Francúzske feministické faux pas Vyrazili milióny mincí s potratárkou Simone Veilovou. Museli ich však zničiť

Koncom novembra minulého roka sa objavila nenápadná správa o tom, že Francúzsko sa rozhodlo zmeniť motívy na svojich desať-, dvadsať- a päťdesiatcentových minciach. Rozsievačku, ktorá zdobila niektoré frankové mince ešte v devätnástom storočí a po zavedení eura sa dostala aj na „žlté“ francúzske eurocenty, mali nahradiť ženské idoly.

Na päťdesiatcentovke sa mala objaviť poľsko-francúzska chemička Marie Curie-Sklodowská, na dvadsaťcentovke herečka a speváčka afroamerického pôvodu Josephine Bakerová a na desaťcentovke Simone Veilová.

Takto mali vyzerať nové francúzske eurocenty

Feministka Veilová

Pre slovenského čitateľa ide možno o málo známu osobu a nejeden si ju môže pomýliť s francúzskou filozofkou, ktorá mala blízko ku katolicizmu, Simone Weilovou.

Príbeh Veilovej (s jednoduchým „v“) bol o čosi iný. Mala tragické detstvo, počas ktorého prežila holokaust, no prišla preň o rodičov a brata. Po vojne pracovala v štátnej správe, kde sa venovala aj právam žien, a v roku 1974 sa stala ministerkou zdravotníctva.

Počas jej päťročného pôsobenia na tejto pozícii sa jej podarilo pripraviť a presadiť dva zákony, za ktoré je dnes vnímaná ako feministická ikona. Prvý z nich zľahčil prístup k antikoncepcii a druhý, prijatý v roku 1975, vo Francúzsku zlegalizoval umelé potraty do desiateho týždňa tehotenstva. Tento zákon je aj známy pod názvom Loi Veil.

Množstvo umelých potratov vo Francúzsku prakticky ihneď od ich legalizácie dosiahlo úroveň od 150- do 200-tisíc ročne. Od zavedenia Loi Veil do roku 2022 bolo vo Francúzsku umelo potratených takmer deväť miliónov detí, pričom takmer každé štvrté počaté dieťa je dnes vo Francúzsku usmrtené.

Veilová sa neskôr stala poslankyňou Európskeho parlamentu a pôsobila aj v ďalších vládnych funkciách. Zomrela v roku 2017 už za funkčného obdobia prezidenta Macrona, ktorý jej vystrojil štátny pohreb a zabezpečil jej pochovanie v parížskom Panteóne, kam sa ukladajú pozostatky francúzskych národných hrdinov.

Mimochodom, v roku 2021 sem boli presunuté aj pozostatky Josephine Bakerovej a v roku 1995 Marie Curie-Sklodowskej (aj s manželom Pierrom Curiem), ktoré sa mali tiež objaviť na minciach.

Zamietnuté pre hviezdičky

Dvadsaťsedem miliónov nových feministických mincí malo byť do obehu vypustených v tomto roku, no plán dostal nečakaný a aj celkom vtipný zvrat.

Podľa článku zverejneného v La Lettre šéf Parížskej mincovne Marc Schwartz koncom novembra rozhodol o výrobe mincí, aby ich začiatkom decembra stihol prezentovať ministrovi hospodárstva a financií Brunovi Le Mairovi. Pracovníci mincovne tak štyri dni pracovali na tri osemhodinové zmeny, aby sa stihli milióny mincí vyraziť.

Schwartz však pozabudol na jednu vec, a to sedemdňovú lehotu na schválenie návrhu dizajnu mincí Radou EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti. A stala sa nečakaná vec: tá nové mince zamietla.

Dvadsaťpäť rokov eura Koľko druhov euromincí už vlastne existuje?

Jakub Lipták

V kolobehu eurozóny je čoraz viac druhov eurových mincí. No koľko ich už vlastne je, je otázka, ktorá nemá jednoduchú odpoveď.

Dôvod bol prozaický – na nových návrhoch boli ťažko viditeľné hviezdičky. Tie totiž musia byť v počte dvanásť umiestnené po obvode mince a musia byť zobrazené ako na vlajke Európskej únie. Zároveň by nemali byť v okruží mince iné prvky, pre ktoré by tieto hviezdičky neboli zreteľné.

Uponáhľanie šéfa štátnej francúzskej mincovne tak bude štát stáť 700-tisíc až 1,2 milióna eur. To, či sa feministické mince napokon do obehu dostanú – a v akej podobe –, zrejme ukáže blízka budúcnosť.