Macronov výkrik do tmy Vojaci na Ukrajinu nepôjdu. Ako francúzsky prezident zaskočil celú EÚ

Macronovo vyhlásenie nie je konkrétnym návrhom, preto by sa dalo čítať ako odkaz Kremľu – dajte si pozor, naťahovanie vojny môže mať aj pre vás nečakané riziká.

Lenže problémom francúzskeho prezidenta je, že týmito slovami nezaskočil len Rusov, ale v prvom rade vlastných partnerov. Ani v Londýne či Varšave, kde je pozícia voči Rusku dlhodobo odhodlanejšia než v Paríži, sa nenašiel nikto, kto by možnosť intervencie na Ukrajine verejne odobril.

Holandský premiér Mark Rutte, ktorý patrí tiež k zástancom tvrdej línie proti Rusku a súčasne je horúcim kandidátom na post generálneho tajomníka NATO, sa vyjadril, že vyslanie vojakov je „okrajová téma“, ktorú „žiaden štát nezvažuje“.

Ešte pred rokom síce poľský veľvyslanec vo Francúzsku Jan Emeryk Rościzewsky povedal, že „ak Ukrajina neubráni svoju nezávislosť, nebudeme mať inú možnosť, ako vstúpiť do konfliktu“, ale poľská ambasáda neskôr vyhlásila, že jeho vyjadrenie bolo „vytrhnuté z kontextu“.

Hoci vo Varšave nepochybne majú v šuplíku plány, čo robiť v prípade, ak dôjde k najhoršiemu scenáru, premiér Donald Tusk sa zatiaľ ani zďaleka nechystá takéto plány vyťahovať. „Poľsko nezvažuje poslať vojakov na Ukrajinu,“ uisťoval poľský premiér dnes v Prahe.

Neobvykle ostro dementoval akékoľvek chýry o priamom zapojení Západu nemecký kancelár Olaf Scholz: „Včera sme sa v Paríži zhodli, že každý musí urobiť viac pre Ukrajinu. Potrebuje zbrane, muníciu a protivzdušnú obranu. Pracujeme na tom. Jedno je jasné: Nebudú tam žiadne pozemné jednotky európskych štátov ani NATO. To platí,“ napísal na platforme X/Twitter.

Macronove nepremyslené slová kritizoval aj francúzsky analytik François Heisbourg. „Zmätok v radoch západných štátov nie je to isté ako vedenie strategickej nejednoznačnosti,“ myslí si. Narážal tým na slová Macrona, ktorý nevylúčil vyslanie francúzskych vojakov na Ukrajinu s tým, že sa tak drží strategickej nejednoznačnosti. Ide o prístup, pri ktorom štát signalizuje nejednoznačnosť vo svojej reakcii, čím chce prípadný krok potistrany odstrašiť bez toho, aby sa zaviazal v skutočnosti čosi podniknúť.

Macron už v minulosti opakovane zaskočil spontánnymi výrokmi, ktoré nepríjemne prekvapili alebo dokonca pohnevali jeho partnerov. Napríklad keď pred niekoľkými rokmi deklaroval, že NATO je v stave mozgovej smrti. Zároveň Macron dáva najavo svoju ambíciu, ktorou chce postaviť Francúzsko do popredia európskej bezpečnostnej architektúry, kde už prím nebudú hrať USA. O tom, či tomu pomôžu podobné psie kusy, ako predviedol teraz, však možno mať vážne pochybnosti.

Muničná koalícia

Svojské nápady francúzskeho prezidenta zbytočne odpútavajú pozornosť od toho, čo sa naozaj dohodlo. V realite ide najmä o zhodu, že EÚ bude v budúcnosti nakupovať muníciu aj z neeurópskych štátov.

Česko prednedávnom oznámilo, že našlo veľký počet munície, ktorú by Európania mohli poslať Ukrajine. Ide o takmer 500-tisíc kusov delostreleckej munície kalibru 155 mm a takmer 300-tisíc kusov kalibru 122 mm.

Práve nedostatok delostreleckej munície je v súčasnosti najväčším ukrajinským problémom, keďže Ukrajina vlastné zásoby vyčerpala a je závislá od dodávok zo zahraničia. Podľa aktuálnych odhadov hrozí, že sa jej munícia môže minúť najneskôr v júni. Pol milióna delostreleckých granátov by Ukrajine pri veľmi šetrnom zaobchádzaní mohlo vystačiť na asi pol roka.

Zapojiť sa chce doposiaľ 15 štátov, okrem iného aj Kanada, Nórsko a Dánsko, Holandsko už prisľúbili 100 miliónov eur. Podľa informácií nemeckého magazínu Der Spiegel Nemecko navyše o dodatočných dodávkach munície tajne rokuje s Indiou.

Kriticky sa doteraz k nákupom munície zo štátov mimo EÚ stavali najmä Grécko a Cyprus, ktoré sa (odôvodnene) obávajú, že nákupy pomôžu najmä tureckým zbrojovkám.

EÚ však nebola schopná nájsť dostatok munície vo vlastných skladoch, Zelenskyj preto počas samitu kritizoval, že Únia dodala len tretinu sľúbeného množstva munície.

Scholz vajatá 

Druhým problémom Macronovej iniciatívy je, že odpútava pozornosť od iných pálčivých problémov, napríklad od otáľania Olafa Scholza, ktorý odmieta poslať Ukrajine potrebné zbrane, konkrétne strely s plochou dráhou letu Taurus.

Nemecký kancelár argumentuje, že Ukrajine nemôže dodať Taurus, pretože by to mohlo viesť k priamemu zapojeniu nemeckých vojakov do konfliktu. Samozrejme, ak by to tak bolo, išlo by o ťažko obhájiteľné riziko. Lenže zapojenie nemeckých vojakov do výberu a navádzania cieľov, ako sa ho obáva Scholz, vôbec nie je potrebné.

Časť z nemeckých expertov si preto myslí, že nemecký kancelár sa bojí čo i len nepriamej zodpovednosti za zásah Kerčského mostu. Zničenie tohto mostu, ktorý spája Rusko a východnú časť anektovaného poloostrova Krym, by malo veľký význam pre Ukrajincov, keďže tadiaľ vedie hlavná vojenská zásobovacia trasa z juhu. „Scholz nechce mať túto otázku na stole,“ vysvetľoval ešte dávnejšie politológ Carlo Masala z Univerzity Bundeswehru v Mníchove.

Taurus by Ukrajincom pomohol podobne ako britské a francúzske strely Storm Shadow/SCALP. Oproti týmto strelám má však dlhší dolet a je lepšie prispôsobený na zásahy mostov. Kerč by bol preto preň celkom prirodzeným terčom.

Budúcnosť V4

Pozorovatelia poukazujú na rastúce nezhody medzi Berlínom a Parížom – zatiaľ čo Scholz má zábrany poslať Ukrajincom moderné zbrane, Francúzi majú síce menej zábran posielať modernú techniku (najprv kolesové tanky, potom strely s plochou dráhou letu), no problém je v tom, že jej posielajú násobne menej.

Vzťahy medzi oboma hlavnými mestami sú už dlhšie také zlé, ako už dávno nie, čo sa ukazuje aj na symbolických gestách. Pre škrty v rozpočte musí nemecký Goetheho inštitút – táto známa celosvetovo pôsobiaca kultúrna inštitúcia – šetriť, pričom medzi pobočkami, ktoré sa chystá zrušiť, sú aj tri vo Francúzsku – Štrasburg, Lille a Bordeaux.

No francúzsko-nemecká spolupráca nie je jedinou, ktorá dostáva trhliny. Aj Vyšehradskú štvorku by mohlo pnutie medzi jej členmi roztrhnúť, čo otvorene pripúšťa poľský premiér Donald Tusk. „Bolo by lepšie, keby V4 bola solidárna,“ nabádal počas utorkového stretnutia premiérov v Prahe. Najmä Ficovu a Orbánovu pozíciu voči Ukrajine považuje za najväčší kameň úrazu.

Ficove výroky o Ukrajine kritizovali česká ministerka obrany Jana Černochová aj premiér Petr Fiala (obaja ODS). Fiala podotkol, že nekomentoval Ficovu pripomienku Husáka, ale „teraz si to komentár vyžaduje. Všetci si prajeme mier, ale k mieru je jediná cesta, že zabránim agresorovi, aby naplnil svoje ciele. Nebudeme ustupovať nespravodlivosti, agresívnej vojne, zlu, ale pomôžeme brániť sa tým, ktorí sú nespravodlivo napádaní,“ deklaroval český premiér.

Hoci Fiala rovnako ako Tusk a ostatní premiéri odmietajú priamu vojenskú intervenciu na Ukrajine, Čechov vyrušila aj Ficova rétorika o samite v Paríži: „Rovnako ako jeho kolega v Budapešti, tak aj on vytvára umelého nepriateľa, straší ním a potom pred svojimi voličmi vytvára obraz ochrancu. Nikto, nieto Európska únia, nechce od Fica, aby poslal slovenských vojakov na Ukrajinu,“ cituje Echo 24 predsedu zahraničnopolitického výboru Mareka Ženíška (TOP 09).