Protesty proti zmenám v trestnej legislatíve a zrušeniu špeciálnej prokuratúry ťahajú opozičné strany PS, SaS a KDH už od decembra.
Najmä v Bratislave sa im stále darí dostať na námestia slušný počet ľudí, a hoci v menšom, protestuje sa aj v regiónoch. Aj keď vo viacerých menších mestách mítingy nezvolávajú opozičné strany, ale občianski aktivisti.
Po tých niekoľkých týždňoch protestovania je už zrejmých viacero vecí.
Táto aktivita troch opozičných strán nedokáže otriasť Ficovým vládnutím. Hoci aj voliči koalície majú so znižovaním trestných sadzieb za korupciu problém, popularita vládneho tábora podľa prieskumov verejnej mienky zatiaľ neklesá.
Smeru ani Hlasu či SNS voliči masovo neodchádzajú a trestné kódexy ani záchrana špeciálnej prokuratúry nie sú témy, pre ktoré by vládni voliči menili svoje politické preferencie.
To, čo vidíme na námestiach, nie je revolučná nálada, ktorá by sa šírila krajinou, ale celkom úspešná mobilizácia tvrdého jadra opozičných voličov.
To je zároveň dôvod, prečo protesty nedokážu zvrátiť vládny zámer zrušiť špeciálnu prokuratúru a zmeniť trestnú legislatívu. Z pohľadu podpory svojich voličov môže byť Fico pokojný a nemá žiaden dôvod opozícii ustupovať.
Na ďalší osud špeciálnej prokuratúry tak bude mať oveľa významnejší vplyv rozhodovanie Ústavného súdu než opozičné mítingy na námestiach.
To, čo vidíme na námestiach, nie je revolučná nálada, ale celkom úspešná mobilizácia tvrdého jadra opozičných voličov.Zdieľať
Neznamená to však, že protesty môžu byť vládnym politikom úplne ukradnuté.
Najmä Peter Pellegrini a jeho volebný štáb majú dôvod na nervozitu, pretože vysoká mobilizácia opozičných voličov má potenciál zohrať v prezidentských voľbách významnú úlohu.
Vyzerá to tak, že v druhom kole prezidentských volieb sa bude rozhodovať medzi Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom. Šéf Hlasu ide do tohto súboja ako favorit, ale do volieb je ešte ďaleko a ich výsledok významne ovplyvní volebná účasť. Najmä ak všetko nasvedčuje tomu, že pôjde o tesný súboj.
Pellegrini bude mať vážny problém mobilizovať v druhom kole radikálnejších voličov vládneho tábora, pre ktorých bude až príliš umiernený a salónny. Štefan Harabin už vyhlásil, že ho v druhom kole nepodporí a svojich voličov vyzve, aby zostali doma, a Pellegrini si nemôže byť istý ani Andrejom Dankom a jeho voličmi.
Obava z deštrukcie právneho štátu, ktorú sa Ficovi podarilo v značnej časti verejnosti aktivovať už v priebehu niekoľkých týždňov od volieb, je, naopak, účinnou mobilizujúcou témou v prospech opozičného kandidáta.
Preto opozičným stranám dáva zmysel udržať protesty až do prezidentských volieb. Aby to však fungovalo, musí byť naplnený jeden dôležitý predpoklad.
Protesty by si mali zachovať širší stranícky pôdorys a nesmie si ich sprivatizovať len jeden politický prúd ani sa nesmú zmeniť na čisto predvolebné zhromaždenia Ivana Korčoka.
Čo pri pretlaku progresívnych aktivistov, najmä okolo bratislavských protestov, vôbec nie je zanedbateľné riziko.