partaj Jednotné Rusko priliehavý názov, ktorý sa stal mimoriadne populárny: strana podvodníkov a zlodejov.

Pre Putina bol Navaľnyj natoľko nepríjemnou osobou (alebo takou nebezpečnou?), že odmietal verejne spomínať jeho meno. Keď v roku 2017 Navaľnyj oznámil, že bude kandidovať v prezidentských voľbách, ruská Centrálna volebná komisia ho z boja radšej vopred vyradila.

Kremeľ s Navaľným bojoval rôznymi spôsobmi – násilnými útokmi, súdmi, väznením, zákazmi – viac ako dekádu. O to prekvapivejšie bolo, keď mu bolo umožnené kandidovať za starostu Moskvy v roku 2013. Voľby, prirodzene, prehral, ​​ale vtedy sa etabloval ako popredný opozičný politik.

Navaľnyj zomrel v gulagu. V priamom aj prenesenom zmysle. Prišiel o život v trestaneckej kolónii číslo 3 v mestečku Charp v Jamalsko-neneckom autonómnom okruhu. Väznica má prezývku Polárny vlk a dokonale to vystihuje miesto, v ktorom sa nachádza. Za polárnym kruhom.

V 50. rokoch bola súčasťou projektu takzvanej Stalinovej Mŕtvej trate, železnice na kraji sveta. Po smrti sovietskeho tyrana bol megalomanský projekt zrušený, ale väznica zostala. Stala sa domovom pre tých najhorších recidivistov odsúdených na doživotie.

„Tri hodiny lietadlom z Moskvy do jamalského Salechardu, potom na lodi po rieke Ob alebo na vznášadle po ľade. A ešte ďalších 50 kilometrov autom. Alebo skoro dva dni vlakom,“ tak opísal novinár ruskej redakcie BBC Sergej Goriaško cestu, ako sa dostať k Navaľnému.

Vďaka nemu sa v Rusku objavila generácia ľudí, ktorým prestalo byť ľahostajné, čo sa okolo nich deje, a verili, že krajina sa dá zmeniť k lepšiemu.

A takto opísal podmienky väzňov ruský list Novaja gazeta: „V zime pri mínus štyridsiatich môžete za desať minút otrčiť päty. V lete žerú tvár, krk a ruky komáre a muchničky. Preto nie je ani potrebné vymýšľať nejaké zvláštne spôsoby mučenia.“

Aj samotný pobyt Navaľného vo väzení pripomínal rozprávanie o gulagoch z pera Alexandra Solženicyna či Varlama Šalamova. Opozičný líder od svojho odsúdenia v roku 2021 strávil 308 dní na samotke alebo v takzvanej diere. Naposledy pred pár dňami – 14. februára.

„Je to betónová búda s veľkosťou 2,5 krát 3 metre. Je to takmer na nevydržanie, pretože je tam zima a vlhko. Na podlahe je voda. Ja mám plážový variant, je tu hrozné teplo a nedá sa tu dýchať. Vetranie žiadne, len malé okienko, železná posteľ sa pripevňuje k stene ako vo vlaku, o piatej hodine ráno ti berú matrac a vankúš a zdvíhajú posteľ, o 21. hodine sa posteľ opäť spúšťa a vracajú matrac, železný stôl, železná lavička, umývadlo, diera v podlahe. Sú tu dve kamery,“ opísal vlani Navaľnyj na Telegrame, ako to v oddelení výkonu trestu vyzerá. Vtedy bol ešte zatvorený v kolónii zhruba 200 kilometrov od Moskvy.

Navaľného smrť nie je náhoda, ale logické vyústenie jeho trýznenia za mrežami.

Môžeme však tvrdiť, že Kremeľ dal cielene zabiť Navaľného, ​​ako sa o to usiloval jeho otravou v roku 2020?

„To je v p**i. Zatiaľ nechápeme, ako sa to stalo. Administratíva dostala jasné nariadenie: dávať pozor, aby nezdochol pred voľbami a aby nerobil cirkus. Nikto jeho smrť nepotreboval,“ uvádza ruský opozičný web Viorstka reakciu predstaviteľa vedenia Jamalsko-neneckého autonómneho okruhu, kde sa Navaľného kolónia nachádza.

Ďalší zdroj Viorstky z vedenia regiónu uviedol, že nikto nedával príkaz zavraždiť Navaľného.

„Politik pravdepodobne zomrel prirodzenou cestou. Veď Jamal nie je žiadna rekreačná oblasť,“ cituje web slová úradníka.

Presne pred rokom som sa ruského politológa Konštantína Kalačova pýtal, prečo Kremeľ Navaľného tak mučí. Podľa jeho slov to malo výchovný charakter.

„Jeho utrpenie má byť ponaučením pre ostatných. Zlomený Navaľnyj, invalidný Navaľnyj, Navaľnyj, ktorý sa už o politiku nestará. Príbeh s utrpením Navaľného za mrežami má výchovný charakter. Zostane však nebezpečný (pre Kremeľ), keď a či vôbec vyjde na slobodu,“ podotkol vtedy ruský expert.

Dá sa povedať, že slová ruského politológa sa naplnili absolútne. Aj Navaľného smrť je ponaučením pre ostatných, vlastne, dá sa povedať, pre posledné zvyšky opozície v Rusku. Kremeľ s nimi nebude mať žiadne zľutovanie a ich smrť, rovnako ako smrť Navaľného, ​​režimom neotrasie.