Týždeň farmárskych protestov Vláde vyhovuje, keď sú veľkí a malí farmári nejednotní a hnevajú sa na Brusel

Farmárske protesty sa preháňajú Európou a neobišli ani Slovensko. No kým v iných krajinách zväčša sledujeme jednotný postup poľnohospodárov, chovateľov, pestovateľov a potravinárov, na Slovensku máme aj v tomto isté špecifikum.

V pondelok protestovali malí a strední farmári, dnes veľkí členovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorí sa občas (a pejoratívne) označujú ako agrobaróni. Teda tí, ktorí sektor lobisticky aj finančne kontrolujú, presadzujú si požiadavky šité na vlastný biznismodel a malých a stredných farmárov v podstate len trpia ako nevyhnutný prívesok.

Ani ciele týchto dvoch veľkých skupín nie sú úplne totožné, aj keď by sa dali nájsť spoločné body, ktoré by ich mohli zjednotiť a vytvoriť väčší tlak na kompetentných.

SPPK sa koordinuje s organizáciami vo V4, teda v Česku, Poľsku a Maďarsku.

Ukazujúc na Brusel, nevnímame vlastné chyby

Svoj hnev mieria na Brusel a inštitúcie Európskej únie, podobne ako to akcentujú farmári protestujúci v krajinách západnej Európy.

Spája ich aj problematický dovoz lacných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny, ktorá po tom, ako bola napadnutá Ruskom, prišla o dovtedy primárnu cestu svojho exportu loďami cez Čierne more. Keďže pozemná cesta cez kontinent je logisticky náročnejšia a drahšia ako veľkokapacitná preprava nákladnou loďou, až do vypuknutia vojny nebolo o ukrajinskom obilí v strednej Európe prakticky ani chýru.

Hoci napríklad obilie malo cez kontinent len tranzitovať a v niektorom z prístavov nastúpiť cestu na tradičné trhy Blízkeho východu a severnej Afriky, našli sa špekulanti a priekupníci, ktorí obilie začali rozpredávať, len čo prekročilo ukrajinské hranice s Poľskom, so Slovenskom či s Maďarskom.

To znížilo výkupné ceny a pestovateľom zostávali plné sýpky.

EÚ na tento problém odmietla urgentne reagovať, a tak stredoeurópske krajiny vlani na jar individuálne zakazovali dovoz aj tranzit nielen obilia, ale aj ďalších produktov.

Farmárov na Západe tiež trápi dovoz lacných potravín, no nedominuje Ukrajina, ale vzájomné spory. Francúzi sa sťažujú na Španielov, Španieli a Belgičania na Francúzov, Nemci na Španielov, všetci na Talianov a tak dookola.

Napriek vzájomným sporom spája európskych farmárov hnev na EÚ a jej environmentalistické experimenty.Zdieľať

Napriek tomu všetkých spája hnev na EÚ a jej environmentalistické experimenty. Problém majú s osekaním tzv. zelenej nafty, teda pohonných látok pre poľnohospodársku techniku s nižšou alebo so žiadnou sadzbou spotrebnej dane, v mene ukončenia dotácií fosílnych palív.

Nespokojní boli aj s novými pravidlami používania pesticídov, ktoré napokon Európska komisia pod tlakom protestov stiahla.

Tie by napríklad poškodili aj slovenských poľnohospodárov, pretože stanovovali povinnosť percentuálneho zníženia ich používania. No naši farmári ich používajú rádovo menej ako farmári v západnej Európe. A tak napríklad 50-percentné zníženie v prípade dánskeho poľnohospodára by znamenalo, že by stále mohol využívať viac pesticídov ako jeho slovenský konkurent, aj keby ich objem nijako neznížil.

Takisto sa im nepáči, že podľa nových pravidiel budú musieť časť pôdy nechať neobhospodárenú, aby mohli mať nárok na nezmenenú výšku dotácií.

Ako už napísala kolegyňa Eva Čobejová, dnešný protest SPPK sa deje aj vo zvláštnom súlade s vládou, ktorá by takisto rada nasmerovala hnev poľnohospodárov na Brusel, mohla by ho naďalej používať ako výhovorku a nemusela by prijímať žiadne opatrenia, ktoré by situáciu slovenského agrosektora zlepšili.

Minister pôdohospodárstva dokonca protesty komory explicitne podporil.

Čítajte tiež

Komentár

Traktory v uliciach Postsedliaci musia vnímať vidiek aj jeho potreby, bolesti a túžby

Eva Čobejová

Dnes bude protest poľnohospodárov a potravinárov, aj Slovensko tak vyjadrí nespokojnosť s poľnohospodárskou politikou EÚ.

Čo spája malých aj veľkých

Objektívne sťažnosti smerujú k prebujnenej byrokracii, ale najmä k meškajúcemu vyplácaniu priamych platieb. Tie dostávajú farmári na prelome novembra a decembra, aby mali zdroje na založenie novej úrody. Mnohí však doteraz z nárokovateľných dotácií na tento rok nevideli ani cent.

V diskusii TV Postoj napríklad Marián Glovaťák, zástupca združenia mladých farmárov, uviedol, že len o sám musí vypĺňať viac ako 20-tisíc riadkov excelových tabuliek. A farmárov, ako je on, sú na Slovensku tisíce.

Čítajte tiež

54:23

 

Čo žiadajú malí farmári Najväčší problém nie je Brusel, ale naše vlastné nespravodlivé podmienky

Michal Magušin

Diskusia so zástupcami malých farmárov, ktorí dlhodobo bojujú s diskrimináciou, byrokraciou a nespravodlivým nastavením systému.

Tu je však hnev na Brusel bezpredmetný a neúčinný. Vyplácanie priamych platieb je v kompetencii slovenskej Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Administratívne pravidlá si takisto určujeme sami. A často ide o „goldplating“, teda pridávanie povinností nad rámec toho, čo vyžaduje európska legislatíva. Marián Glovaťák uvádza príklad ekoschém, cez ktoré získavajú farmári podporu pri takzvanom prírode blízkom hospodárení. Kým napríklad Írsko si z „ponuky“ EÚ vybralo štyri druhy ekoschém, Slovensko si ich zvolilo dvadsať. A ak si ich krajina vyberie, musí ich na získanie podpory aj povinne dodržiavať.

Slovenský farmár trávi viac času nad papiermi a za počítačom ako na poli.Zdieľať

Slovenský farmár tak nakoniec trávi viac času nad papiermi a za počítačom ako na poli.

Rozdielových bodov medzi veľkými a malými farmármi je takisto viac.

Kým vláda vyšla v ústrety veľkým agropodnikom tým, že im odpustila, resp. zmiernila odvodové povinnosti pre ich zamestnancov, čím de facto znížila náklady práce, v prípade malých a stredných farmárov, ktorí sú zväčša v postavení živnostníkov, takýto krok neurobila.

A hoci aj veľkí kritizujú byrokraciu, majú na jej napĺňanie dostatočný aparát. Vedia si zaplatiť samostatnú pracovnú silu, ktorá iba vypĺňa tabuľky, vedia si zaplatiť právnika, ktorý sa raz-dva zorientuje v novej legislatíve a vychytá všetky prípadné chyby v žiadostiach o podporu, ktoré tých malých často o peniaze pripravia. Vedia vďaka administratívnemu aparátu rýchlo reagovať na výzvy z eurofondov a PPA.

Malý farmár, ktorý hospodári sám, maximálne s rodinnými príslušníkmi, na toto všetko objektívne nemá kapacitu.

Pôdohospodárska platobná agentúra nanovo

Jaroslav Jánoš, známy z farmárskych protestov z rokoch 2018 a 2019, ktorý bol počas pôsobenia Jána Mičovského ako ministra pôdohospodárstva sedem mesiacov riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, poukázal aj na doteraz nefunkčný systém nájomných vzťahov k pôde v správe Slovenského pozemkového fondu, tzv. register užívacích vzťahov.

Tvrdí, že hoci sa za jeho pôsobenia tento systém vytvoril a bol pripravený na spustenie, doteraz riadne nefunguje. To vytvára potenciálne opäť problémy známe z kauzy Dobytkár a poľnohospodárskych dotácií, keďže nie je jasné a overiteľné, kto má mať skutočný nárok na podporu.

Peniaze tak opäť môžu smerovať mimo poľnohospodárskej výroby. Kritický je Jánoš aj k SPPK, o ktorej tvrdí, že by sa k protestom vôbec nepripojila, ak by nebola členom COPA-COGECA (čo je celoeurópska organizácia farmárskych združení).

Neporiadok v dotáciách podľa neho vyhovuje práve týmto veľkým poľnohospodárskym podnikom. Najmä pravidlá, ktoré umožňujú naďalej dotovať pestovanie technických plodín, napríklad repky, ktorá neslúži na výrobu potravinárskeho oleja, ale aditív do nafty, či kukurice, ktorá sa spracúva na etanol do benzínu.

Zmyslom dotácií by mala byť podpora produkcie potravín, a kto chce pestovať technické plodiny, mal by fungovať v čisto trhovom prostredí.

Zo svojej skúsenosti z pôsobenia v PPA, ale aj zo vzťahov s touto inštitúciou z pozície farmára si Jaroslav Jánoš dnes myslí, že platobná agentúra v súčasnej podobe je nereformovateľná a treba ju vybudovať nanovo.

Túto tézu sme na Postoji sformulovali na základe fungovania PPA už v roku 2020, teda ešte za čias bývalej vlády.

Čítajte tiež

Dotácie v poľnohospodárstve Nastal čas nahradiť Pôdohospodársku platobnú agentúru niečím novým

Erik Potocký

Situácia sa ani po zmene vlády nevyjasňuje. Agentúre hrozí, že príde o možnosť rozdeľovať dotácie z eurofondov.

No a podľa Mariána Glovaťáka sú dotácie nevyhnutnou súčasťou fungovania poľnohospodárov. Hoci by bol niekto aj osobne proti tomuto nástroju, ktorý de facto kriví otvorenú konkurenciu, nemôže si dovoliť existovať bez nich – „buď ich zoberiete, alebo zaniknete“, hovorí.

Pesizmus

A výsledok protestov? Jaroslav Jánoš je skeptický – neočakáva žiadne zlepšenie.

Marián Glovaťák volí zmierlivejší tón. Hoci ich minister Takáč označil za pomýlených, chcú s ním viesť dialóg, snažiť sa o akúsi cestovnú mapu riešenia jednotlivých problémov a postupné odstraňovanie existujúcich nespravodlivostí.

Napriek zmierlivému tónu zo základných požiadaviek zľaviť nechce. „My sme pokojní, mali by sme byť systematickí, nie výbušní a držať sa dlhodobých cieľov. Hovorím to pokojne, ale nechceme ustupovať,“ dodal Glovaťák.

No napokon, nejednota medzi malými a veľkými najviac vyhovuje vládnej moci, ktorá môže ukazovať prstom na Brusel a nemusí čeliť sústredenému a koordinovanému domácemu odporu a nespokojnosti.

Potravinová sebestačnosť, bezpečnosť a ceny potravín

Podiel dovozu sa stále zvyšuje. Kým ešte pred pár rokmi sa hovorilo o 800 či 900 kamiónoch s potravinami denne, ktoré prúdia cez hranice do logistických centier obchodných reťazcov, dnes je odhad okolo 1100 až 1200.

Čítajte tiež

Situácia u Mičovského Každý deň k nám prúdi 800 kamiónov s potravinami. Musíme to zmeniť

Erik Potocký

Na ministerstve pôdohospodárstva nekomunikujú a nemajú jasné ciele, hovorí vládny poslanec a Mičovského kritik Jaroslav Karahuta.

Zhoršovanie platobnej bilancie v potravinách v priebehu ostatných desaťročí dokazujú aj oficiálne údaje, ktoré pravidelne zverejňuje štatistický úrad. A najmä to, čo vyvážame, je surovina, napríklad na export idú tony repky, no potravinársky olej musíme dovážať, aby sme pokryli potreby domáceho trhu a potravinárskej výroby.

Ešte vypuklejšie je to v náročnejšej živočíšnej výrobe – napríklad vyvážame živé ošípané a dovážame jatočne spracované bravčové mäso, ale aj mäsové výrobky.

To ukazuje na ohromný investičný dlh v slovenskom potravinárstve. Nielen cenovo, ale aj kapacitne je slovenské potravinárstvo nekonkurencieschopné. A to aj keď sa porovnáme s krajinami V4. To sú tie krajiny, ktoré práve dnes koordinujú svoje protestné akcie.

A tam tkvie aj problém cien potravín. Externé vplyvy ako vojna, energetická kríza, burzové špekulácie zasiahnu každú krajinu a máloktorá vláda s nimi dokáže čosi účinnejšie urobiť.

Čo však urobiť dokáže, je účinná podpora domácich producentov. Nielen veľkých spoločností, ale aj malých farmárov, gazdov, sedliakov. Tí nielen vyrábajú potraviny, ale udržiavajú aj kultúrny charakter krajiny. Napokon, latinské slovo cultura nepochádza z umenia, ale znamená obrábanie pôdy.