Dvadsaťpäť rokov eura Koľko druhov euromincí už vlastne existuje?

Prvého januára 2024 je to pätnásť rokov, čo Slovensko prijalo euro ako svoju menu, no zároveň je to aj dvadsiate piate výročie jej oficiálneho vzniku. Euro totiž nahradilo predošlé meny západoeurópskych krajín 1. 1. 1999, hoci vtedy ešte len v nefyzickej podobe. O tri roky neskôr boli do obehu pustené aj mince a bankovky.

Myšlienka eurových fyzických platidiel bola v niečom jedinečná. Krajiny, ktoré do menovej únie vstúpili, stratili svoje vlastné meny, v mnohých prípadoch vnímané ako súčasť identity danej krajiny. Túto stratu malo kompenzovať, že každá členská krajina bude mať vlastné euromince.

Z jednej strany mali vyzerať rovnako, na druhej mal byť motív tej-ktorej krajiny. Pre bankovky sa zvolil neutrálny jednotný vzhľad s architektonickými slohmi, ktorý mal charakterizovať Európu ako takú.

Inklúzia, rovnosť či otvorenosť na bankovkách?Vydanie nových eurobankoviek je zbytočné, ibaže by slúžilo na šírenie ideológie

Jakub Lipták

Začiatkom roka 2002 teda uzreli svetlo sveta euromince dvanástich vtedajších krajín eurozóny plus troch mikroštátov, ktoré síce nie sú členmi Európskej únie, ale oficiálne používajú euro a dostali možnosť mať vlastné euromince. Odvtedy sa eurozóna rozrástla o ôsmich ďalších členov a k trom spomínaným mikroštátom pribudol štvrtý.

Dnes je teda dvadsaťštyri krajín, ktoré oficiálne používajú euro, no obiehajúcich druhov euromincí je o dosť viac. Koľko presne, je otázka, ktorá nemá jednoduchú odpoveď, lebo je v tom už dosť značný chaos.

Odpoveď závisí od toho, čo považujeme za druh euromince. Jeden rozlišovací znak je určite národný motív, ktorý je na minci zobrazený. Taktiež rozlíšme, že mince rôznej nominálnej hodnoty sú iné druhy mincí – od jedného centu po dve eurá. Okrem toho sú samostatnými druhmi euromincí pamätné dvojeurovky.

Nový panovník – nové mince

Ako plynuli roky, viaceré krajiny motívy svojich euromincí zmenili alebo upravili. V prvom rade ide o monarchie, ktoré na svojich minciach zobrazujú svojho panovníka. Keď príde nový, zmenia sa aj mince. Je to prípad kráľovstiev Holandska a Belgicka, ktoré majú od roku 2013 nových kráľov, ako i Španielska, ktoré má nového kráľa od roku 2014. Okrem toho sa to týka aj drobných monarchií, ktoré používajú euro, a to Monaka a Vatikánu. Obom týmto krajinám sa už panovník vymenil.

Špeciálny prípad je Vatikán, ktorý už vydáva až piatu sériu euromincí, hoci od vydania tých prvých v roku 2002 má iba tretieho pápeža. Tento paradox je spôsobený tým, že v roku 2005, keď zomrel pápež Ján Pavol II., Vatikán vydal mimoriadny súbor mincí sede vacante pri príležitosti uprázdneného pápežského stolca. Táto séria mincí patrí k najvzácnejším, keďže bola vydaná iba raz.

Po odstúpení Benedikta XVI. už podobná séria vydaná nebola, lebo to neumožnili aktualizované pravidlá vydávania euromincí. Vatikán mohol vydať k tejto príležitosti len pamätnú dvojeurovku.

Po zvolení pápeža Františka Vatikán tri roky po sebe vydal mince s jeho podobizňou, no v roku 2016 pápež oznámil, že si už nepraje byť zobrazený na minciach, preto na tých súčasných nájdeme už len Františkov erb.

Väčšie aj nepatrné úpravy

Niektoré krajiny však zmenili svoje euromince aj z iných dôvodov. Každá krajina totiž môže motívy na minciach zmeniť každých pätnásť rokov. To už urobilo San Maríno, ktoré euromince vyslovene využíva ako zárobkovú aktivitu, ale aj Francúzsko, ktoré zmenilo motív na svojich jedno- a dvojeurových minciach v roku 2022 a od roku 2024 mení aj motívy desať-, dvadsať- a päťdesiatcentových mincí, aby zobrazovali tri ženské osobnosti.

Okrem toho sa trikrát v eurozóne stalo, že krajina mierne upravila svoje mince, aby spĺňali požiadavky Rady EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti, teda aby sa na minciach nachádzala nejaká identifikácia krajiny a aby bolo dvanásť hviezdičiek na obrube mince zobrazených tak ako na európskej vlajke.

Konkrétne to urobili Fínsko, Belgicko a Španielsko, no kým Fínsko iba pridalo miniatúrny nápis „FI“, ktorý takmer treba hľadať pod lupou, zmeny na belgických a španielskych minciach boli viditeľné na prvý pohľad.

Lotyšské euromince. Foto: Flickr/Latvijas Banka

Dostávame sa tak k tomu, že definícia toho, čo je rôzny druh mincí, nie je celkom jednoznačná. Mnohé rozdiely sú nepatrné – napríklad ide iba o inú značku mincovne alebo nejakú inú drobnú zmenu. Napokon, Nemecko razí každoročne mince až v piatich mincovniach, pričom každá z nich má na minciach svoju mincovú značku. Znamená to, že Nemecko má až päť rôznych sérií euromincí?

Ak by sme chceli byť úplne dôslední a za rôzny druh euromince by sme považovali akýkoľvek viditeľný znak, ktorý jednu mincu odlišuje od druhej, rôznymi druhmi by boli aj mince s rôznymi vyrazenými letopočtami. Napokon, vo svete zberateľov na letopočte (ako i na akýchkoľvek ďalších parametroch) veľmi záleží, lebo rovnaká minca s jedným letopočtom môže byť celkom bežná a s iným letopočtom veľmi vzácna.

Takmer päťtisíc

Poďme už však k číslam. Pri odpovedi na otázku, koľko existuje rôznych druhov euromincí, rozlíšme, či nás zaujímajú drobné a nepatrné zmeny, ako sú napríklad mincové značky či letopočet, alebo za iný druh považujeme len mincu, ktorá má viditeľne iný motív – teda ide o mincu inej krajiny alebo inej série tej istej krajiny, o mincu inej nominálnej hodnoty alebo o pamätnú dvojeurovku.

V prípade, že nás zaujímajú len viditeľné, výraznejšie zmeny, zistíme, že ku koncu roka 2023 existovalo 284 rôznych druhov bežných obehových mincí (teda vynímajúc pamätné dvojeurovky). Dodajme, že hovoríme iba o národných stranách, keďže aj na spoločnej strane došlo v roku 2007 k zmene v mape Európy.

Čo sa týka spomínaných pamätných dvojeurových mincí, ktoré sú často obľúbené u zberateľov, vydaných ich bolo už neuveriteľných 512 druhov a každoročne pribudne tridsať až štyridsať ďalších.

Kým zo začiatku mohla každá krajina vydať len jednu takúto mincu ročne, už zhruba desať rokov platí, že krajiny smú vydať dve takéto mince za rok, a k tomu treba prirátať občasné spoločné vydania (naposledy v roku 2022 k 35. výročiu programu Erasmus). Napríklad Slovensko vydalo od roku 2009 osemnásť takýchto mincí.

Keď sčítame bežné a pamätné mince, dostaneme výsledný počet 796 rôznych druhov mincí. No pokiaľ rozlišujeme aj nepatrné zmeny ako mincové značky, letopočty či iné varianty, číslo výrazne narastá a dosahuje 4 905. Toľko rôznych druhov euromincí bolo ku koncu roka 2023 vydaných a každoročne ich pribúda zhruba 250 až 270.

Koho zaujíma, čo všetko sa na takmer piatich tisíckach druhov mincí nachádza, najlepší prehľad ponúka stránka www.eurocollection.co.uk od škótskeho nadšenca a zberateľa. Na svojej stránke má zverejnenú fotografiu každej jednej eurovej mince, aká bola kedy vydaná, a to všetky letopočty, všetky mincovne a všetky ďalšie varianty, aké existujú, vrátane takzvaných oficiálnych chyborazieb.

Trend pribúdania takmer troch stoviek nových mincí ročne sa zrejme udrží aj v budúcich rokoch, respektíve sa ešte zvýši s príchodom nových krajín do eurozóny. V budúcom roku by sa malo do klubu pridať Bulharsko a možno o pár rokov neskôr aj Rumunsko.

U našich vyšehradských susedov sa v otázke eura veci veľmi nehýbu, rovnako sa euro zatiaľ prijať nechystajú ani Švédsko a Dánsko. Prípadní ďalší členovia tak možno skôr vzídu z krajín, ktoré sa ešte len pridajú do EÚ, ako napríklad Čierna Hora, ktorá už euro – hoci neoficiálne – používa.