Prečo francúzsky prezident pritvrdzuje proti Rusku Macron štartuje eurokampaň, v ktorej chce spojiť Le Penovú s Putinom

Keď francúzsky prezident Emmanuel Macron po stretnutí lídrov v Paríži vyhlásil, že „nevylučuje“ vyslanie západných jednotiek na Ukrajinu, otriasol tým celou európskou politickou scénou. Ako sa však ukazuje, svoje vyhlásenie vopred takmer s nikým nekonzultoval.

Od jeho vyhlásenia sa totiž už počas pondelkového večera dištancovali viacerí európski lídri a počas utorka ho odmietla takmer celá francúzska politická scéna. Dôvodom na takéto vyhlásenie, ktoré v najbližšom čase nemá veľkú šancu na realizáciu, sú pravdepodobne domáce politické problémy.

Stretnutie v Paríži sa podľa viacerých svetových médií zameriavalo predovšetkým na potrebu zvýšenia dodávok munície a zbraní Ukrajine. Vyslanie akýchkoľvek vojakov NATO nebolo hlavnou témou, čo dokazujú aj vyhlásenia Zelenského o tom, že v tejto veci neprebiehajú rokovania.

Žiadny z európskych lídrov, s výnimkou Roberta Fica a Emmanuela Macrona, sa tejto téme nijako zvlášť nevenoval. Napriek tomu Macron nevyslovil tieto slová náhodou.

Emmanuel Macron bol dlho považovaný za jedného z lídrov, ktorí majú s Vladimirom Putinom najbližší kontakt. Ešte dlhé mesiace po začatí vojny s Putinom pravidelne telefonoval a tento svoj krok obhajoval aj „jadrovým ohrozením“. Mnohí európski lídri tento jeho otvorený postoj k Putinovi ostro kritizovali, okrem iných aj vtedajší poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý sa oprávnene pýtal, či by Macron telefonoval aj so Stalinom či Hitlerom.

V lete 2022 Macron povedal, že Rusko nemôže byť na Ukrajine ponížené, a ešte v decembri 2022 vydal vyhlásenie, že Rusku treba pri potenciálnych mierových rokovaniach poskytnúť bezpečnostné záruky. Išlo o úplne iný postoj oproti tomu, aký ukázal počas pondelkovej tlačovej konferencie, kde vyhlásil: „Sme presvedčení, že porážka Ruska je nevyhnutná pre bezpečnosť a stabilitu Európy.“

Macronov výkrik do tmy Vojaci na Ukrajinu nepôjdu. Ako francúzsky prezident zaskočil celú EÚ

Christian Heitmann

Emmanuel Macron ráno prekvapil vyhlásením, že do budúcna nevylučuje nasadenie západných vojakov na Ukrajine. Tým odpútal pozornosť od skutočnej dohody.

Prvý výstrel kampane do eurovolieb

Pravé dôvody jeho tvrdého postoja boli zrejmé už na druhý deň v parlamente. V ňom totiž jeho hlavná protivníčka Marine Le Penová, ktorá jeho vyhlásenia tvrdo odmietla, položila vláde interpeláciu v tejto téme.

Slovo si zobral Macronov premiér Gabriel Attal, ktorý odpovedal takto: „Len pred dvoma rokmi ste bránili vojenské spojenectvo s Ruskom (...), bolo to vo vašom programe k prezidentským voľbám. Keby vás vtedy zvolili, pani Le Penová, neposkytli by sme zbrane Ukrajincom, aby sa bránili, ale poskytli by sme zbrane Rusku na rozdrvenie Ukrajincov (...). Je dôvod sa pýtať, či sa v našej krajine už nenachádzajú jednotky Vladimira Putina – hovorím o vás a vašej strane.“

Keďže eurovoľby sú už o pár mesiacov a ide o Macronove posledné celoštátne voľby, prezident sa rozhodol pondelkovým ostrejším vyhlásením aktívne vstúpiť do kampane a stanoviť hlavné témy. Denník Le Figaro nazval Attalovu reakciu ako „prvý výstrel v kampani“.

Macron sa počas svojho druhého volebného obdobia na domácej politickej scéne veľmi trápi, keďže v parlamente nemá väčšinu a každá jeho reforma vyvoláva masívne protesty. Jeho stratégiou je teda od roku 2022 čoraz viac vystupovať na medzinárodnej scéne, kde má najväčšie právomoci, cíti sa tam najviac doma a buduje si silnejšie postavenie.

Počas svojho druhého funkčného obdobia riešil namiesto mnohých domácich kríz potravinovú bezpečnosť v Afrike, klimatickú zmenu v Ázii či vytváral nové medzinárodné fóra ako Európska politická komunita. Rutinnú domácu vládnu agendu necháva oveľa viac na svojich premiérov.

V rovnakom duchu je možné vnímať aj jeho posledné vyjadrenia. EÚ patrí k Macronovým srdcovým témam, avšak v prieskumoch zaostáva jeho strana za Národným zhromaždením Marine Le Penovej o viac ako 10 percent.

Macron nechce vstúpiť do histórie tak, že v posledných a pre neho najkľúčovejších voľbách prehrá proti populistickej pravici, a preto chce za sebou znovu zjednotiť celý euroliberálny tábor. Títo voliči sú z neho v mnohom sklamaní, keďže v posledných mesiacoch pretlačil najpravicovejšiu imigračnú reformu za posledné desaťročia a Macron bol v poslednom čase k EÚ oveľa kritickejší ako v minulosti.

Volanie francúzskej verejnosti Macron radikálne sprísnil imigračnú politiku a rozhneval časť svojich stúpencov

Ján Cipár

Francúzsko prijalo najtvrdší imigračný zákon za posledné desaťročia.

Navyše, proukrajinskí voliči už v ňom nemajú jedinú alternatívu. Francúzski socialisti totiž nominovali do eurovolieb za svojho lídra Raphaëla Glucksmanna, ktorý je jedným z najviditeľnejších europoslancov, čo sa týka vojny na Ukrajine. Jeho bývalá manželka je Eka Zgouladze, viceministerka vnútra Gruzínska a neskôr Ukrajiny. Sám Glucksmann bol osobným poradcom bývalého prezidenta Gruzínska a bývalého gubernátora ukrajinskej Odesy Micheila Saakašviliho a osobne sa zúčastnil na Euromajdane.

Socialisti na čele s Raphaëlom Glucksmannom majú v prieskumoch už 10 % a rastú na úkor Macronovho tábora. Glucksmann na seba viaže sklamaných liberálnych a mestských voličov, ktorí tvorili jadro Macronovej podpory. Glucksmann zastáva voči Rusku veľmi tvrdú líniu, iba pred pár dňami vyhlásil, že Európa by mala prejsť na vojnovú ekonomiku a zvýšiť tak svoju produkciu.

Motivácie Macrona na vydanie takých silných vyhlásení sú teda dve – spojiť Le Penovú s Putinom a zlepšiť svoje postavenie medzi liberálnymi voličmi.

Potraty prvýkrát na svete v ústave Odpor je malý, proti sa stavajú hlavne mimovládky a zopár poslancov Le Penovej

Ján Cipár

Samotná Marine Le Penová návrh podporila, čaká sa na rokovanie vo francúzskom Senáte a takzvanom Kongrese.

Na dlhodobé vyslanie vojakov treba súhlas parlamentu

O tom, že za Macronovými vyhláseniami stoja vnútropolitické dôvody, svedčí aj fakt, že o dlhodobom vyslaní vojakov musí rozhodnúť parlament. Macron má právomoc spolu s bezpečnostnou radou rozhodnúť o samotnom vyslaní do priameho konfliktu, ale pokiaľ by sa takáto angažovanosť natiahla na viac ako 4 mesiace, potreboval by súhlas parlamentu.

A keďže Macron v roku 2022 stratil väčšinu, pokiaľ by mal záujem o skutočné poslanie vojakov, musel by to vopred konzultovať s opozičnými lídrami. A to sa nestalo, čím si Macron podkopal aj svoj argument o potrebe strategickej nejednoznačnosti, podľa ktorého štát signalizuje nejednoznačnosť vo svojej reakcii, čím chce odradiť protistranu od istého konania bez toho, aby sa zaviazal v skutočnosti čosi podniknúť..

Všetci francúzski politickí lídri vrátane tých, ktorí silne podporujú Ukrajinu, boli z Macronových vyhlásení prekvapení. Socialisti a republikáni už žiadajú o zvolanie okrúhleho stola a prezidenta vyzývajú, aby podobné vyjadrenia do budúcnosti viac zvážil.

Navyše, Macronove vyjadrenia v priebehu utorka upresňoval jeho minister zahraničia, ktorý povedal, že západné jednotky by neprekročili prah vstupu do vojny, inak povedané, priamo by sa nezúčastňovali na bojoch s ruskou armádou.

Macron teda v pondelok nepredniesol geopolitický prejav, ale prejav zameraný na domáce publikum a svojich voličov.