Volanie francúzskej verejnosti Macron radikálne sprísnil imigračnú politiku a rozhneval časť svojich stúpencov

Druhá polovica decembra je zvyčajne obdobím pripravovania sa na Vianoce a aj v politike ide o pokojnejšie obdobie. Avšak tento rok bol vo Francúzsku veľkou výnimkou.

V Národnom zhromaždení a v Senáte totiž prebiehala nesmierne tvrdá diskusia o prijatí nového imigračného zákona, pričom celý priebeh mal niekoľko neočakávaných zvratov, ktoré budú mať hlboký vplyv na francúzsku politiku počas nasledujúcich rokov.

Strata väčšiny spôsobuje Macronovi problémy

V septembri 2023 uskutočnila prestížna agentúra Ifop veľký prieskum o postoji Francúzov k rôznym otázkam týkajúcim sa imigrácie. Vo všetkých z nich sa Francúzi drvivou väčšinou vyjadrili, že si želajú tvrdšie opatrenia a zníženie počtu prichádzajúcich imigrantov. S týmto postojom dokonca väčšinovo súhlasili aj prívrženci ľavicových strán.

Aj preto pripravoval Macronov pravicový minister vnútra Gérald Darmanin v posledných mesiacoch imigračnú reformu. Mala za cieľ vyriešiť najpálčivejšie problémy, zvýšiť podporu verejnosti po ťažkých minuloročných protestoch proti reforme dôchodkov, získať na svoju stranu konzervatívnych republikánov a zobrať vietor z plachiet Marine Le Penovej. Takmer nič z toho sa však vláde nepodarilo.

O Darmaninovom zákone sa malo začať diskutovať 11. decembra, avšak v ten istý deň sa po prvýkrát v tomto volebnom období zjednotila celá opozícia od radikálnej pravice až po radikálnu ľavicu a zahlasovala za odmietnutie rozpravy, čím tento zákon de facto pochovala. Pre ľavicu bol príliš tvrdý a pre pravicu zase príliš mäkký.

Išlo o obrovské poníženie Macrona aj Darmanina a tento krok opozície naplno odhalil, že hlava štátu nemá v parlamente väčšinu. Má síce najviac poslancov, ale od parlamentných volieb v roku 2022 ako prvý prezident za 20 rokov stratil absolútnu väčšinu a nedokáže efektívne prijímať zákony.

Macronove plány o práve na potrat v ústave Podporu nemá ani v koalícii, opozícia mu vyčíta neriešenie skutočných problémov

Ján Cipár

Zámery francúzskeho prezidenta nemusia prejsť, viac však pre komplikovanosť procesu než pre odpor pro-life prostredia.

Darmanin po odmietnutí rozpravy okamžite ponúkol demisiu, ktorú Macron odmietol, ľavica oslavovala svoje víťazstvo a zdalo sa, že imigračná reforma sa v najbližšom čase neuskutoční. O pár dní nato sa však vytvorila komisia zložená primárne zo zástupcov Macronových poslancov a poslancov konzervatívnych republikánov, ktorá mala rokovať o novej verzii zákona.

Republikáni majú síce v dolnej komore iba približne 60 poslancov z 577, ale v Senáte, ktorým tento zákon musel prejsť, kontrolujú absolútnu väčšinu. V expresnej rýchlosti – počas jedného týždňa – Macron akceptoval takmer všetky ich požiadavky a zákon bol už 19. decembra znovu prerokovávaný v parlamente a ešte v ten deň definitívne prijatý v oboch komorách parlamentu.

Ľavica, ktorá ešte týždeň predtým jasala, zrazu utŕžila ťažkú prehru. Prijatý zákon je totiž jeden z najtvrdších v celej EÚ a ide o najväčšiu imigračnú reformu za posledné desaťročia.

Cudzincov rozlišuje na tých, ktorí pracujú, a tých, ktorí nepracujú, pričom prvá skupina má po 30 mesiacoch nárok na sociálne dávky vrátane prídavkov na deti, druhá skupina až po 5 rokoch. Zavádza migračné kvóty, teda maximálny počet migrantov, ktorí môžu prísť za rok.

Štát bude môcť po novom odobrať občianstvo ľuďom s dvojitým občianstvom, pokiaľ sa dopustia ťažkých zločinov. Obmedzuje sa aj právo na občianstvo pri narodení cudzím štátnym občanom na francúzskej pôde: už nebude automatické, človek oň musí požiadať medzi 16. až 18. rokom. Obnovuje sa tiež zločin ilegálneho pobytu vo Francúzsku, ktorý bude možné znovu trestať väzením.

Víťazstvo Marine Le Penovej

Najkľúčovejší princíp, ktorý je možné nájsť v celom zákone, je znovuuplatňovanie „národnej preferencie“, teda uprednostňovanie francúzskych občanov pred cudzincami. Tento princíp je dlhodobým cieľom Marine Le Penovej a jej strany.

Až donedávna bol odmietaný celým zvyškom politického spektra a bol označovaný za rasistický. Jeho prijatie ukazuje, ako sa celá politická scéna zmenila. Nielenže tento zákon predložila liberálna Macronova vláda, ale ešte zaň s pokojom zahlasovala aj Marine Le Penová a celý jej poslanecký klub.

Marine Le Penová označila prijatie Darmaninovho zákona za svoje ideologické víťazstvo a namiesto oslabenia odchádza výrazne posilnená. Cordon sanitaire, princíp, že s jej stranou nikto nemá spolupracovať, sa rozpadol. Na prijatie reformy by síce stačila väčšina zložená z Macronových poslancov a republikánov, čím sa Macron snaží brániť, avšak pokiaľ by Le Penová hlasovala proti alebo sa zdržala, zákon by prijatý nebol.

Le Penová týmto zákonom zároveň dovŕšila svoju „dédiabolisation“, teda dediabolizáciu svojej osoby. Jej strana bola dlho vnímaná cez činy jej otca, ktorý bol antisemita a rasista, a ona sa už viac ako desaťročie snaží tento obraz očistiť. Po prijatí imigračného zákona ju už nikto nemôže hodnoverne nazývať radikálnou pravičiarkou, pretože kozmopolitná, liberálna Macronova vláda sama predložila túto reformu.  

1100 útokov proti Židom za mesiac Macron neprišiel na pochod proti antisemitizmu pre účasť Le Penovej

Ján Cipár

Kým podpora vyhlásenia o odsúdení islamofóbie či podpore LGBTI+ komunity nie je na francúzskych univerzitách žiadny problém, odsúdenie antisemitizmu ním očividne je.

Marine Le Penová je k prezidentskému kreslu bližšie ako kedykoľvek v histórii. Pre čoraz väčšiu skupinu Francúzov je absolútne prijateľnou alternatívou. V prieskumoch pred eurovoľbami je jej strana s 31 % na prvom mieste ďaleko pred ostatnými. Macronova strana, ktorá je druhá, má iba niečo okolo 20 %.

Aj keď túto reformu predložila vláda, najväčším porazeným je práve Macron. Jeho centristická politika dostala z filozofického hľadiska ťažkú porážku.

Už vo svojej kampani v roku 2016 razil ideu, že chce spájať pravicové a ľavicové prvky. Svoju vládu a poslanecký klub má vyskladaný aj z ľavice, aj z pravice. Tento jeho postoj vyjadruje aj jeho časté používanie výrazu „en même temps“, čím sa vyjadruje, že v rovnakom čase platia ľavicové aj pravicové princípy. Snažil sa to uplatniť aj pri prvom návrhu imigračného zákona. Ten však jasne stroskotal a v druhom návrhu sa už musel jasne vychýliť výrazne doprava, čím zradil jadro svojej politickej filozofie.

Politickí komentátori k tomu napísali, že „en même temps je mŕtve“. Ako sa ukazuje, staré rozdelenie na ľavicu a pravicu nie je prekonané, ako sa zdalo po Macronovom víťazstve v roku 2017, ale, naopak, je dnes aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým.

Zavedie sa nový zákon do praxe?

Macron sa teraz snaží napraviť svoje renomé, ktoré je výrazne poškodené. Mnohí ľavicoví politici, ako je šéf socialistov Olivier Faure, ktorí vyzývali na voľbu Macrona pred druhým kolom prezidentských volieb, sa teraz vyjadrili, že „nevyzývali na voľbu Macrona s cieľom zabrániť nástupu radikálnej pravice iba preto, aby teraz on sám prijímal fašistické a xenofóbne zákony“.

Viacerí ľavicoví ministri z jeho vlády na protest proti prijatiu zákona podali demisiu, medzi nimi minister zdravotníctva a ministerka pre vysoké školstvo a výskum. Približne štvrtina z jeho 251-členného poslaneckého klubu sa zdržala alebo hlasovala proti prijatiu tejto reformy. Otvára sa teda otázka, či má Macron dosť politickej podpory na presadenie svojich reforiem a či nebude zvyšok jeho výkonu funkcie iba „kúrenie a svietenie“.

Prezident sa svojich ľavicovejších poslancov snaží upokojiť tým, že návrh zákona podal na ústavný súd, pretože niektoré jeho časti sú také tvrdé, že môžu byť v rozpore s ústavou. To však pravdepodobne nebude stačiť na ich upokojenie.

Navyše Macronovi sa v tomto smere otvára ďalšia dilema. Primátorka Paríža Anne Hidalgová a desiatky departementov ovládaných socialistami vyhlásili, že nebudú aplikovať imigračný zákon a budú sa ho snažiť obísť. Pokiaľ proti nim zasiahne, ešte viac si nahnevá svojich spojencov. Ak však nezasiahne, na podporu republikánov môže do budúcna úplne zabudnúť a rovnako na presadenie svojich reforiem.