Protivládne protesty, ktoré vo štvrtok prilákali zatiaľ najväčší dav demonštrantov, sa odkláňajú od pôvodnej témy – oslabovaniu právneho štátu vládou Roberta Fica.
Zhromaždenia sa začali na začiatku decembra po tom, čo vláda schválila návrh na zrušenie špeciálnej prokuratúry a poslala ho na rokovanie do parlamentu. Vytvoril sa blok opozičných strán PS, SaS a KDH, ktoré spoločne protestovali proti krokom vlády.
Posledné štvrtkové protesty sa však niesli v inom duchu. Denník Postoj sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorým sa nepozdáva, ako sa z protestov vytráca ich prioritná myšlienka. Ide o doterajších fanúšikov a účastníkov demonštrácií.
Dôchodkyňa Anna Brillová z bratislavského protestu odišla. Prekážala jej narastajúca aktivistická podpora LBGT komunity na zhromaždeniach, ktoré sa tvárili ako protesty za záchranu právneho štátu.
Za spravodlivosť sa zasadzuje, pravidelne a chodí na protestné zhromaždenia od pádu socializmu.
„Vystúpila pani Koščová, hovorila aj o LGBTI a ministerstve kultúry. Už vtedy som sa pýtala, prečo to vyťahuje hneď na začiatku, ale ešte som to prežula. Neskôr vystúpila vysokoškolská pedagogička z VŠVÚ a znovu o LGBTI. Bola som sklamaná,“ opísala svoj pocit z protestu na Námestí SNP v Bratislave.

Do Bratislavy prišlo 26-tisíc ľudí, čo je najviac od začiatku protestov.
„Prišli sme na protest, aby sme obhajovali LGBTI ľudí, ktorí dostávajú od štátu omnoho viac ako pro-life organizácie?“ pýtala sa.
„Trištvrte hodinu som tam stála a skoro všetci rečníci hovorili o LGBTI a ministerke kultúry. Samozrejme, ani ja nesúhlasím s jej konaním, ale otočila som sa a odišla som z protestu znechutená,“ dodala seniorka s tým, že bola ochotná zniesť aj dúhovú vlajku v dave: „Zobrala som to tak, že prečo by sa aj oni nemohli zúčastniť.“
Podľa jej pocitov sa protest takmer na 90 percent venoval práve LGBTI komunite. Dodala, že nemá nič proti tejto skupine ľudí, dokonca súhlasí s vatikánskym dokumentom Fiducia supplicans, ktorý rieši otázku požehnávania homosexuálnych párov.
„Povedala som si, že na ďalší protest už nepôjdem. Napísala som aj Miriam Lexmann napriek tomu, že som KDH nevolila. Oznámila som jej, že protest nemá byť na to, aby sa tam prezentovali podobní aktivisti,“ uviedla Anna Brillová.
Z protestu v Trnave nemal dobrý pocit jeden z bývalých komunálnych politikov, ktorý zastával vysokú funkciu v samospráve. Nechcel však byť menovaný.
„Keď takto budú progresívci pokračovať, tak budem mať na výber – zlodejov a primitívov tváriacich sa ako konzervatívci, to sú tí, čo teraz vládnu, alebo progresívcov, ktorí už teraz vyťahujú drápky a ani nevládnu,“ uviedol.
Podľa neho by mali ísť partikulárne stranícke záujmy pri protestoch bokom. „Treba hľadať to, čo spája a nie je konfliktné,“ dodal s tým, že medzi KDH a PS to „iba náhodou“ neiskrí.

Foto: Postoj/Adam Rábara
„Treba svoje vášne zamknúť,“ odkázal politickým stranám, ktoré opozičné protesty organizujú. Z protestu odišiel, lebo „bolo sychravé počasie a rezalo mu to uši“.
Pravidelne na protesty chodí aj rehoľník Ján Macej, ktorý zastáva názor, že je neužitočné, až škodlivé, ak sa k protestom zameraným na ochranu spravodlivosti a práva pridávajú aj iné príležitostné témy. „Zatienia to podstatné,“ povedal Macej v rozhovore pre Postoj. Myslí si, že by nebolo vhodné na protestoch podporovať konkrétnych prezidentských kandidátov.
Tvrdí, že mnoho ľudí má problém so zástupnými témami na protestoch. Ak by zhromaždenia v podobnom duchu pokračovali, tak by kresťanským demokratom navrhol, aby si spravili vlastný protest.
„Prečo neurobiť v tom istom časom na inom mieste občiansky protest,“ pýta sa Macej. Tvrdí, že je to vždy „o hranici, kam sa to prehupne“.

Tvrdí, že svojou účasťou na protestoch cirkev nepolitizuje, lebo vyjadruje svoj osobný občiansky postoj na základe faktov.
Ako kňaz dostáva viacero reakcií na to, či mu neprekáža protestovať s liberálnymi stranami. Argumentuje však, že „každý rozumne uvažujúci človek vie oddeliť moju podporu týmto hodnotám od podpory všetkého, čo tie politické strany presadzujú“.
Problém s dramaturgiou posledného protestu mal aj dvadsiatnik Daniel Takács, ktorý vyštudoval právo.
Mal pocit, že niektorí rečníci upriamili pozornosť na iné témy. „Ich podanie bolo aj mierne ideologicky zafarbené spôsobom, ktorý skupinu protestujúcich môže odradiť od ich budúcej účasti,“ povedal Takács pre Postoj. Vládnu novelu trestných kódexov naďalej považuje za „bezprecedentné krivenie trestného práva“.
Organizátori by si podľa Takácsa mali brať viac príklad z občianskych protestov na jar 2018, ktoré „dokázali zjednotiť všetkých, ktorým úprimne záleží na krajine“. Dodáva, že sa protivládnych zhromaždení zúčastní opäť, ak sa na nich nebudú riešiť kultúrne témy.

Niekoľko poznámok k štvrtkovým demonštráciám.
Dramaturgia zhromaždenia prekážala aj študentovi Univerzity Komenského, ktorý nechcel svoj názor vyjadriť pod svojím menom. „Mám pocit, že sa to odkláňa od pôvodnej myšlienky, ale zároveň je tu veľa problémov, ktoré sa týždeň čo týždeň ukazujú, a aj na tie je potrebné reagovať,“ myslí si študent.
Naďalej však vníma dôležitosť celej situácie, a preto príde protestovať aj pri ďalšej príležitosti.
Hnutie KDH pripustilo, že ak by sa na protestoch otvárali kultúrno-etické témy, tak z protestov vycúvajú. Podpredseda kresťanských demokratov Jozef Hajko ešte pred štvrtkovým protest povedal, že existuje dohoda medzi KDH a predstaviteľmi PS a SaS na tom, že sa takéto témy na protestoch otvárať nebudú.
„Zo strany predstaviteľov PS a SaS takéto témy nezazneli. Ak zazneli v iných prejavoch, tak je to pre nás upozornenie,“ povedal v piatok na tlačovke.
Hajko neskôr pre Postoj spresnil, že budú s opozičnými stranami rokovať aj o tom, aby tieto témy neotvárali ani politici, ani ostatní rečníci. „Ak by sa to dialo, tak z protestov vycúvame,“ potvrdil. „Jedinou témou, o ktorej majú byť protesty, je zmena trestných kódexov, ktorá je pre nás neprijateľná.“