Belgické otočenie doprava Nová vláda môže krajinu nasmerovať k rozdeleniu, najprv však čelí vojne drogových gangov v Bruseli

Začiatkom februára prišlo v Belgicku k dlhoočakávanému zloženiu vlády, na ktoré sa po voľbách čakalo sedem mesiacov. Na európske pomery ide o veľmi dlhý čas, no v Belgicku ide skôr o jeden z najkratších procesov – v rokoch 2018 až 2020 krajina nemala riadne zvolenú vládu až 652 dní.

Krajina sa s novou vládou posúva výrazne doprava, avšak podobný trend je možné pozorovať aj v iných európskych krajinách. To, čo je na novej vláde najzaujímavejšie, je fakt, že na jej čele stojí po prvýkrát v histórii flámsky nacionalista Bart de Wever, ktorého strana chce Belgicko postupne posunúť ku konfederačnému zriadeniu alebo až k úplnému rozdeleniu.

Vyhrali umiernení flámski nacionalisti

Júnové parlamentné voľby v Belgicku priniesli niekoľko prekvapení, ktoré umožnili zložiť pravicovú vládu.

Vo Flámsku už roky dominujú nacionalistické strany, vždy je otázkou iba to, či získajú navrch radikálnejší nacionalisti zo strany Vlaams Belang (v preklade Flámsky záujem), ktorí chcú unilaterálne vyhlásiť nezávislosť, alebo miernejšia verzia nacionalizmu v podobe N-VA (Nová flámska aliancia) na čele s doterajším primátorom Antverp Bartom de Weverom.

Strana Vlaams Belang mesiace pred voľbami jednoznačne viedla a s celistvosťou Belgicka to už vyzeralo veľmi zle. Pokiaľ by totiž jednoznačne vyhrala, dokázala by blokovať akékoľvek rokovania o novej vláde. 

Jej blokačná sila by bola o to silnejšia, že v Belgicku musí federálnu vládu tvoriť kombinácia frankofónnych a flámskych strán. Takýto politický pat by ľahko mohol prerásť do situácie podobnej roku 2011, keď dlhé nezhody medzi oboma polovicami krajiny prerástli do špekulácií o jej rozdelení.

Belgičania si však po oznámení výsledkov mohli vydýchnuť, keďže N-VA vo Flámsku tesne vyhrala a ako najväčšia strana Belgicka dostala mandát na zostavenie vlády.

Rastúca drogová kriminalita v BruseliZatvorte miesta na bezpečnú konzumáciu drog, vyzýva belgické liberálne hnutie

Ján Cipár

Valónsko sa po desaťročiach otočilo doprava

Vo frankofónnom Valónsku prišlo k jednému z najväčších politických zemetrasení za posledné desaťročia. Valónsko je totiž historicky ľavicové a socialistická strana tu bola najväčšou stranou od regionálnych volieb v roku 1981. Počas viac ako 40 rokov si dokázala udržať dominanciu aj napriek škandálom či pochybeniam. Koniec koncov, Valónsko má historickú priemyselnú a robotnícku základňu, ktorá socialistom priala.

Všetko sa však zmenilo v júnových voľbách, v ktorých tu vyhralo pravicovo liberálne hnutie Mouvement Réformateur. Najbližšie je asi slovenskej strane SaS, jej líder Georges-Louis Bouchez s nadšením obraňuje voľný trh a kapitalizmus. Zaujímavé však je, že zároveň zdôrazňuje potrebu vyšších výdavkov na obranu, podčiarkuje bezpečnosť, je proti legalizácii marihuany a má silne protiimigračné postoje.  

Táto kombinácia názorov výrazne uľahčila rokovania s N-VA, ktorá je konzervatívnou stranou patriacou do európskej rodiny ECR spolu s Giorgiou Meloniovou. Do vlády zároveň vstúpili tri menšie strany, ktoré však nezmenili celkovú dominanciu pravice: centristi Les Engagés, flámski kresťanskí demokrati a flámski socialisti. 

Naopak, valónski socialisti po desaťročiach nebudú sedieť vo federálnej ani vo valónskej regionálnej vláde a ich jediný prístup k moci spočíva v súčasnom blokovaní zloženia akejkoľvek vlády v bruselskom regióne.

Bart de Wever, muž, ktorý sa celý život snažil Belgicko rozdeliť, sa tak ocitol na jeho čele. Po voľbách dlho nebolo jasné, či bude mať o pozíciu premiéra záujem. Koniec koncov, bolo pre neho ťažké opustiť stoličku primátora Antverp, kde neohrozene vládol už od roku 2012 a ktorá predstavovala ideálnu platformu na udržanie líderstva v boji za decentralizáciu alebo úplnú nezávislosť Flámska.

Ako sa však ukazuje, flámsky nacionalizmus bude musieť ísť aspoň načas do úzadia, keďže nová vláda musí čeliť silnému protitlaku zo strany marxistickej ľavice a Belgicko a hlavne jeho hlavné mesto Brusel momentálne zasiahla silná vlna násilia gangov.

Marxistická ľavica v uliciach

Belgicko má v ľavom politickom spektre okrem socialistickej strany aj Belgickú stranu práce. Tá v minulosti nielenže otvorene podporovala maoizmus a komunizmus sovietskeho typu, ale dodnes sa hrdo hlási k svojim marxistickým základom.

V posledných rokoch rýchlo rastie a začína ohrozovať socialistov. Ako jediná belgická strana sa zúčastňuje na voľbách ako vo Valónsku, tak aj vo Flámsku, čo jej umožnilo v parlamentných voľbách v celkovom počte hlasov skončiť na treťom mieste a výrazne posilniť svoje pozície.  

Keďže Belgicko má katastrofálne verejné financie, nová vláda prišla so šetriacimi opatreniami, ktoré tvrdo zasiahnu pracujúcich. Medzi hlavné a najkontroverznejšie opatrenia patrí sprísnenie udeľovania predčasných dôchodkov, ale aj postupné zvýšenie veku odchodu do dôchodku až na 67 rokov, čo vyvoláva silné vášne vo verejnej diskusii. Hlavne keď v susediacom Francúzsku je vek odchodu do dôchodku 64 rokov a je reálne možné, že sa opäť zníži na 62.  

Tieto opatrenia vyhnali v polovici februára do ulíc až 100-tisíc ľudí a odbory plánujú ďalšie protesty. Využíva ich práve Belgická strana pracujúcich, ktorá je na nich spomedzi všetkých ľavicových strán najviditeľnejšia a ktorej nevyberané reakcie na novú vládu získavajú desiatky tisíc reakcií na sociálnych sieťach.

Silnejúce drogové kartely vo svete110 ton kokaínu v Antverpách a tisíc mŕtvych v USA týždenne. Kam to povedie?

Ján Cipár

Streľba z kalašnikovov a výbuchy granátov

Brusel čelí v posledných týždňoch narastajúcemu násiliu spojenému s organizovanými drogovými gangmi. Táto situácia nie je pre Belgicko úplne nová, keďže podobná je už niekoľko rokov v Antverpách. Práve tie ako jeden z najväčších prístavov v Európe sú dnes hlavnou vstupnou bránou pre kokaín z Latinskej Ameriky, ktorý následne prúdi na európsky kontinent.

Streľba z kalašnikovov alebo výbuchy granátov však koncom januára naplno prepukli aj v Bruseli. Od začiatku februára prišlo k viacerým konfliktom, ktoré si vyžiadali minimálne troch zranených a dvoch mŕtvych. 

Počas jedného incidentu členovia gangov strieľali pred stanicou metra Clemenceau a následne vbehli do tunelov, čo zastavilo premávku metra vo viacerých častiach mesta. Streľba sa ozývala už aj v blízkosti Európskej štvrte.

Ako priznávajú lokálni politici, ale aj bezpečnostné zložky, momentálne nemajú dostatok zdrojov, aby vzmáhajúcej sa vojne drogových gangov zabránili. 

To je jednoznačne pozorovateľné aj v tom, že väčšine doterajších útočníkov sa podarilo úspešne ujsť aj napriek tomu, že metrá sú sledované kamerami a v prípade jedného smrteľného útoku boli policajti iba 70 metrov od strelca. 

Nová vláda chce nekompromisne zasiahnuť, no situáciu komplikujú rôzne lokálne, regionálne a federálne právomoci. Brusel má okrem centrálneho primátora 19 mestských častí so svojimi starostami a 6 policajných zón, čo komplikuje koordináciu. 

Aj po všetkých týchto incidentoch sa 19 starostov dohodlo iba na dočasnej spolupráci policajných zložiek. Celej situácii nepomáha ani fakt, že zloženie bruselskej regionálnej vlády je v nedohľadne.