Potraty prvýkrát na svete v ústave Odpor je malý, proti sa stavajú hlavne mimovládky a zopár poslancov Le Penovej

Francúzsko sa koncom januára výrazne priblížilo k tomu, aby ako prvá krajina na svete zapísalo slobodu podstúpenia potratu do svojej ústavy.

Návrh ústavného zákona, ktorý zavádza garantovanú slobodu podstúpiť potrat, bol totiž 30. januára prijatý v dolnej komore francúzskeho parlamentu absolútne drvivou väčšinou 493 hlasov za a iba 30 proti.

Zákon má pred sebou ešte stále dlhú cestu v Senáte, následne v takzvanom Kongrese a nie je zaručené jeho definitívne prijatie, no vzhľadom na takmer žiadny tlak z konzervatívneho a pro-life prostredia čelí len minimálnemu odporu.

Proti návrhu nezaznievajú prakticky žiadne pro-life argumenty. Celá diskusia o zapísaní potratov do ústavy je postavená iba na tom, či má ústava na tento účel slúžiť.Zdieľať

Vo francúzskom verejnom priestore dokonca nezaznievajú prakticky žiadne pro-life argumenty. Celá diskusia o zapísaní potratov do ústavy je postavená iba na tom, či má ústava na tento účel slúžiť a či je naozaj potrebné reagovať na trendy zo Spojených štátov.

Predseda Senátu, konzervatívny republikán Gérard Larcher a šéf poslaneckého klubu republikánov Bruno Retailleau sa síce vyjadrili proti zákonu, ale len preto, že podľa nich „ústava nemôže byť katalógom sociálnych alebo spoločenských práv“ a „právo na potrat vo Francúzsku nie je ohrozené“. Podobne sa vyjadril aj jeden z Macronových spojencov François Bayrou, podľa ktorého by francúzska politika nemala byť ovplyvňovaná tým, čo sa deje v USA.

Macron stratil pozíciu progresívneho lídra

Za motiváciou Macrona otvoriť túto otázku práve v tomto čase stojí jeho klesajúca popularita a doslova rozpad jeho politiky. V druhom volebnom období, keď nemá väčšinu v parlamente, stratil iniciatívu a namiesto veľkých reforiem je možné sledovať akurát jeho veľké trápenie.

Po nešťastnom hlasovaní o reforme migrácie, za ktorú takticky hlasovala aj Le Penová, Macron navyše stratil postavenie progresívneho lídra. Prispel k prijatiu najtvrdšieho imigračného zákona za posledné desaťročia, za čo sa mu ušli obvinenia z fašizmu, ktorými v minulosti on sám s obľubou častoval Le Penovú či iných pravicových lídrov.

Macron sa jednoducho rozhodol zachrániť svoj obraz progresívneho lídra tým, že otvorí otázku potratov. Francúzsko by však namiesto zapísania potratov do ústavy malo skôr riešiť ich bezprecedentný nárast za posledné roky. V roku 2022 totiž dosiahol počet vykonaných potratov najvyššiu úroveň za posledných 30 rokov, a to vyše 230-tisíc, čo je o vyše 17-tisíc viac v porovnaní s rokom 2021. Keď porovnáme toto číslo s približne 800-tisíc narodeniami, až jedno z piatich detí sa nemá možnosť narodiť.

Simone Veilová, ktorá stála za prijatím potratového zákona v roku 1975, o potratoch komunikovala vždy ako o tragédii a ako poslednej možnosti z bezvýchodiskovej situácie. Sama bola proti ich zapísaniu do ústavy. Možno by Macron, ktorý Veilovú mnohokrát spomína v príhovoroch, mohol vypočuť aj jej slová a riešiť tento smutný nárast potratov za posledné roky.

Macronove plány o práve na potrat v ústave Podporu nemá ani v koalícii, opozícia mu vyčíta neriešenie skutočných problémov

Ján Cipár

Zámery francúzskeho prezidenta nemusia prejsť, viac však pre komplikovanosť procesu než pre odpor pro-life prostredia.

Marine Le Penová potraty podporila

Macronova strana spoločne s celou ľavicou hlasovali jednotne za vloženie potratov do ústavy. Keďže ich postoj bol dlhodobo známy a presadzovali dokonca ešte uvoľnenejšiu verziu zákona, otázkou bolo iba to, ako sa zachovajú konzervatívni republikáni a strana Marine Le Penovej.

Obidve zoskupenia sa väčšinovo postavili za zákon. Líder republikánov Éric Ciotti aj sama Marine Le Penová hlasovali za, čím vyslali jasný signál o tom, aký majú postoj k legálnosti potratov.

Líder republikánov Éric Ciotti aj sama Marine Le Penová hlasovali za.Zdieľať

Marine Le Penová sa tým vzdala ďalších významných konzervatívnych pozícií a zostal jej už len nacionalizmus a protiimigračné postoje. Aj keď ešte pred pár rokmi hlasovala za koniec uhrádzania potratov z verejných zdrojov, jej túžba po prezidentskom kresle v roku 2027 absolútne zmenila jej politiku a zastáva už len postoje, ktoré sú v súlade s väčšinovou mienkou.

Jej stratégovia si však uvedomovali, že problémom pre jej kandidatúru by bol aj prípad, ak by veľa z jej poslancov, ktorí majú v týchto otázkach voľnú kartu, hlasovalo proti, a preto sa snažili získať ich v prospech zákona. To sa im nakoniec aj podarilo a z jej Národného zhromaždenia hlasovalo až 46 za zákon, 12 hlasovalo proti a 14 sa zdržalo. U republikánov hlasovalo proti 15 poslancov.

Pro-life hnutie teda nemá v súčasnosti v parlamente žiadnu relevantnú politickú silu.

Konzervatívci na francúzskom juhu

Hlasovanie však odhalilo niekoľko zaujímavých faktov. Tradiční katolícki konzervatívci majú svoju baštu v regiónoch na juhu Francúzska, predovšetkým v departmente Vaucluse, ktorý zahŕňa mesto Avignon. Tento department, ale aj celý región Provensalsko sa vyznačujú vyššou návštevou kostolov a čoraz konzervatívnejším hlasovaním.

Vaucluse poslal do parlamentu piatich poslancov, z ktorých až štyria v súčasnosti patria do Národného zhromaždenia Marine Le Penovej. Traja z nich – Bénédicte Auzanotová, Hervé de Lépinau a Marie-France Lorhová – hlasovali ako takmer jediní proti vloženiu potratov do ústavy nie pre formálne záležitosti, ale preto, že verejne podporujú pro-life hnutie.

Na juhu Francúzska sa darí aj strane Érica Zemmoura Reconquête, ktorá, aj keď sama nie je v parlamente, integruje v sebe tradičných katolíckych konzervatívcov.

Líderka jej kandidátky do eurovolieb a neter Marine Le Penovej Marion Maréchalová v parlamente ešte v roku 2017 predniesla silný prejav, v ktorom povedala: „Ja sama som náhodou. (...) Som však rada, že dnes môžem stáť tu pred vami namiesto toho, aby som bola potratená.“ V roku 2022 začala vystupovať aj proti vloženiu potratov do ústavy, hoci už v parlamente nie je prítomná.

Reconquête v sebe zároveň integruje aj malé pro-life strany, ako sú kresťanskí demokrati, a preto bude na nasledujúce roky pravdepodobne jediným silnejším hlasom kresťanských konzervatívcov.

Americký Pochod za život 2024 Hlavnou témou bola pomoc tehotným ženám, napriek sneženiu prišli davy ľudí

Michal Lukáč

Medzi pochodujúcimi sa objavili kňazi, rehoľné sestry, športovci, ale aj pro-life progresívci.

Budúcnosť francúzskeho pro-life hnutia je v mladých ľuďoch

Aj keď je zmena ústavy veľmi pravdepodobná, francúzske pro-life hnutie pokračuje vo svojich aktivitách aj v ťažkých podmienkach. Každoročne sa na výročie prijatia potratového zákona loi Veil 21. januára koná v Paríži pochod za život. Tento rok sa na ňom zúčastnilo približne 15-tisíc ľudí, čo sa nemusí zdať veľa, ale organizátori dokážu pritiahnuť takýto dav každoročne.

Silou francúzskeho pro-life hnutia sú mladí ľudia a množstvo organizácií, ktoré sa na nich špecificky zameriavajú. Či už ide o hnutia Survivant („preživší“) a Génération Pro-Vie („generácia za život“), alebo novovzniknutú letnú Lejeunovu akadémiu. Všetky sa zmeriavajú na mladých vo veku 18 až 30 rokov.

Aj na pochode prevládali mladí ľudia. Prispieva k tomu aj fakt, že v týchto hnutiach pomerne skoro dostávajú líderské pozície a aktívne sa podieľajú na organizácii. Hovorkyňa pochodu za život a jedna z najznámejších francúzskych pro-life aktivistiek Aliette Espieuxová má iba 24 rokov.

Samotná katolícka cirkev, aj keď vo Francúzsku stále konzervatívna, je limitovaná vo svojich vyjadreniach pre silný sekularizmus. Biskupská konferencia sa k návrhu vyjadrila iba jedným tlačovým vyhlásením po stretnutí v Lurdoch, v ktorom vloženie práva na potrat do ústavy odsúdila.

Oficiálny internetový denník Svätej stolice Vatican News po schválení návrhu v dolnej komore francúzskeho parlamentu zverejnil komentár šéfredaktora Massimiliana Menichettiho, ktorý pripomenul slová pápeža Františka, že potrat je vražda.

Napriek politickej reprezentácii vo Francúzsku existuje silná sieť rôznych konzervatívnych organizácií a osobností, ktoré sa aktívne vyjadrujú. Viacerí kňazi a rehoľné sestry sa za posledné roky stali hviezdami na Instagrame a TikToku a tí súčasné snahy aktívne odsudzujú. Medzi takých patrí kňaz Matthieu Raffray, ktorý má na Instagrame viac ako 50-tisíc sledovateľov.