Exotické dovolenky Nenápadne bohatnúce Slovensko

Zrazu sme sa dozvedeli, že na dovolenkách v Ománe, Katare, Jordánsku sú aktuálne tisícky Slovákov a ďalšie tisícky cestovali cez medzinárodné letiská v Dubaji či v Dauhe, kde sa obvykle prestupuje, z destinácií či do destinácií v Ázii, ako je Thajsko, Vietnam či Maldivy.

Do systému dobrovoľnej registrácie ministerstva zahraničných vecí sa krátko po vypuknutí bojov na Blízkom východe zaregistrovalo vyše 5 000 občanov SR, ale čísla rástli, včera sa hovorilo o viac než 5 600 ľuďoch. Aj ministerstvo avizovalo, že ani toto nie sú konečné čísla.

Niektorí turisti sa na ministerskom portáli vôbec neregistrovali, nemali záujem informovať štát o svojich cestách, alebo tí, ktorí cestovali s cestovnou kanceláriou, sa vo všetkom spoľahli na jej služby.

To, že majú slovenské cestovky v tejto oblasti veľa svojich klientov, sa ukázalo rýchlo. 

Podľa Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr bolo v aktuálnom čase priamo na Blízkom východe asi 500 dovolenkárov zo Slovenska, teda takých, ktorých tam doviezli cestovné kancelárie. Patrik Vas z Pelikána povedal, že udalosti na Blízkom východe sa celkovo dotkli približne 3 200 ich klientov. 

Bol by hriech politicky nevyužiť takúto príležitosť. 

Ale ďalšie stovky turistov sem prišli po svojej línii, lebo už aj Slováci zvyknú chodiť na dovolenky bez služieb cestovných kancelárií. 

Včera TV JOJ ukázala čísla slovenských turistov, ktorí sú oficiálne prihlásení ešte v iných atraktívnych ázijských krajinách, do ktorých sa lieta cez Blízky východ. Napríklad momentálne je vo Vietname 290 slovenských turistov, v Thajsku 857, na Srí Lanke 611 a na Maldivách až 931.

A potom je tu už zopár Slovákov, ktorí si v Dubaji kúpili apartmán na vlastnú rekreáciu (veľkú propagáciu tomu urobil Boris Kollár a jeho ženy) a poniektorí tu majú aj investičné apartmány. V čase útoku o svojich dubajských apartmánoch hovorila napríklad influencerka Zuzana Plačková či Rytmus s manželkou Jasminou Alagič. Tá so synom aj uviazla v Dubaji počas prvých dní vojny.

No jednoducho sa tých Slovákov uviaznutých kdesi v apartmáne, hoteli či na letisku v Dubaji či v Dauhe, alebo niekde v Ománe, Jordánsku, či na Maldivách nazbieralo hodne. 

Neostali bez pomoci – slovenská vláda, ale aj cestovné kancelárie a letecká spoločnosť Smartwings spustili evakuáciu slovenských občanov. Vraj nám štátne lety zaplatí Európska únia, bolo oznámené, možno aj preto, aby sa chudobnejší občania nerozčuľovali, prečo majú štátne lietadlá zvážať domov turistov.

Lietadlá sa už párkrát otočili – a ministerstvo ohlasuje, že bude ešte asi osem ďalších repatriačných letov, ale nedovezú všetkých.

Robert Kaliňák a Matúš Šutaj Eštok, ktorých rezorty poskytli lietadlá, stáli pri prílete prvých turistov hrdo na letiskovej ploche pred kamerami, ako že oni sa o občanov Slovenska vedia postarať. Robert Kaliňák bol priam šťastný, keď videl, ako sa dovolenkári súkajú von z vojenského Spartana. 

Bol by hriech politicky nevyužiť takúto príležitosť. Smer a Hlas pritom mali tento týždeň asi iné plány. Chceli ukázať najmä to, ako zachraňujú utrápených ľudí, ktorí prišli o prácu v galantskom Samsungu. Napokon viac zarezonovalo to, ako vláda posiela lietadlá po dovolenkárov v Ománe či v Jordánsku. A určite nie pre tých najchudobnejších z chudobných.

Z televíznych reportáží, ktoré zachytávali prílet dovolenkárov štátnym či súkromným lietadlom, však bolo vidieť, že medzi turistami bolo veľa takých „normálnych ľudí“, ani nie celebrity, ani horných desaťtisíc či politické špičky (hoci bol repatriovaný aj poslanec Vážny či hokejový tréner Országh). 

Bolo vidieť starších ľudí, ktorí si takto spríjemňujú dôchodkový vek, rodiny s malými deťmi, mladých ľudí aj množstvo ľudí v strednom veku, ktorí si už zvykli spríjemniť dlhú zimu kúpaním v mori ďaleko od domova.

Videli sme zrazu akoby aj iné Slovensko.

Ozvali sa aj ľudia, ktorí mali šťastie a vrátili sa deň, dva či týždeň pred vypuknutím vojny, ale slovo dostali aj tí, ktorí už na dovolenku nestihli vycestovať, hoci mali kúpený zájazd do Ománu, Jordánska, Izraela či Kataru. 

To sú dokopy tisícky ľudí, ktorí si dokážu na takúto dovolenku ušetriť. 

Videli sme zrazu akoby aj iné Slovensko. Vcelku prosperujúce a užívajúce si život.

Občas tu podliehame dojmu, že Slovensko je chudobná krajina plná hladových dolín a ubiedených ľudí, ktorí majú ledva na potraviny. Ale je to úplný obraz, neskreslený?

Isto, na Slovensku je chudobných ľudí veľa, ale je tu už aj početná stredná či vyššia stredná vrstva, ktorá je možno menej viditeľná, nevykrikuje, ako ťažko sa jej žije, ale v tichosti sa v zime vyberie na dovolenku v Ománe, Jordánsku, vo Vietname či v Thajsku. A možno si potom dopraje aj peknú letnú dovolenku.

Priznám sa, že ma už niekoľko rokov, zakaždým vo februári, prekvapí, koľko ľudí z môjho okolia mi oznámi, že budú na dovolenke, a je medzi nimi napríklad automechanik, elektrikár, lekárka, novinári, účtovník, ale aj ľudia, ktorí dokážu pokojne pracovať – keď je internet – z hociktorého miesta na svete. Ale sú to iba také anekdotické prípady, ktoré som si všimla vo svojom okolí.

O tomto rozcestovaní do exotiky sa na Slovensku príliš nehovorí.

No teraz sme videli, že už naozaj ide o celkom vysoké čísla. 

Bol to vlastne istý druh prieskumu v jednom krátkom časovom úseku a nezahrnul ešte iné obľúbené destinácie, kde sa pochmúrna zima dá spríjemniť (Egypt, Keňa, Kuba, Madagaskar, Zanzibar, Dominikánska republika, Kanárske ostrovy a pod.).

Slováci sa rozcestovali a už pre nich nie je dostupné iba Chorvátsko, Španielsko, Bulharsko či Turecko. Už za svoj životný štandard považujú aj cesty do exotickejších destinácií.

O tomto rozcestovaní po svete sa na Slovensku príliš nehovorí, lebo radšej zdôrazňujeme svoju chudobu, večné zaostávanie za „vyspelým Západom“ a život na letákových zľavách.

Aj toto je Slovensko, tak diskrétne bohatnúce.