TÉMA: Predvolebný boj sa začal. V hre je dôchodca

Predvolebný boj o voliča je v plnom prúde. Predmetom záujmu politických strán sa tri mesiace pred voľbami nečakane stáva dôchodca. O nežiaduce účinky zákona o sociálnych službách z dielne ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej zo Smeru-SD sa po viac ako roku jeho platnosti začali zaujímať politici. Paradoxne tí, ktorí stáli na jeho strane, keď ho parlament prijímal.

Príkaz občanom

Sociálne zariadenia, či Cirkev pritom už v roku 2008 kričali, že zákon bude diskriminovať občanov. Podľa jeho znenia si totiž napríklad starší občan nemôže sám zvoliť, kde chce prežiť starobu. Sociálne zariadenie – napr. domov dôchodcov mu určí obec alebo mesto, pričom výber je podľa zákona obmedzený na verejné zariadenia. Tých je u nás málo, a tak začínajú vznikať doslova poradovníky pre tých, ktorí si požiadajú o umiestnenie v domove dôchodcov. Trpia však nie len občania, ale aj neverejné, či cirkevné sociálne zariadenia, ktorým zákon zastavil tok finančných príspevkov z obcí, čiže prichádzajú aj o klientov. „Už teraz nemajú za čo nakupovať potraviny a platiť účty za prevádzku zariadení. O mzdách ani nehovorím,“ priblížila nám situáciu Božena Bušová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb.

K téme:
Keď štát určuje, kam majú ísť dôchodci
Odvrátená tvár sociálnej vlády
Zdieľať

Diskriminácia v plnom prúde

V súčasnosti sú totiž zariadenia rozdelené na verejné a neverejné. „Verejné zariadenia sú financované z rozpočtov miest a obcí a z nákladov, ktoré sa pohybujú cca 1000 až 1200 eur mesačne na klienta, klient platí len 200 až 400 eur ako cenu za služby,“ vysvetľuje Bušová. Pri neverejných zariadeniach je za súčasného stavu suma, ktorú si uhrádza klient, dvojnásobná. „Príspevok by mal byť viazaný na občana bez ohľadu na to, ktorého poskytovateľa si občan vyberie a občan by mal mať právo uplatniť slobodnú voľbu a vybrať si zariadenie, ktoré je pre neho najvyhovujúcejšie,“ tvrdí Bušová.

„Dobré ráno, pán Halecký.“

Ich sťažnosti si zrazu všimol poslanec ĽS-HZDS a predseda sociálneho výboru Národnej rady Jozef Halecký, ktorý za platnú podobu zákona v októbri 2008 hlasoval. Teraz ju chce meniť. „Starší človek má právo sa rozhodnúť, kde strávi posledné roky svojho života. Keď si môžeme zvoliť sami lekára, nemocnicu, cirkev, kňaza, prečo by sme si nemohli vybrať aj domov dôchodcov?“ zdôvodňuje pre Postoy svoj pozmeňujúci návrh, ktorý k zákonu pripravil.

Opozícia, ktorá novelu kritizovala od začiatku, sa z Haleckého iniciatívy smeje. Kriticky sa na to pozerá aj Smer. „O problémoch spojených s uplatňovaním zákona bol veľmi dobre informovaný, ale doteraz žiadnu z iniciatív smerujúcich k poľudšteniu zákona nepodporil,“ uviedla poslankyňa KDH Monika Gibalová. Opozícia totiž chcela zákon niekoľkokrát v parlamente meniť, práve tak ako teraz Halecký. Na jeho zmenu však nezískala dostatočnú podporu, ani zo strany Vladimíra Mečiara. „Nemôžeme sa počas vládnutia pridať k opozičným návrhom, to by ohrozilo koalíciu. Práve preto to dávame teraz na konci obdobia,“ reagoval Halecký.

Asociácia pritom hovorí v súvislosti so zákonom, ktorý platí od začiatku roka 2009, už o veľkých škodách. „Ak sa niekto prebudí po dlhej noci, patrí sa pozdraviť ho. Nuž teda: „Dobré ráno, pán Halecký, a kdeže ste ráčili byť doteraz?“ dodala Gibalová. Jeho kroky si vysvetľuje aj Smer aj opozícia ako predvolebný boj HZDS, ktorá sa podľa posledných prieskumov verejnej mienky pohybuje na hranici zvoliteľnosti. O návrhu budú poslanci rozhodovať už na marcovej schôdzi.

Martina Ruttkayová
Foto: Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo