Ako píše nemecký týždenník, podľa jeho informácií „získala spolková vláda aj ubezpečenia od novej slovenskej vlády, že bude môcť pokračovať v prevádzke strediska opráv veľkej vojenskej techniky, ktoré tam vzniklo – hoci šéf vlády Robert Fico nechce dodať Ukrajine ,ani náboj‘“.
To, že na Slovensku bude aj naďalej opravovaná vojenská technika, nie je celkom novinkou, keďže minulý týždeň v rozhovore pre Postoj takúto možnosť pripustil minister životného prostredia Tomáš Taraba. „Viem si predstaviť určitú kooperáciu z našej strany pri opravách techniky, tá je zrejme nevyhnutná,“ hovoril vtedy nový minister.
Prevádzka na opravu nemeckej vojenskej techniky dodanej Ukrajine sa aspoň formálne spustila v minulom decembri v Michalovciach, kde má do šesť nemeckých technikov opravovať „napríklad húfnice a protilietadlové systémy“. Opravy financuje Nemecko, kým Slovensko poskytuje priestory, elektrinu a vodu.
Slovenská armáda si od prevádzky servisného centra sľubuje prehĺbenie bilaterálnej spolupráce aj skúsenosti pri opravách nemeckých tankov Leopard 2, ktoré Slovensko získalo ako kompenzáciu za bojové vozidlá BVP darované Ukrajine.
V praxi však niekoľko mesiacov k opravám nedochádzalo, pretože jej bránili slovenskí colníci. Tí žiadali zaplatenie „záruky na colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť“. Nemci preto techniku nakoniec previezli cez poľský „zelený koridor“ do Nemecka a opravili doma.
Ako písali v marci Aktuality, problém mal vyriešiť podpis dohody medzi slovenskou Konštruktou a nemeckou zbrojovkou Krauss-Maffei Wegmann, i keď nebolo jasné, „ako vstup štátnej zbrojovky do nemeckých opravovní na východe krajiny zmení colnú politiku štátu“.
„Viaceré zdroje Aktualít sa pritom domnievajú, že situácia pripomína systém vypaľovania, pri ktorom sa obchod bez zapojenia naoko nepotrebnej tretej strany neuskutoční,“ tvrdilo vtedy slovenské médium.
Prieťahy pri spustení opráv nie sú slovenskou špecialitou, aj plánované servisné centrum pre tanky Leopard 2 v Poľsku spočiatku trápili nemecko-poľské nezhody, v júli sa dokonca krátko zdalo, že z dohody nič nebude. Kameňom úrazu pri centre, ktoré mal prevádzkovať poľský zbrojný priemysel, bola cena, ktorú Nemci považovali za prehnanú. Len dva týždne nato však nemecké médiá hlásili, že sa v poľských Gliwiciach spustila oprava tankov dodaných Ukrajine.
Opravy techniky boli ešte v septembri predmetom rokovaní medzi ministrom obrany úradníckej vlády Martinom Sklenárom a nemeckou zbrojovkou KMW. Slovensko vyjadrilo záujem zapojiť do opráv nemeckej techniky slovenský zbrojný priemysel.
„Po tom, čo sme s Nemeckom a KMW [výrobcom tanku Leopard 2] popracovali na opravách ukrajinskej techniky v Michalovciach, otvárajú sa nám možnosti na ďalšiu spoluprácu, investície a pracovné miesta na východnom Slovensku,“ hovoril Sklenár.
„V tejto súvislosti diskutujeme s nemeckými partnermi aj o možnostiach rozšírenia opráv na ďalšiu ťažkú techniku poškodenú v boji na Ukrajine. Z kapacitných dôvodov servisného centra v Michalovciach sa javí ako najlepšie presunúť a centralizovať opravy práve v priestoroch spoločnosti Konštrukta, pričom rozsah opráv na technike bude podľa predpokladov rovnaký ako doteraz,“ argumentoval vtedajší minister.
Slovenská spoločnosť Konštrukta Defence už od mája 2022 opravuje ukrajinskú vojenskú techniku sovietskej výroby.
Ficov prísľub zrejme znamená, že Slovensko sa vyvaruje najhoršieho možného scenára, teda úplnej izolácie.
To, že také čosi hrozilo, naznačoval bývalý lotyšský minister zahraničných vecí a obrany Artis Pābriks.
„Ak Robert Fico vyhlasuje, že Slovensko nedodá na Ukrajinu zbrane a Ukrajina nebojuje za naše záujmy, dá sa to preložiť ako slovenský postoj, ktorý je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Lotyšska a de facto ho podkopáva,“ tvrdil exminister a kládol otázku: „Keďže slovenskí vojaci sú umiestnení v Lotyšsku v rámci skupiny EFP (Enhanced Forward Presence), môžeme veriť, že budú smieť bojovať, ak Lotyšsko bude napadnuté Ruskom? Môžeme dôverovať Ficovej vláde? Môže NATO dôverovať Ficovej vláde, pokiaľ ide o citlivé spravodajstvo? Predpokladám, že tieto veci si vyžadujú odpovede,“ hovoril lotyšský politik.
Ak by naozaj došlo k podobnej izolácii Slovenska, ako naznačoval Pābriks, Slovensko by rýchlo na ňu doplatilo, a to nielen v oblasti bezpečnostnej spolupráce.
V dôsledku celosvetovo stúpajúcich úrokov je pre štáty čoraz drahšie zadlžovať sa a veritelia si môžu vyberať, komu chcú alebo nechcú požičiavať peniaze. Od štátov, ktoré pôsobia ako menej spoľahliví dlžníci, preto dokážu požadovať vyššie úroky, akúsi prirážku za zvýšené riziko.
Keďže Slovensko už beztak trápi rapídne rastúci verejný dlh, pochybnosti o slovenskej ochote dodržiavať svoje zmluvné záväzky by vytvorili tlak na rast úrokov na slovenské dlhopisy.
Aj z tohto dôvodu možno oprávnene dúfať, že únos na východ, ako by si ho predstavoval Andrej Danko, si ani táto vláda už len z pragmatických dôvodov nemôže dovoliť.