Miesto vrtuľníkov stíhačky Kaliňák mení plány, odborníci hovoria o pištoľníckom správaní

Minister obrany Robert Kaliňák chce zmeniť niekoľko kľúčových obstarávaní pre slovenské ozbrojené sily. Namiesto víťaza izraelského systému protivzdušnej obrany (PVO) Barak chce kúpiť americký Patriot, namiesto bojových vrtuľníkov Viper ďalšie štyri stíhačky F-16.

Zrušený by mohol byť aj nákup druhej skupiny štvorkolesových obrnených vozidiel Oshkosh. Prvá skupina sa už nachádza vo výrobe, preto ju nebolo možné zrušiť, ako Smer pôvodne zvažoval.

Slovensko ešte počas tretej vlády Smeru objednalo štrnásť F-16, z toho 12 jednomiestnych a 2 dvojmiestne. Odborníci však namietajú, že dodatočné stíhačky sú málo zmysluplné. Zatiaľ čo Česko objednáva 24 stíhačiek F-35, teda dve letky, dodatočné štyri lietadlá by v spôsobilostiach zmenili len málo. Nebolo by preto možné jednu letku vycvičiť na boj proti pozemným terčom.

Odborníci namietajú, že dodatočné stíhačky sú málo zmysluplné. Zatiaľ čo Česko objednáva 24 stíhačiek F-35, teda dve letky, dodatočné štyri lietadlá by v spôsobilostiach zmenili len málo.Zdieľať

Exminister Martin Sklenár, ktorý viedol rezort v mesiacoch úradníckej vlády, hovorí o „rozpačitom“ pôsobení ministra Kaliňáka. „Nemáme konkrétnejšie informácie. Očakával by som, že minister príde s nejakou víziou, ako by mali ozbrojené sily a rezort za štyri roky vyzerať. V programovom vyhlásení je bezpečnosť domotaná s obranou a veľa sa sústreďuje pod vplyvom doby na nelegálnu migráciu, ktorá momentálne nie je vôbec v popredí.“

Kaliňákovi vyčíta, že spochybňuje nielen prácu ministerstva, ale aj „partnerstvá, ktoré sme vybudovali za ostatné tri roky a ktoré Slovensku priniesli bezprecedentné možnosti modernizácie“.

Dostane Slovensko Patriot?

Aj v prípade protivzdušnej obrany plánuje Kaliňák veľké zmeny a chce nakúpiť americký Patriot. Argumentuje, že protivzdušná obrana (PVO) by mala byť „najluxusnejším“ systémom armády.

Je nesporné, že Slovensko si bude musieť skôr či neskôr obstarať vlastný systém PVO. Otázkou však je, aký systém by to mal byť. V súčasnosti slovenské nebo chráni taliansky systém SAMP/T (Mamba).

Pri diskusii je potrebné odlíšiť dve akvizície. Jednou sú z ramena odpaľované strely (MANPAD) pre potreby ťažkej mechanizovanej brigády. Úradnícka vláda schválila nákup 36 kusov poľského systému Piorun. V predchádzajúcej súťaži Piorun získal druhé najlepšie hodnotenie (76 %), oproti švédskemu RBS 70 na prvom mieste (86 %) však stojí kusovo len polovicu.

Podľa analytika Vladimíra Bednára Slovensko na splnenie prísľubov daných NATO potrebuje minimálne štyri čaty po tri systémy a „toto by mala byť naša najväčšia priorita“.

Druhou akvizíciou, ktorú na rozdiel od MANPAD-ov v starších plánoch nenájdeme, je obstaranie systému PVO ako náhrady za systém S-300, ktorému sa končila životnosť a ktorý Slovensko poskytlo Ukrajine.

Tu v súťaži vyhral izraelský systém protivzdušnej obrany Barak s hodnotením 95 % za 128 miliónov eur. Robert Kaliňák však hovoril, že alternatívou môžu byť aj nemecké Iris-T, nórsko-americký NASAMS alebo THAAD.

Minister navyše avizoval, že sa chce pokúsiť získať zľavu na americký Patriot, ktorý je výrazne výkonnejší (dostrel Patriota dosahuje 68 kilometrov oproti 35 kilometrom systému Barak), ale aj drahší. Samotná batéria Patriota bez rakiet stojí asi 400 miliónov eur.

V oboch prípadoch je však potrebné obstarať aj rakety, cena Patriota aj s muníciou sa preto bežne vyšplhá na viac než jednu miliardu dolárov.

Cena Patriota aj s muníciou sa bežne vyšplhá na viac než jednu miliardu dolárov.Zdieľať

Ďalšou výhodou izraelského systému je, že môže byť dodaný v relatívne krátkom čase vrátane rakiet. Výrobné kapacity rakiet Patriot sú v súčasnosti totiž vyčerpané nielen dodávkami na Ukrajinu, ale aj potrebou doplniť sklady už jestvujúcich používateľov. Niekoľko európskych prevádzkovateľov systému ako Nemecko, Holandsko, Rumunsko či Španielsko preto plánuje spoločné obstaranie asi tisícky striel a výstavbu výrobnej prevádzky v Nemecku, spustenie výroby a naplnenie len tejto akvizície však zrejme potrvá niekoľko rokov.

Z pohľadu slovenského nákupu je výhodou Izraela to, že rakety na Ukrajinu nedodáva a zatiaľ nemá ani iných zákazníkov (izraelské médiá síce špekulovali o dodávke systému Azerbajdžanu, to však oficiálne nebolo potvrdené). Preto by systém aj s raketami dokázal dodať skôr než výrobca Patriota.

Na druhej strane je Patriot v boji overený a osvedčený systém, zatiaľ čo Barak dokáže presvedčiť na papieri. Ministerstvo obrany preto ešte za čias Martina Sklenára chcelo pred podpisom zmluvy dostrel Baraku preveriť vo vlastných testoch.

Kaliňák na obrane Čoskoro sa ukáže, či Smer zabudne na niektoré sľuby z kampane

Christian Heitmann

Rezort obrany zrejme nestratí na novom význame, keďže mu bude šéfovať jeden z najvýraznejších politikov Smeru.

Bojovým vrtuľníkom môže nadobro odzvoniť

Pre nadobudnutie Patriota je Kaliňák ochotný obetovať aj iný projekt, ktorý si želajú ozbrojené sily, a to bojové vrtuľníky Viper. Podľa Naďa ich Slovensko môže získať aj s vyše 500 protitankovými raketami Hellfire so zľavou 700 miliónov eur oproti komerčnej cene. Robert Fico to v kampani spochybňoval a nesprávne tvrdil, že vrtuľníky sú vraj určené na boj nad morom.

„Ja nespochybňujem, že zľava vo výške 700 miliónov bola vyrokovaná,“ povedal Kaliňák, chce ju však radšej uplatniť na niečo iné. To však znamená, že rokovania sa začnú odznova a výsledná zľava na inú techniku môže byť nižšia než v prípade vrtuľníkov. Navyše to s najväčšou pravdepodobnosťou znamená, že bojové vrtuľníky, ktoré Slovensko prevádzkovalo do roku 2012, už nikdy viac nedostane.

„Pán Kaliňák si asi myslí, že USA fungujú ako supermarket, kam môže prísť, uplatniť si zľavový kupón a zobrať, čo chce. Podľa mojich informácií svoj nápad skutočne Američanom predostrel, ale zatiaľ nevyrokoval nič,“ kritizoval Kaliňáka exminister Jaroslav Naď.

„Nákup bojových vrtuľníkov nie je celkom jednoznačný,“ priznáva analytik Vladimír Bednár. „Aby sme boli objektívni, ony naozaj neboli súčasťou plánu dlhodobého rozvoja ozbrojených síl.“

Dôvod vidí analytik najmä v nedostatočných finančných prostriedkoch, ktoré boli na obranu vyčlenené v posledných desaťročiach: „Naše možnosti neboli takého charakteru, aby sme si túto spôsobilosť, ktorá je kľúčová, mohli dovoliť,“ vysvetľuje.

Nákup Viperov však podporujú ozbrojené sily vrátane náčelníka generálneho štábu generála Daniela Zmeka aj veliteľa slovenského letectva generálporučíka Ľubomíra Svobodu.

O Viper už prejavila záujem aj Česká republika, ktorá v dvoch objednávkach nadobudla desať vrtuľníkov tohto typu.Zdieľať

Ten minulý rok vysvetľoval Denníku N: „Zrazu sa nám naskytla možnosť dostať takmer zadarmo dvanásť špičkových bojových vrtuľníkov. Keby sme si takúto techniku ešte pred pár rokmi napísali do akvizičných plánov, tak by sa nás každý politik alebo úradník z politickej časti ministerstva spýtal, či sme pri zmysloch. Povedal by nám, že na bojové vrtuľníky môžeme minimálne tridsať rokov zabudnúť.“

Podľa Bednára Slovensko vrtuľníky potrebuje. „Pozemné sily moderných ozbrojených síl počítajú s tým, že potrebujete dva bojové vrtuľníky na jeden mechanizovaný alebo tankový prápor, ktorých my máme šesť v našich dvoch brigádach. A to znamená, že minimálny počet, ktorý by sme potrebovali, je dvanásť,“ objasňuje.

Pripomeňme, že rozsiahle testy účinnosti bojových vrtuľníkov podnikol nemecký Bundeswehr spolu s americkou a kanadskou armádou v 70. rokoch, pričom bojové vrtuľníky dokázali v cvičeniach zničiť 167 tankov a 29 samohybných protilietadlových systémov pri strate desiatich vrtuľníkov. Pri týchto takzvaných ansbachských testoch boli nasadené bojové vrtuľníky Cobra a prieskumné vrtuľníky Kiowa.

Keďže Cobra je predchodcom Viperov, ktorých nákup Slovensko zvažuje, možno ansbachské testy považovať za relevantné. Podľa Bednára preto bojová hodnota jedného Vipera zodpovedá ekvivalentu asi dvadsiatich tankov, 12 vrtuľníkov Viper by si preto dokázalo poradiť aj s viac než dvesto útočiacimi tankmi.

O Viper už prejavila záujem aj Česká republika, ktorá v dvoch objednávkach nadobudla desať vrtuľníkov tohto typu.

Slovenská pomoc Ukrajine Opravy vojenskej techniky budú pokračovať

Christian Heitmann

Na Slovensku budú zrejme pokračovať opravy vojenskej techniky ukrajinskej armády. Informáciu zverejnil nemecký Spiegel.

Aká je Kaliňákova motivácia?

Nielenže mnohé Kaliňákom avizované zmeny v plánovaných obstarávaniach nie sú zdôvodnené existujúcimi strategickými dokumentmi ani podporované armádou či odborníkmi, minister navyše zatiaľ ani transparentne nezdôvodnil, prečo hodlá meniť kurz. Naopak, mnohé z argumentov, ktoré predostiera, sú zavádzajúce až demagogické – napríklad keď naznačuje, že obstaranie vrtuľníkov Black Hawk bolo lepšie než Viperov, pretože Black Hawk je „raz taký veľký“.

Prinajmenšom v prípade vrtuľníkov platí, že väčší sa nerovná lepší, rovnako ako väčšia dodávka nie je lepšia než výrazne útlejšie športové auto.

Ešte zvláštnejšie pôsobí konanie ministra, ak pripomenieme, že generál Zmeko sa stal náčelníkom generálneho štábu ešte za vlády Petra Pellegriniho v roku 2018, keď ministerstvo obrany viedla SNS. Nemožno teda tvrdiť, že by generálova podpora obstarania Viperov bola politicky motivovaná v prospech minulých dvoch vlád.

Bednár preto upozorňuje na skutočnosť, že obstaranie Patriota aj dodatočných stíhačiek F-16 je v záujme spoločnosti Lockheed Martin, ktorá ponúka oba tieto systémy. Podľa jeho slov časť plánovačov na ministerstve obrany podozrieva svojho ministra, že môže konať v záujme tejto spoločnosti, možno dokonca aj z pokútnych dôvodov.

O pravdivosti týchto podozrení zatiaľ nikto nepredostrel dôkazy a rovnako dobre je možné Kaliňákovo konanie vysvetliť politickými záujmami. V opozícii politici Smeru ostro kritizovali všetky rozhodnutia vtedajšej vlády a obzvlášť ministra Naďa, ako bolo odovzdanie systému S-300 Ukrajine a všetky s ním spojené akvizície. Je preto možné, že Kaliňák sa usiluje iba o zničenie Naďovho dedičstva.

Napokon, Naď aj mimo parlamentu ešte stále vystupuje na verejnosti a javí politické ambície. Úspešné obstaranie vrtuľníkov Viper by si preto mohol v budúcnosti pripísať podobne, ako si Smer aj SNS pripisujú obstaranie stíhačiek F-16.

Ale nech už Kaliňáka motivuje čokoľvek, pri obrane štátu nie je priestor na politikárčenie. Armáda najlepšie vie, čo potrebuje, a aj keď politici vždy musia zohľadniť finančný rámec a prípadné iné (napríklad geopolitické) úvahy, musia vecne zdôvodniť, aké argumenty ich k tomu viedli. Kaliňák takéto dôvody zatiaľ nepredostrel.

Nielen Bednár sa preto obáva, že úradovanie ministra Kaliňáka môže poškodiť obranyschopnosť Slovenskej republiky na mnohé desaťročia.