Kapucín Ján Macej o protestoch Ak je napádaná pravda a spravodlivosť, bolo by pre mňa hriechom neprotestovať

Ak sa právo a spravodlivosť v spoločnosti radikálne narúšajú, tak to zasahuje ľudí veľmi negatívnym spôsobom​ a ovplyvňuje to aj život ich viery, vraví v rozhovore pre Postoj kapucín Ján Macej, ktorý pôsobí v rámci bratislavskej komunity Rádu menších bratov kapucínov.

Tvrdí, že predchádzajúce vlády Smeru mali jednotnú schému uplácania v štátnej správe, o čom mu hovoria ľudia, ktorí za ním prichádzajú pri jeho kňazskej službe.

Hovorí, že ak by na protest neprišiel, vo svojom vnútri by to považoval za schvaľovanie hriechu a neplnenie si úlohy pastiera, ktorý má zastávať verejne napádané pravdy. „Pri takej vážnej situácii ma už moje svedomie vedie k účasti na proteste, inak by som nevydával postoj v pravde,“ vraví kapucín.

Po poslednom proteste proti rušeniu špeciálnej prokuratúry ste napísali status, kde ste vysvetľovali, prečo ste sa na ňom zúčastnili. Čo vás k tomu viedlo?

Dlhšie to vo mne dozrievalo. Vnímam, že viacero vecí v našej spoločnosti nie je dobrých. Snažím sa pomáhať svojou prácou ľuďom tam, kde som, ale dlhodobo vnímam, že niektoré veci treba pomenovať aj verejne. V našej spoločnosti je zlo, ktoré zasahuje ľudí, ktorým slúžim.

Aj keď to bol výsledok danej chvíle, nebol to len chvíľkový úlet. Bola to moja potreba upozorniť na niečo, čo v spoločnosti nie je v poriadku.
 

V príspevku na sociálnej sieti tvrdíte, že svedomie vás vedie podporovať obranu spravodlivosti a práva. To je ten hlavný dôvod, pre ktorý chodíte protestovať?

Áno, ale pre mňa je hlavný dôvod Ježiš, viera a to, že spravodlivosť a právo sú Božie dary, ktoré nás vedú k dobrému spravovaniu spoločnosti. Pre mňa je to aj osobné vyjadrenie, že chcem Ježiša nasledovať. Keď vidím, v čom sa mu môžem pripodobniť, čo do spoločnosti môžem a mám prinášať, ako to robil on, tak to chcem robiť.

Ako to myslíte?

Ak je spoločnosť vedená v práve a spravodlivosti, tak jej to prospieva. Ak sa to však radikálne narúša, tak to zasahuje ľudí veľmi negatívnym spôsobom. Osobne som sa stretával s tým, ako to ovplyvňuje ich bežný život a aj život ich viery. Pre mňa je to teda spojenie jedného s druhým – občianskeho postoja s postojom viery.

Dá sa povedať, že dodržiavaním spravodlivého ľudského zákona dodržiavame aj ten Boží?

Áno, tak ako to Ježiš spojil, keď sa ho pýtali na najväčšie prikázanie, tak hovorí: Miluj Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého. Sú to v podstate veci, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Dobrý život s Bohom nás vedie k usporiadaniu, k pravde, k spravodlivosti v ľudských vzťahoch. A zdravý prístup vo vzťahoch podľa mňa vedie človeka aj k úcte k Bohu.

Čo konkrétne z toho, čo robí súčasná vláda, vnímate ako „sociálny hriech“, ako ste to pomenovali v statuse?

Táto otázka vo mne dozrieva roky aj cez skúmanie predchádzajúcich vlád Smeru, ako konali, čo potvrdzujú svedectvá mnohých ľudí.

Nemám priame dôkazy, s ktorými by som mohol prísť na políciu alebo pred súdy, ale nazhromaždilo sa u mňa množstvo nepriamych dôkazov o nezákonnom konaní. Na základe toho si dovolím tvrdiť, že v priebehu rokov sa tu vytvoril systém zla a nedôvery.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

O akých nepriamych dôkazoch hovoríte?

Nahromadilo sa toho viac. Pri mojej pastierskej službe začali za mnou prichádzať aj ľudia, ktorí hovorili, že sa v štátnej správe alebo v ich podnikaní dejú veci, ktoré nie sú spravodlivé. Keď sa na to človek pýta, zisťuje, že je problém riešiť to a vyriešiť.

Môžete byť konkrétnejší?

Ide napríklad o uplácanie v štátnej správe, ktoré má jednotnú schému. Účtovník vie, že má vyplatiť faktúru pre nejakú firmu, ktorá poskytovala štátu podporu iba naoko. Nechcem zachádzať do detailov, ale vznikol u viacerých ľudí problém vo svedomí – účtovník vidí, že ide o nezmyselnú vec, ale je to príkaz od šéfa. Ak to neurobí, môže prísť o prácu a vie, že aj keby to neurobil, tak je tu šéf, ktorý to spraví iným spôsobom. A to sa deje v rôznych sférach verejnej správy.

Poznám tiež ľudí, ktorých firmy rástli dovtedy, kým nezačali ohrozovať dohodnuté biznisy iných firiem. Nakoniec skončili v zahraničí. Alebo prišiel za mnou človek, ktorý mi povie, že kandidoval s podporou Smeru, lebo chcel, aby do jeho obce prichádzali peniaze.

Roky sa to kopilo a po tejto politickej zmene vidím, že okamžite nastáva návrat k podobným praktikám.

Narážate na výsledok predčasných parlamentných volieb?

Áno, vidno, že prax sa vracia k tomu, čo tu bolo predtým a čo viedlo ľudí ku korupcii. Aj keby podpora mafiánskych skupín nebola priama, tak predsa vytvorila sociálnu situáciu, kde takéto skupiny mohli fungovať. Ich činnosť viedla aj k tomu, že bol zavraždený Ján Kuciak. Svedomie mi nedá súhlasiť so situáciou, kde môže znova nastať podobné ohrozovanie ľudí.

V statuse citujete aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, konkrétne bod 1902, ktorý hovorí o tom, že autorita nemá svoju morálnu oprávnenosť sama od seba. Sme však sekulárny štát, v septembri sme mali voľby, z ktorých legitímne vzišla vláda, ktorá dostala mandát práve od ľudí. Ako to teda myslíte?

V politickom slovníku sa to teraz vyjadruje tým, že ak máš moc, môžeš všetko. Ide napríklad o výroky politikov Smeru. Vo verejných diskusiách sa niektorí vyjadrujú tak, že nerešpektujú morálne princípy.

Pán Kaliňák v jednej diskusii povedal, že človek tak túži po moci, že zmení aj hodnoty, len aby získal moc, a ak nejaký človek tvrdí, že to človek robí, tak klame. Toto je človek, ktorý teraz zastáva verejnú funkciu. Týmto výrokom sa verejne prezentoval a nikdy sa od neho nedištancoval, ba dokonca jeho konanie ide v tejto línii.

Táto vláda jasne naznačuje, aké sú jej princípy. Pracuje so zastrašovaním, ktoré ľudí formuje a nadväzuje na komunistický strach. Podporuje štýl myslenia, že sa ľudia musia naučiť s mocou vychádzať, aby mohli prežiť. To je niečo, čo je proti zdravej spoločnosti.

Pri vláde ste dokonca hovorili o despotickosti. V čom ju vidíte?

Pri tých zmenách, pri ktorých sa diskutuje o demokratických postupoch bez poriadnej diskusie. Zákon necháva istú mieru slobody práve preto, aby ľudia neboli všetkým zviazaní a aby mohli pracovať pre dobro. Necháva určitý sivý manévrovací priestor.

Po niektorých zmenách trestných kódexov sa už nemusí pracovať na spoločnom dobre, skôr naopak. Tento priestor sa začína zneužívať pre svoje výhody a presadenie seba aj na úkor spoločného dobra, akoby išlo o cielené rozhodnutia na ochranu „našich ľudí“, ktorí sa dopustili zlých vecí a mali by byť za to postihnutí.

Despotizmus sa prejavuje aj v maličkostiach, napríklad aj pri otázke financovania cirkvi. Je nezdravé, ak je systém nastavený tak, že navýšenie platov závisí od ľubovôle štátu. A znova sme pri tom, ako to nastavila vláda Roberta Fica.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Hovoríte, že ak by ste na protest neprišli, vo svojom vnútri by ste to považovali za schvaľovanie hriechu a neplnenie si úlohy pastiera, ktorý má zastávať verejne napádané pravdy. Hreším, ak nechodím na protesty?

Nie je to takto postavené. Skôr je to o osobnom dozretí a poznaní faktov, skutočností. Pri takej vážnej situácii ma už moje svedomie vedie k účasti na proteste, inak by som nevydával postoj v pravde. Samozrejme, každý človek musí skúmať svoje svedomie, hľadať pravdu a hľadať aj ako ju primerane vyjadriť a postaviť sa za ňu, ak je to potrebné.

Vydať svedectvo pravdy je úplne najdôležitejšia vec. Opäť v tom vidím aj Ježišov príklad: aj ak by moc nemohol premôcť, a ani ju nechcel mocensky premôcť, tak svedčil o pravde. Aj pri súdnych záležitostiach, pri svojom vlastnom procese. Keď mal byť predvedený, tak ho sluha zauškuje a Ježiš sa jasne ohradí, aj nahlas, je to zaznamenané: Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!

Nateraz sa zdá, že protesty budú pokračovať, takže neísť na protest bude aj naďalej pre vás schvaľovaním hriechu?

Áno. Pokiaľ budem môcť, tak sa budem zúčastňovať a chcem to podporiť. Prídem aj na štvrtkový protest.

PS by chcelo na ňom kritizovať aj stopku ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej na dotácie na LGBT projekty či zmeny vo verejných fondoch, cez ktoré prúdia peniaze aj na dúhové iniciatívy. Ak tam niečo podobne zaznie, nebude vám to ako kňazovi prekážať?

Bolo by to neužitočné, ba škodlivé pre cieľ protestov zameraných na ochranu spravodlivosti a práva a na podporu demokratických zvyklostí v štáte. Tak ako tam nie je vhodné pridávať podporu konkrétnym prezidentským kandidátom, tak na protest nepatria ani iné príležitostne vyberané témy, ktoré by zatienili to podstatné.

Čo si od protestov sľubujete, keďže vláda okrem pár ústupkov v trestných kódexoch pri rušení špeciálnej prokuratúry uhnúť neplánuje?

Prvým odkazom protestov by malo byť zasadzovanie sa za pravdu. Má to v spoločnosti obrovský význam, aj keď by to momentálne neprinieslo nejaký priamy výsledok.

Za slobodu, ktorú môžeme teraz žiť, zápasili ľudia, ktorí o pravde a spravodlivosti svedčili v päťdesiatych, šesťdesiatych rokoch aj v Katolíckej cirkvi. Svedčia o tom vykonštruované komunistické procesy s biskupmi, ktorí sa zasadzovali za cirkevné a občianske práva. Rovnako svätci ako Titus Zeman, ktorý prevádzal ľudí cez hranice.

Máme tu aj osobnosti občianskeho života, ktoré zápasili aj v osemdesiatych rokoch a vďaka ich zápasu niektoré veci neskôr dozreli.

Prezidentkou vyznamenaný pražský pomocný biskup Václav Malý v rozhovore pre Postoj povedal, že cirkev by malo byť viac počuť pri návrhoch vlády o rušení špeciálnej prokuratúry. Vy ste sa ozvali, ale je to skôr výnimka. Prečo sú iní cirkevní predstavitelia radšej v úzadí, aj keď ide o podobné spoločenské udalosti?

Dôvodov je niekoľko. Jeden z nich vidím aj vo svojom postoji prečo sa ozývam až teraz. Cieľom pastiera je niečo iné ako meniť spoločnosť, a to obzvlášť v čase, keď je cirkev nezdravo napádaná.

Ak sa cirkevný hodnostár vyjadrí k morálnym otázkam, tak sa diskusia okamžite zvrhne na ačohentizmus, lebo veď máte vlastné problémy. Čiže aj v tomto dialógu sa voči cirkvi vznášajú nezdravé veci. 

Biskupi majú chrániť aj veriacich a musia mať vážny dôvod na to, aby sa vyjadrili. Ale bez konkrétnych dôkazov biskupi môžu len ťažko napádať iných verejných predstaviteľov. Cirkev stále hľadá, ako byť v dialógu a ako napomôcť náprave zvnútra.

Predseda KBS arcibiskup Bernard Bober zas povedal, že kňazi by mali ľudí viac stmeľovať ako rozdeľovať, a nemali by sa verejne vyjadrovať k politickému dianiu. Nepolitizujete cirkev tým, keď sa prikláňate na niektorú zo strán?

Myslím, že cirkev nepolitizujem, lebo naozaj vyjadrujem svoj osobný občiansky postoj a vyjadrujem ho na základe faktov, o ktorých môžem s kýmkoľvek viesť dialóg. Vyhýbam sa tomu, aby politizácia akýmkoľvek spôsobom zasiahla moju pastiersku službu.

Nikdy nebudem o konkrétnych politických stranách hovoriť v kázni, a preto chcem uchrániť priestor bezpečného prijatia všetkých, celého spoločenstva. Som za toto vyjadrenie arcibiskupa vďačný.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Nevnímate to však tak, že svojou účasťou na proteste vyjadrujete svoj politický názor, keďže zhromaždenia v Bratislave sú riadené opozíciou, a teda nie je to občianska iniciatíva?

Tu sme pri sivej zóne, o ktorej som hovoril. Je jednoducho všade, aj život človeka je taký. Účasťou na proteste vyjadrujem občiansky názor a moje prioritné postoje sú hodnotové. Ide o hodnoty demokracie, spravodlivosti a práva, nie o hodnoty tých strán.

V tomto prípade sa spojili tri rozdielne politické strany, je tam kresťanská a dve liberálne vedľa seba. Každý logicky rozumne uvažujúci človek vie oddeliť moju podporu týmto hodnotám od podpory všetkého, čo tie politické strany presadzujú.

S akými ohlasmi ste sa v súvislosti s podporou protestov stretli?

Bolo pár podporných vyjadrení, ale inak som nič nezaregistroval, žiadnu otázku, prečo mám takýto postoj. Veľmi rád by som sa o tom porozprával, ale naša spoločnosť je veľmi málo nastavená na dialóg.

Prečo je to tak?

Súvisí to s tým, ako sme zvyknutí prežiť: Buď ticho a prispôsob sa. Potrebujeme v tom vyrásť.

Čo na protestovanie hovoria vaši spolubratia?

S niektorými som na protestoch bol. Nie každý potrebuje dávať status, ale v komunite sa o tom rozprávame.

Aj s vaším predstaveným?

To je interná záležitosť, ale je to v slobode. Pozná moje názory. Dal som mu na vedomie, že budem mať s vami rozhovor a to, čo budem hovoriť je môj osobný postoj. Tak to má byť aj prezentované.

Čo môže kňaz okrem účasti na proteste robiť v prípade, že sa deje nespravodlivosť v štáte?

Našu úlohu vidím v dávaní svedectiev. Má to význam, keď to ľudí zasiahne. Mali by sme ľudí podporovať v tom, aby boli pravdiví a zasadzovali sa za spravodlivosť v prostredí, kde sú. Nech sa nedajú zviesť nejakou potrebou prežiť. Toto je dôležitá úloha kňaza.

Ktokoľvek, kto pracuje pre dobro a spravodlivosť, tak spolupracuje na dobrom diele. Máme byť oporou a kráčať ďalej touto cestou aj v zmenených podmienkach.

V decembri sme mali v našom kostole odhalenie novej pamätnej tabule pre troch vtedy laikov, ktorí prenášali náboženskú literatúru v osemdesiatych rokoch z Poľska na Slovensko. Bolo to vyjadrenie slobody, túžby po slobode tlače. Jeden z týchto laikov sa potom stal naším bratom. Takto ľudia vtedy zápasili a kňazi a laici si pomáhali, títo ľudia boli vedení kňazmi.

Aj dnes potrebujeme nájsť v našej situácii podobnú podporu. Vtedy to tiež bolo politické, bola to protištátna činnosť proti režimu. Ak koná akýkoľvek režim nespravodlivo, tí, ktorí to vidia, majú sa voči tomu postaviť a vzájomne si byť oporou v zápase.