Nové zistenia o Marošovi Žilinkovi | Funkciu mu pomáhal vybaviť Kaliňák. Pčolinskému nosil spisy v čiernych taškách

O necelý mesiac uplynie päť rokov, čo sa na čelo generálnej prokuratúry dostal Maroš Žilinka. Sľuboval reformu a otvorenosť inštitúcie, avšak viacerými rozhodnutiami v prospech vplyvných ľudí sa skompromitoval a svoju rokmi budovanú reputáciu odvážneho strážcu spravodlivosti výrazne pokrivil.

Jeho správanie a niektoré prekvapivé kroky z posledného obdobia spôsobili, že sa opäť špekuluje o jeho motívoch a faktoroch, ktoré ho môžu pri rozhodovaní ovplyvňovať.

Kniha Mareka Vagoviča s názvom Generálny omyl prináša viaceré nové a dôležité zistenia, ktoré dotvárajú obraz o osobe a činnosti Maroša Žilinku v pozícii generálneho prokurátora, ale aj to, ako sa do tejto funkcie dostal a či je potenciálne vydierateľný.

Pozreli sme sa na viaceré zaujímavé informácie, ktoré o ňom v knihe prezradili ľudia z prostredia prokuratúry.

V texte sa dozviete:

o čom telefonoval Žilinka s Kaliňákom v deň voľby generálneho prokurátora,
čo hovoril Žilinka po zadržaní šéfa SIS Pčolinského a aký mali vzťah,
o čom vypovedal Čurilla v súvislosti so vzťahom Žilinku a Košča,
akých debát medzi Žilinkom, Pčolinským a Koščom bol svedkom Beňa.

Telefonát s Kaliňákom

Jeden z bývalých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry spomína na to, ako mu kajúcnik opísal, že sa v minulosti Maroš Žilinka osobne vybral za Dušanom Kováčikom a oznámil mu, že ho vystrieda vo funkcii špeciálneho prokurátora. Tvrdil, že už je na tom dohodnutý s čelným politikom Smeru Robertom Kaliňákom. Potvrdil tak slová ďalšieho prokurátora Vasiľa Špirka.

„Keď sme sa bavili o jeho šanciach, hovoril, že má kontakt aj na Smer,“ opisuje Špirko s tým, že sa Žilinka dokonca priznal, že si tyká s Kaliňákom.

Viacerí prokurátori pod podmienkou anonymity prezradili, že pred voľbou generálneho prokurátora, na jeseň 2020, chodil Kaliňák pravidelne za Žilinkom na špeciálnu prokuratúru v Pezinku.

Prokurátor Ondrej Repa si myslí, že Žilinka mal vopred dohodnutú podporu Smeru pre svoje zvolenie, no nechcel to priznať.

Na dobré vzťahy Žilinku s Kaliňákom upozorňovali viacerí kolegovia aj Daniela Lipšica v čase, keď bol Žilinka jeho štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra. Podľa Lipšica sa po vypuknutí kauzy Gorila predpokladalo, že po voľbách 2012 vznikne koalícia Smer – KDH a Žilinka by pokračoval ako štátny tajomník nominovaný KDH, tentoraz však už pod vedením ministra Roberta Kaliňáka. Smer nakoniec po voľbách vytvoril jednofarebnú vládu a posty obsadil len svojimi nominantmi.

Generálny omylAko Žilinka intrigoval pred voľbou generálneho prokurátora

Marek Vagovič

Podozrenia o väzbách Žilinku na Smer sa ešte zintenzívnili po finálnom hlasovaní o voľbe generálneho prokurátora.

Žilinku oficiálne navrhlo hnutie Sme rodina a okrem väčšiny z ďalších koaličných strán OĽaNO a SaS ho podporila aj vtedajšia opozícia zložená zo Smeru, kotlebovcov a Hlasu. Stalo sa to aj napriek tomu, že šéf Smeru Robert Fico deklaroval, že jeho strana nepodporí žiadneho z kandidátov.

Prokurátori, ktorí boli so Žilinkom v kontakte, naznačujú, že pri voľbe skôr počítal s hlasmi vtedajšej opozície ako s podporou koalície.

Situáciu tesne pred hlasovaním priblížil prokurátor Špirko. „V deň voľby generálneho prokurátora som šiel z jedného pojednávania do svojej kancelárie na ÚŠP. Krátko pred hlasovaním sme sa so Žilinkom náhodou stretli na chodbe. Nebol tam nikto, len ja a on. Už si vôbec nedával pozor, bol v takom adrenalínovom opojení. Volal vtedy s Kaliňákom, ktorého oslovoval Kali. A Kali mu oznamoval, že má dosť hlasov potrebných na jeho zvolenie.“

Podľa advokáta Petra Kubinu vyzeralo podozrivo, že za Žilinku hlasovala celá opozícia. Poukazuje na Ficove vyjadrenia, že žiadny z kandidátov nie je pre Smer priechodný. „Napadlo mi, že na tých klebetách o jeho vzťahu so Smerom asi niečo bude. Akurát to zrejme chceli zakryť – keby povedali vopred, že ho podporia, tak zaňho nezahlasuje nikto z vtedajšej koalície,“ myslí si Kubina.

Robert Kaliňák. Foto: TASR

Prokurátorka Lucia Bizoňová vnímala podporu opozície pre Žilinku ako „prúser“. Predpokladala, že za jeho voľbou sú nejaké politické dohody alebo obchody.

Rozhodnutie, ktoré vzbudzovalo podozrenia v súvislosti s Robertom Kaliňákom a Smerom, prišlo v marci 2021. Generálna prokuratúra vedená Žilinkom vtedy v kauze únosu Vietnamca konštatovala, že „nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o vedomej (úmyselnej) participácii občanov Slovenskej republiky na únose vietnamského občana, spočívajúcej v poskytnutí vládneho lietadla vietnamskej delegácii“.

Žilinkove kroky v kauze únosu Vietnamca zaskočili aj niektorých prokurátorov. Podľa Jána Šantu to bol dosť prekvapivý začiatok. Michal Šúrek to označil za typickú zahladzovaciu operáciu.

Lucia Bizoňová poukazuje na to, že prípad dozorovala Soňa Juríčková, ktorá sa poznala s Robertom Ficom. „Predpokladala som, že jej to bolo pridelené preto, aby to upratala,“ hovorí.

Prokurátor RepaŽilinka sa ozve, keď mu to vyhovuje

Marek Vagovič

Ladislav Masár si myslí, že rozhodnutie bolo vysvetlené spôsobom, ktorý nemohol uspokojiť odborníkov ani laikov. Kritizuje, že za celé roky sa v prípade neurobilo dokopy nič. Nikto podľa neho neriešil to, že sme poskytli Vietnamcom naše lietadlo zadarmo, čo považuje za škandál. „Dokonca ani po tom, ako bolo preukázané, na čo sa použilo, sme nežiadali uhradenie nákladov,“ dodal.

Žilinka prišiel rozhodnutie vysvetľovať do parlamentu na branno-bezpečnostný výbor. Po rokovaní však odignoroval novinárov. Prokurátori sa pozastavujú práve pri jeho neochote vysvetľovať svoje kroky.

Podľa Ondreja Repu bolo Žilinkovo správanie sa k novinárom nedôstojné. Myslí si, že to zrejme súviselo s jeho vzťahom s Kaliňákom.

Vzťah s Pčolinským

Ďalšie špekulácie sa začali spomínať v súvislosti s hnutím Sme rodina, ktoré Žilinku navrhlo ako kandidáta na generálneho prokurátora.

Viacerí prokurátori si všimli, že správanie Žilinku sa zásadne zmenilo po zadržaní vtedajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý bol nominantom Sme rodina a jeho manželka bola poslankyňou hnutia v parlamente. Šéf tajnej služby bol podozrivý zo zločinov prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Sme rodina tvrdo obhajovala Pčolinského a kritizovala jeho zadržanie. O férovosti trestného konania vtedy začal pochybovať aj Žilinka. „Po zadržaní Pčolinského začal hovoriť, že nevie, či to ustojíme, a podobne. Od začiatku to spochybňoval, pričom sa na nás pri jednom stretnutí ani nepozrel,“ opisuje Ondrej Repa.

Lipšic spomína na to, že Žilinka sa po zadržaní šéfa tajných vyjadril, že keby vedel, aké tlaky budú pri výkone funkcie, tak by nikdy nešiel do voľby generálneho prokurátora a uvažoval, že sa vzdá funkcie.

Repa si myslí, že práve v tom čase na Žilinku začali tlačiť ľudia, ktorí ho dostali do funkcie, ako napríklad Pčolinský či Peter Košč, ktorý bol považovaný za sivú eminenciu SIS a bol si s Pčolinským blízky.

Generálna prokuratúra využila v prípade Pčolinského paragraf 363 a na jeseň 2021 ho zbavila obvinenia.

Vladimír Pčolinský. Foto: TASR

Podľa prokurátorov nič predtým nenaznačovalo, že sa Žilinka chystá tri-šesť-trojku použiť. Repa si spomína, ako mu prvý námestník generálnej prokuratúry Jozef Kandera ešte v lete 2021 hovoril, že v tejto veci nie je čo riešiť, keďže dôvodnosť Pčolinského stíhania potvrdil aj Najvyšší súd.

Ladislav Masár zase poukazuje na to, že generálna prokuratúra rozhodla na poslednú chvíľu. „Akoby čakali, či predsa len niektorý zo súdov Pčolinského neprepustí. Tak to napokon spravili oni, pričom išlo o prvé rozhodnutie, kde do hĺbky hodnotili dôkazy,“ vraví.

Masár zároveň hovorí, že dovtedy bol na generálnej prokuratúre úzus, že paragraf 363 je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mal posudzovať to, či boli dodržané procesné postupy alebo či konal príslušný orgán. Nemalo by sa teda hodnotiť, či sú dostatočné dôkazy pre trestné stíhanie.

Prokurátor Šurek upriamil pozornosť na to, že Pčolinského kauzu mala riešiť vtedajšia prvá námestníčka Vladimíra Klimentová, ale Žilinka tým poveril Jozefa Kanderu, aj keď na to nemal oprávnenie, keďže bol v danej veci vylúčený pre vzťah s Pčolinským.

Bizoňová to považovala za neprimeraný zásah a osobný záujem Žilinku. „Vnímala som to tak, že tam prišlo k nejakým zákulisným dohodám so Sme rodina, ktoré ho navrhlo do funkcie. Pčolinského manželka bola navyše v tom čase poslankyňou parlamentu za toto hnutie,“ dodala.

Blízky Koščovi

Kniha Generálny omyl spomína aj udalosť, ktorá sa udiala pred voľbou generálneho prokurátora. Maroš Žilinka sa pýtal Daniela Lipšica, či mu nezorganizuje stretnutie na poslaneckom klube strany Za ľudí, kde chcel Žilinka predstaviť poslancom svoje zámery po prípadnom zvolení do funkcie generálneho prokurátora.

Na tom by nebolo nič neobvyklé, Žilinka však Lipšicovi povedal, že by mu vedel pomôcť vo veci daňovej kauzy Andreja Kisku, ktorého Lipšic ako advokát zastupoval.

Lipšica Žilinkove slová zaskočili, a preto mu stretnutie s poslancami nedohodol. Vyvolalo to však pochybnosti, či podobné „ponuky“ nedal Žilinka aj iným. Do funkcie generálneho prokurátora bol menovaný v decembri 2020.

Daniel Lipšic. Foto: TASR

Bývalý vyšetrovateľ Ján Čurilla vypovedal v kauze Rozuzlenie o vzťahu Žilinku s Pčolinským a Petrom Koščom. Tí boli stíhaní pre podozrenie zo založenia zločineckej skupiny a zneužitie právomocí verejného činiteľa, generálna prokuratúra ich obvinenia paragrafom 363 zrušila.

„Čo sa týka vzťahov medzi jednotlivými osobami, môžem sa vyjadriť k tomu, že počas vyšetrovania sa podarilo zadokumentovať blízky vzťah medzi generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom a Petrom Koščom,“ povedal počas výsluchu Čurilla.

Spomína aj bývalého policajta NAKA Jána Káľavského, ktorý bol odsúdený za korupciu. Ten mu hovoril, že bol osobne pri tom, keď Košč telefonoval Žilinkovi ako prokurátorovi ÚŠP a snažil sa uňho zistiť, ako by sa dalo pomôcť Petrovovi.

Peter Petrov spolupracuje s políciou na odhaľovaní trestnej činnosti vplyvných osôb.

Žilinku označil Čurilla za „osobu činnú v prospech skupiny okolo Petra Košča“. Dôvod je ten, že keď sa čurillovci snažili zadržať Košča, jemu blízky šéf NAKA Branislav Zurian spísal úradný záznam, že manipulujú vyšetrovanie veľkých káuz. Tento podnet bol neskôr jedným z podkladov pre stíhanie čurillovcov.

Košč mal podľa Čurillu zabezpečiť cez Žilinku lojálneho prokurátora, ktorý bude vykonávať dozor nad týmto trestným konaním.

Podľa neho sa Košč snažil dostať čurillovcov do väzby za každú cenu, lebo si dovolili vyšetrovať príslušníkov SIS. Keď sa to nepodarilo, išli na to inou cestou, ktorej súčasťou mal byť aj Žilinka.

„Po tom, čo krajský súd rozhodol o našom prepustení z väzby, bolo zo strany tejto skupiny osôb pristúpené k tomu, že keďže sa to nepodarilo touto cestou, je potrebné kriminalizovať kľúčových svedkov a donútiť ich, aby zmenili svoje výpovede,“ svedčil Čurilla. Tvrdí, že na tento účel bol údajne vyčlenený „finančný balík v hodnote niekoľkých miliónov eur“, ktorý údajne obhospodarovala „osoba blízka pánovi Aláčovi a pánovi Pčolinskému“.

Ján Čurilla. Foto: Diana Čermáková/Švabach

Michal Aláč, ktorý nahradil Pčolinského na čele tajnej služby po jeho vzatí do väzby, bol takisto trestne stíhaný v kauze Rozuzlenie. Aj jemu Žilinkova prokuratúra medzičasom obvinenie zrušila.

„Tieto finančné prostriedky majú slúžiť na zaplatenie svedkov, ktorí budú ochotní zmeniť svoje výpovede, na zaplatenie policajtov, ktorí budú ochotní viesť účelové trestné stíhania voči nám, ako aj na prokurátorov... na zaplatenie teda prokurátorov, ktorých mal na to zabezpečiť generálny prokurátor Maroš Žilinka,“ vypovedal Čurilla.

„Na zabezpečení tejto čiastky sa podľa mojich informácií priamo podieľali aj čelní predstavitelia strany Smer, ktorí mali blízky vzťah s Norbertom Bödörom a pánom Brhelom, s ktorými sa Peter Košč osobne stretával na pravidelnej báze.“

Spisy v čiernych taškách

To, že mal Žilinka blízko k Pčolinskému a Koščovi, hovorí v knihe Generálny omyl aj Boris Beňa, ktorý bol Pčolinského námestníkom v SIS. Bol svedkom viacerých debát, na ktorých hovorili Pčolinský a Košč o tom, že Žilinka by bol najlepší kandidát na generálneho prokurátora.

„Chceli tam mať svojho človeka, ktorý im pomôže, keď bude nejaký prúser. Preferovali Žilinku, o ktorom Pčolinský hovoril, že ho pozná z pôsobenia na ministerstve vnútra, že majú dobrý vzťah,“ povedal Beňa.

V tejto súvislosti spomínali podľa neho aj Lipšica. Šéf Sme rodina Boris Kollár sa totiž prihováral za to, aby sa Žilinka a Lipšic stali generálnym a špeciálnym prokurátorom. Pčolinský však podľa Beňu Kollárovi povedal, že v prípade Lipšica, s ktorým sa osobne pozná, má ružové okuliare. „A dodal, že keď bude problém, Lipšic odstíha aj vlastného brata a to oni nepotrebujú,“ vraví Beňa.

O Žilinkovi sa, naopak, Pčolinský vyjadril, že keď bude treba, prinesie aj vyšetrovacie spisy,“ tvrdí Beňa. „A že s ním vedia komunikovať, ako to riešiť, respektíve že im vie pomôcť. Lebo Boris (Kollár – pozn. autora) má vraj kopu sračiek, ktoré treba vybaviť.“

Beňa v knihe hovorí, že bol na dvoch či troch stretnutiach s Pčolinským a Žilinkom, kde riešili, ako dopadne voľba generálneho prokurátora.

„Žilinka vtedy povedal, že ak by mal byť špeciálnym prokurátorom a Lipšic generálnym, tak do toho nejde. Že v takom prípade by radšej zostal riaditeľom odboru ekonomickej kriminality na ÚŠP, lebo preňho má zmysel len funkcia generálneho prokurátora,“ vraví Beňa.

Boris Beňa. Foto: TASR

Na jednu schôdzku s Pčolinským údajne Žilinka prišiel aj s vyšetrovacími spismi, ktoré sa týkali Borisa Kollára. Podľa svedka z prostredia spravodajských zložiek ich priniesol vo veľkých čiernych taškách. „To, že pán generálny prokurátor Maroš Žilinka má veľmi dobrý vzťah s pánom Pčolinským, dokazuje aj informácia, ktorú sme získali v priebehu vyšetrovaní, a teda že priamo pán Žilinka ešte ako prokurátor ÚŠP dával priamo pánovi Pčolinskému k dispozícii vyšetrovacie spisy,“ potvrdil vo výpovedi aj Ján Čurilla.

Bývalý prokurátor ÚŠP Vasiľ Špirko hovorí, že Žilinka vedel, že keď ho zvolia za generálneho prokurátora, tak bude musieť byť „nejakým spôsobom nápomocný“.

Boris Beňa pripúšťa, že Pčolinský si mohol Žilinku – počas stretnutí v cigarovom klube SIS – nahrávať. „Napríklad na malý USB kľúč, telefón alebo hodinky.“