Kaliňák na obrane Čoskoro sa ukáže, či Smer zabudne na niektoré sľuby z kampane

V predošlých vládach Smeru nepatrila obrana medzi vládne priority a ministrami zvykli byť skôr menej výrazní politici z druhého sledu. Váha tohto ministerstva sa však aj v dôsledku vojny na Ukrajine zmenila a dnes je tento post dostatočne zaujímavý aj pre jedného z najznámejších (a najkontroverznejších) politikov Smeru Roberta Kaliňáka.

Silná pozícia Kaliňáka v Smere aj vo vláde bude nepochybne znamenať, že napriek všetkým pseudopacifistickým prejavom jeho spolustraníkov neupadne ministerstvo obrany ani v novej vláde späť do relatívnej bezvýznamnosti, akú malo trebárs v období druhej vlády Smeru. V tom čase sa jeho rozpočet pohyboval kdesi okolo jedného percenta HDP a modernizácia armády fakticky zastala. Možno tak trebárs očakávať, že na zvýšený rozpočet ministerstva obrany, ktorý v minulých rokoch presadil Jaroslav Naď, sa bude môcť tešiť aj Kaliňákovo ministerstvo.

Ale čo možno od Kaliňáka a novej vlády očakávať?

Programové vyhlásenie, ktoré dnes schválil parlament, ponúka množstvo floskúl, s ktorými len ťažko nesúhlasiť, no málo vecnejších detailov. Napríklad nápad, že vláda pri „modernizácii a rozvoji ozbrojených síl bude klásť hlavný dôraz na ochranu živej sily,“ je nepochybne správny, ale o plánoch nového ministra veľa neprezrádza.

Jednou z mála konkrétnych priorít má byť obstaranie nového systému protivzdušnej obrany. Doslovne sa chce vláda sústrediť na „urýchlenie obnovenia suverenity v oblasti ochrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky v čo najskoršom možnom termíne“.

Slovensko je už súčasťou projektu European Sky Shield, ktorý inicioval Berlín s cieľom obstarať spoločnú európsku protivzdušnú obranu. Členom projektu sú okrem iného aj Briti, Balti, Česi, Maďari či Rumuni, no rada významných štátov ako Poľsko či Francúzsko sa kvôli nezhodám s Berlínom v otázke, ktoré systémy obstarávať, projektu nezúčastňuje.

Okrem toho chce vláda zabezpečiť „dôstojné oslavy“ 80. výročia SNP, „prehĺbiť vzťah medzi príslušníkmi ozbrojených síl a širokou verejnosťou“ a vykonať „racionalizáciu“ organizačných štruktúr v ozbrojených silách.

Iný pohľad na Ukrajinu?

Za zmienku stojí aspoň čiastočná zmena rétoriky pri pohľade na vojnu na Ukrajine. Hoci politici ako Robert Fico či Ľuboš Blaha v kampani dlho tvrdili, že ruská invázia na Ukrajinu nepredstavuje priamu hrozbu aj pre Slovensko, v programovom vyhlásení sa nájdu pasáže ako táto:

„Rozsiahly konflikt za hranicami Slovenskej republiky preukázal, že Slovensko nemusí byť v budúcnosti vystavené len lokálnemu riziku, ale vzhľadom na nestabilné prostredie na východ od našich hraníc existuje riziko rozšírenia na väčší regionálny konflikt. Z toho vyplýva, že zasiahnuté územie takýmto regionálnym konfliktom môže zahŕňať viacero členských štátov NATO v jednom časovom úseku.“

Podľa programového vyhlásenia síce „vláda nepristúpi k ďalšiemu odovzdávaniu vojenskej pomoci z prostriedkov ministerstva obrany, [...] bude však naďalej všestranne podporovať humanitárnu a technickú pomoc Ukrajine“. Týmto postojom sa líši od Ódorovej, ako aj Hegerovej vlády, nechce však stáť v ceste komerčným dodávkam zbraní Ukrajine ani opravám ukrajinskej vojenskej techniky.

Navyše, vláda chce ďalej rozvíjať spôsobilosti slovenských ozbrojených síl, čo zaobalila do formulácie o „presunutí pozornosti“ na článok 3 Severoatlantickej zmluvy. Ten doslovne hlása: „Aby sa účinnejšie dosiahli ciele tejto Zmluvy, budú zmluvné strany jednotlivo a spoločne, stálou a účinnou svojpomocou a vzájomnou výpomocou udržovať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojenému útoku.“

Budúcnosť Viperov je nejasná

Ak by sme mali vychádzať z kampaňových prejavov predstaviteľov Smeru proti obstaraniu bojových vrtuľníkov Viper a štvorkolesových obrnených vozidiel Oshkosh, týmto projektom by malo s nástupom novej vládnej moci odzvoniť.

Oba systémy má Slovensko získať (spolu-)financovaním USA, ktoré týmto spôsobom kompenzujú Slovensku hodnotu stíhačiek MiG-29 odovzdaných Ukrajine, ako aj meškanie dodávok stíhačiek F-16, ktoré objednala ešte v roku 2018 Pellegriniho vláda.

No hoci Kaliňák začiatkom novembra vyhlásil, že chce „zásadne prehodnocovať“ nákupy na ministerstve, zatiaľ neprezradil, čo konkrétne to bude znamenať pre obstarávanie vrtuľníkov.

Podľa informácií Postoja sa dokonca črtá možnosť, že by nová vláda napriek kampaňovým rečiam mohla akvizíciu Viperov v tichosti doviesť do konca.

Faktorom tu nepochybne bude aj to, že armáda bojové vrtuľníky chce a je ochotná za ne zabojovať – náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko aj po nástupe novej vlády zopakoval, že ponuku považuje za výhodnú, a odporúčal novému ministrovi ju podpísať.

Prečo armáda dnes chce vrtuľníky, hoci s nimi ešte pred pár rokmi nepočítala, pre Postoj podrobnejšie vysvetľoval vojenský analytik Matej Rafael Riško.

O prežitie bude musieť zabojovať aj slovenský zbrojný priemysel

Neistú budúcnosť čaká aj slovenský zbrojný priemysel. Ako informoval Denník N, Smer pred niekoľkými dňami vymenil šéfa štátnej zbrojovky Konštrukta – Defence Alexandra Gurského.

Konštrukta patrí medzi najväčšie a najúspešnejšie značky slovenského zbrojného priemyslu a vyrába aj vychýrené húfnice Zuzana. Počas vedenia Gurského dokázala zbrojovka výrazne zlepšiť svoj hospodársky výsledok, po strate takmer dvoch miliónov eur v krízovom roku 2020 narástol zisk minulý rok na takmer 14 miliónov eur. V rokoch 2018 a 2019 sa pritom zisk pohyboval okolo sto- až dvestotisíc eur ročne.

Za hospodársky úspech Konštrukta vďačí najmä zákazkám z Ukrajiny, kam má dodať (a čiastočne už dodala) 24 Zuzán, ktoré zaplatilo Nemecko, Dánsko a Nórsko.

Ukrajinci navyše ukazovali záujem rozvíjať húfnice ďalej spolu so Slovenskom, podľa dohody z leta mala Konštrukta vyvinúť nové delo v spolupráci s Kramatorským závodom ťažkého zbrojárstva (KZVV). Od prípadného úspechu si Gurský sľuboval výrobu „desiatok, perspektívne až stoviek kusov húfnic“.

Ako tvrdí Denník N, za svoj úspech nevďačí Konštrukta len kvalite svojho výrobku, ale aj proaktívnemu prístupu Gurského, ktorý často cestoval na Ukrajinu, aby tam propagoval slovenský výrobok. „Ukrajina je obrovská príležitosť. Ak zaváhame, tak nám tento vlak ujde a miesto nás sa tam presadí zahraničná konkurencia,“ cituje Denník N (dnes už ex-) šéfa Konštrukty.

„Tlačia sa tam veľkí hráči – nemecký Rheinmetall, francúzsky Nexter. My máme na Ukrajine výbornú povesť, Ukrajinci majú o nás záujem, a to musíme využiť,“ argumentoval Gurský. S novým šéfom však bude možné, že Konštrukta o kontakty (a kontrakty) na Ukrajine príde.

Konštrukta navyše čelí konkurencii aj zo strany českej zbrojovky CSG podnikateľa Jaroslava Strnada, ktorá predstavila vlastné delo Dita. Niektorí odborníci však poukázali na nápaditú podobnosť so slovenskou Zuzanou a nazdávajú sa, že Dita je v skutočnosti plagiátom slovenského výrobku.

Isté každopádne je, že hlavne húfnic nevyrábajú Česi sami, ale kupujú ich od slovenskej ZTŠ, ktorá je rovnako ako Konštrukta súčasťou štátneho holdingu DMD. To vedie k pomerne bizarnej konštelácii, že kým jedna slovenská štátna zbrojovka Konštrukta sa pokúša v zahraničí predať húfnice, druhá štátna zbrojovka ZTŠ zásobuje ich najväčšieho konkurenta.

Nový šéf štátneho holdingu DMD Miroslav Sim (ktorý predtým pôsobil v ZTŠ) však má na smerovanie Konštrukty zásadne iný pohľad. Nielenže nepovažuje Ukrajinu za perspektívny trh, ale ani nejaví záujem súdiť sa kvôli údajnému plagiátu s CSG a so Strnadom. „My dodávame naše súčiastky rôznym zákazníkom a je absurdné označovať to za nejaký plagiát,“ povedal Sim pre Denník N.

Keďže Kaliňák už má so Strnadovcami spoločnú minulosť – ešte ako minister obrany nakupoval u Strnadovho otca napríklad hasiace vozidlá –, je namieste otázka, či nový minister bude hájiť slovenské národné záujmy s takým odhodlaním, ako si situácia vyžaduje a ako to programové vyhlásenie sľubuje. Denník N tu upozorňuje aj na možný konflikt záujmov – Kaliňákova firma podnikajúca v zbrojnom priemysle po roku 2020 sídlila na pozemku Strnadovho holdingu na Považí.

„Keby som ja bol hráčom, ktorý ovláda figúrky na šachovnici, tak by som sa snažil dostať do záporných čísel Konštruktu – Defence, aby som sa zbavil konkurenta,“ cituje Denník N veliteľa slovenského delostrelectva Bobaľa.