Čo žiadajú malí farmári Najväčší problém nie je Brusel, ale naše vlastné nespravodlivé podmienky

Farmári sa po pamätných protestoch v rokoch 2018 a 2019 opäť rozhodli ísť do ulíc. Aj v protestoch sú však rozdelení – začiatkom týždňa protestujú malí a strední farmári, vo štvrtok tí veľkí. Prečo nepostupujú jednotne?

Ako sa zmenila situácia od posledných nátlakových akcií? Prečo je väčší problém v Bratislave a nie v Bruseli, aj keď poľnohospodári protestujú v celej Európe?

O dôvodoch svojej nespokojnosti i o požadovaných riešeniach diskutujú Marián Glovaťák, predseda Združenia mladých farmárov Slovenska, a Jaroslav Jánoš, bývalý riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry a zástupca Spolku farmárov Slovenska a Iniciatívy poľnohospodárov Slovenska.

Okrem skrátenej textovej časti si celý rozhovor môžete pozrieť alebo vypočuť.

Veľké farmárske protesty si pamätáme z rokov 2018 a 2019. Medzitým sa zmenili vládne garnitúry a poľnohospodárskej politike sa venovali ľudia, ktorí predtým vaše požiadavky podporovali. Prečo ste sa teda rozhodli ísť do ulíc aj teraz?

Marián Glovaťák: Spoločný problém všetkých farmárov na Slovensku je stále rastúca byrokracia, nevyplatené platby či neporiadok v pôde. Dali sme ponuku na spájanie všetkých farmárov, snažíme sa spájať. Boli sme však odmietnutí.

Hovoríte o odmietnutí zo strany Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), ktorá zastupuje „veľkých farmárov“?

Marián Glovaťák: Áno, vyjadrili sa, že oni budú protestovať samostatne. My sme však stále nastavení tak, že chceme spájať farmárov, aby sa im žilo lepšie.

Pozn. redakcie: Do diskusie boli pozvaní aj zástupcovia SPPK, ktorí účasť z dôvodu pracovnej vyťaženosti odmietli.

Vo svojom vyhlásení ste okrem už spomenutých a notoricky známych problémov uviedli aj toto: „Za najväčší problém slovenského poľnohospodárstva považujeme neustálu diskrimináciu menších farmárov a gazdov. Vidíme to pri príprave odvodových úľav, ale aj pri prenájme pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu a podobne.“ Stojíte si za tým, keď zároveň tých „veľkých farmárov“ vyzývate na spoločný postup?

Marián Glovaťák: Áno. Keď si toto vyjadrenie rozmeníte na drobné, znamená to nepredvídateľné podnikateľské prostredie. Ten, kto v našom poľnohospodárstve začne pracovať, ťahá za kratší koniec – nie preto, že začal, ale preto, lebo pravidlá pre mladých a nových farmárov nie sú nastavené férovo.

Ak chceme poľnohospodárstvo rozvíjať, čo by mal byť záujem nás všetkých, musíme nastaviť nediskriminačné prostredie.

Keď pôjdeme do konkrétností, tak menší farmár nedostane zľavu od predajcu osív či od hnojivára, nepredá svoje produkty tak dobre ako niekto veľký. Už to je prvá diskriminácia na trhu, aj keď je prirodzená, keďže ide o menšieho farmára. Ale okrem toho menší farmár nemá k dotáciám a hlavne k projektovým podporám taký prístup ako veľká firma. Nedokáže hneď a veľkoryso zaplatiť projektovú agentúru, ktorá mu s tým vie pomôcť.

Nechcem ešte rozpitvávať problém Slovenského pozemkového fondu, kde sa nový farmár nemá šancu dostať k pôde, aby si ju za normálnych, férových podmienok prenajal.

Ak sa na Slovensku nenastavíme tak, že tu budú fungovať jednotné pravidlá bez diskriminácie, tak sa neposunieme ďalej.

Pán Jánoš, boli ste jednou z výrazných postáv farmárskych protestov v rokoch 2018 a 2019. Neskôr ste sa relatívne nakrátko, konkrétne na sedem mesiacov, stali riaditeľom dôležitej inštitúcie, ktorá farmárom vypláca dotácie – Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Nepodarilo sa nám posunúť vpred?

Jaroslav Jánoš: Bol som generálnym riaditeľom PPA a mal som vzácnu možnosť nahliadnuť do jej fungovania. S hrôzou som zistil, ako je nastavený systém. Súhlasím s pánom Glovaťákom, že systém je proti malým farmárom.

Systém je nastavený tak, aby mali výhodu hlavne tí, ktorí boli kedysi združení v jednotných roľníckych družstvách. V roku 1948 sa stala prvá nespravodlivosť – pôda sa zobrala gazdom, ktorí na nej vedeli robiť, a dostali sa k nej tí, ktorí na nej nikdy nerobili.

Predseda Združenia mladých farmárov Slovenska Marián Glovaťák. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Po roku 1989 vznikla ďalšia nespravodlivosť. Legislatívu sme nastavili tak, aby sa k európskym peniazom dostali len tí veľkí. Teraz sa zhruba 80 percent peňazí z dotácií dostane len k veľkým firmám.

Prejavilo sa to napríklad v kauze Dobytkár, kde sa traktory za 250-tisíc eur kupovali za 650-tisíc.

Súhlasíte však s tým, že naším najväčším problémom je diskriminácia malých farmárov?

Jaroslav Jánoš: Absolútne súhlasím. Zdôraznil by som však ešte aj byrokraciu. Na Slovensku máme hlboko zaužívaný postoj, že za naše problémy vždy môže niekto iný. A kto to je v prípade farmárov? No predsa Brusel!

Lenže Brusel má nastavené pravidlá pre všetkých a my sme si vymysleli špecifický systém pre Slovensko. Je to vymyslené tak, aby najviac peňazí dostávali tí veľkí.

Na legislatívu pre malých farmárov potrebujeme právnikov, ale na to, samozrejme, nemáme. SPPK, ktorá zastupuje veľkých farmárov, má štruktúry, dostávajú na svoju činnosť peniaze od štátu. No malí nemajú nikoho a tým veľkým veľmi vyhovuje, že sme medzi sebou „rozbití“.

Jaroslav Jánoš, bývalý riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry a zástupca Spolku farmárov Slovenska a Iniciatívy poľnohospodárov Slovenska. Foto: Postoj/Andrej Lojan

SPPK vznikla v roku 1992 a bola to dobrá myšlienka, ale neskôr sa stanovy upravili tak, že koľko máte pôdy, také silné slovo budete mať. Toto je problém. Keď má napríklad Agrofert 100-tisíc hektárov pôdy a ja len tisíc, znamená to, že ja nemám právo na dotácie od štátu, na fungovanie komory pre malých a stredných farmárov?

Ponúknem ešte jeden príklad. Európska komisia stanovuje, že ak sa pôda využíva na nepoľnohospodársky účel viac ako pol roka, nemá nárok na dotácie. Ministerka Matečná to v roku 2018 zmenila tak, že plochy, ktoré sa využívajú na nepoľnohospodársky účel, napríklad zjazdovky, nedostanú dotácie vôbec. Aký to má zmysel? Chodím po Slovensku a vidím, že plochy zjazdoviek sa vôbec nekosia. Robia takéto nezmysly, aby mohli peniaze dať tam, kde chcú oni.

Aké riešenia tejto situácie navrhujete?

Marián Glovaťák: V krátkosti doplním tému zjazdoviek, pretože sme to intenzívne riešili. Tuším v roku 2018 nám prišiel list z Európskej komisie, ktorý odporúčal spraviť to tak, aby dotácie mohli dostávať aj zjazdovky. My sme si sami na seba uplietli bič, nie Brusel.

K diskriminácii malých farmárov však chcem povedať, že ja nerád delím farmárov. Mali by sme sa spájať a hľadať spoločnú reč.

Na ilustráciu uvediem pre divákov aktuálny problém. Máme rôzne formy podnikania, je to napríklad samostatne hospodáriaci roľník (SHR), niečo ako živnosť, potom sú rôzne ďalšie formy, akciové spoločnosti či eseročky, kde sú zamestnanci.

Teraz sa schválili úľavy z odvodov pre farmárov a v praxi sa stalo, že máte vedľa seba dve polia, na jednom hospodári SHR, na druhom hospodári nejaká akciová spoločnosť. Vo finále sa schválila taká podpora, že samostatne hospodáriaci roľník nemá odpustené odvody a všetko platí a spoločnosti hospodáriacej vedľa sa odvody odpustia. Toto nie je diskriminačné?

Aké riešenia do budúcnosti však navrhujete?

Marián Glovaťák: Každý špecifický problém má svoje vlastné riešenie. Napríklad priame platby, kde, zjednodušene povedané, na každý hektár dostanete nejakú sumu peňazí. Hlavný problém priamych platieb je v ich administrácii.

Jaroslav Jánoš a Marián Glovaťák v štúdiu Postoj TV. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Máme elektronizáciu, vymyslel sa výborný systém GSAA, ktorý sa posúva ďalej, máme Register užívacích vzťahov, máme celý elektronický kataster, ktorý je v systéme GSAA „natiahnutý“, takže ten pozná všetky parcely a milióny vzťahov na jednotlivých parcelách. Stačí už len malý krok – naviazať na to nájomné zmluvy a vzťah k pôde. Vyriešilo by nám to okamžite všetky križovania a spory. Toto veľmi jednoduché riešenie sa stále zdržuje.

V ďalšej časti diskusie sa dozviete:

• Aké ďalšie riešenia aktuálnych problémov ponúkajú zástupcovia malých a stredných farmárov (napríklad fungovanie Slovenského pozemkového fondu).
• Akú osobnú skúsenosť má Jaroslav Jánoš s vedením Pôdohospodárskej platobnej agentúry a prečo sa po zmene garnitúr nepodarilo dosiahnuť zásadnejšie zmeny k lepšiemu.
• Ako budú vyzerať farmárske protesty a aký výsledok od nich možno očakávať.