Odborník na extrémizmus o útoku v Prahe Nešlo o terorizmus, skôr o demonštratívnu samovraždu s cieľom čo najviac ublížiť

„Ak sa potvrdí, že útočník pred samovraždou v Prahe kontaktoval svoju mamu, išlo by o demonštratívnu a takzvanú rozšírenú samovraždu, ktorá so sebou berie životy ďalších ľudí, aby spôsobila väčšiu bolesť,“ hovorí český politológ Miroslav Mareš, ktorý sa špecializuje na terorizmus a politický i náboženský extrémizmus.

V rozhovore analyzuje čin 24-ročného útočníka z Prahy a vraví, ako by k téme mali pristupovať médiá. Svedčí streľba na univerzite o amerikanizácii našej spoločnosti? V čom zlyhávajú sociálne siete? A sú obavy z ďalšieho útoku na mieste?

Miroslav Mareš je profesorom na Katedre politológie FSS Masarykovej univerzity v Brne a spolupracuje aj so slovenským ministerstvom spravodlivosti, kde skúša znalcov v oblasti politického a náboženského extrémizmu.

V Prahe sa stala veľká tragédia. Dvadsaťštyriročný študent zavraždil 15 ľudí a desiatky ďalších zranil. Možno podľa vás hovoriť o teroristickom čine?

Terorizmus, ako je v súčasnej dobe dominantne chápaný, to nie je. Rozhodne nešlo o terorizmus motivovaný politickými ideami. Poznáme rôzne teoretické koncepty, kde hovoríme o psychopatologickom terorizme, kam by to spadať mohlo, ale s terorizmom ako takým by som v tomto prípade radšej neoperoval. Nešlo ani o terorizmus z hľadiska vymedzenia právneho poriadku Českej republiky.

Útočník najskôr zavraždil svojho otca, potom pokračoval streľbou v Prahe, až nakoniec spáchal samovraždu. Čo sa z tohto postupu dá o útočníkovi vyčítať?

Myslím si, že ide skôr o psychické problémy človeka, ktorými bol motivovaný k tomuto činu, a podiel na tom má aj jeho vzťah k rodine a s okolím. Ani problematické psychické rozpoloženie však nutne neznamená, že si nebol vedomý toho, čo robí. Ak by sme považovali za dôveryhodný telegramový kanál, ktorý mu je pripisovaný, práve tam písal, že nenávidí svet a chce spôsobiť najviac bolesti.

Aj preto polícia operuje s tým, že mohol spáchať nedávne vraždy v Klánovickom lese, kde prišiel o život otec s dvojmesačným dieťaťom. Tým sa mohol pripravovať aj na tento čin.

Podľa polície útočník o úmysle spáchať samovraždu v Prahe informoval aj svoju matku. To bol aj primárny podnet, prečo sa o to začala zaujímať polícia. Ak sa to potvrdí, išlo by o demonštratívnu a takzvanú rozšírenú samovraždu, ktorá so sebou berie životy ďalších ľudí, aby spôsobila väčšiu bolesť. Ale v sociálnych vedách nepanuje ani v poňatí týchto druhov samovrážd jednotná definícia. Vzhľadom na objavené množstvo nevystrieľanej munície zrejme plánoval masívnejšie vraždenie.

Polícia pracuje tiež s verziou, že sa inšpiroval podobným útokom v Rusku, na ktorý sa odvolával na Telegrame. Vidíte tam ešte iný ruský vplyv okrem toho, že účet s menom útočníka je v ruštine?

Ani ak by bol ten telegramový účet jeho, nedá sa z neho vyčítať žiadna inšpirácia ruským politickým dianím okrem inšpirácie ruskými útočníkmi, o ktorých však nie je známe, že by ich činy boli nejako politicky motivované.

Prečo sa David K. profiloval textami v ruštine, je zatiaľ skôr záhada. Je zrejmé, že mal k Východu nejaký vzťah a zaujímal sa oň, predsa dostal od fakulty aj ocenenie za najlepšiu študentskú prácu, v ktorej písal o historickom povstaní na poľsko-haličskom území.

Čítajte tiež

Streľba na univerzite v centre Prahy Útočník zabil štrnásť ľudí, predtým aj svojho otca. Inšpiroval sa zrejme v Rusku

Juraj Brezáni

Ide o najtragickejšiu streľbu v českej histórii. Páchateľ strieľal nielen vnútri budovy filozofickej fakulty, ale aj po okoloidúcich.

Ťažko však vyhodnotiť, či sa David K. chcel ruštinou zatajiť alebo mal k tomuto prostrediu aj inú sympatiu. A kým nie je potvrdené, či ten účet bol jeho a nebol náhodou dodatočne upravovaný, je problematické vytvárať akékoľvek závery a ide len o špekulácie.

Ak by bol účet skutočne jeho, o svojom plánovanom čine písal už 10. decembra. Nedošlo k zlyhaniu polície, informačnej služby alebo sociálnej siete, že účet s podobným avízom hneď neidentifikovali ako hrozbu?

Ide opäť o väčší problém pre prevádzkovateľa siete a ich algoritmy, ktoré by to vyhľadali. Aj ak sa ukáže, že účet bol pravdivý, bol v ruštine na ruskom Telegrame, čo je očividne pre vyhľadávače bezpečnostných zložiek na to určených problém identifikovať.

No nie je to tak, že siete len zlyhávajú. Pri anglickej vetve komunikácia s bezpečnostnými zložkami čiastočne funguje. Tento týždeň česká Národná centrála proti terorizmu, extrémizmu a kybernetickej kriminalite upozornila, že sa v USA chystá streľba na škole. Centrála Američanom posunula údaje, na základe ktorých bol páchateľ zadržaný, keďže komunikoval s nejakým mladíkom z Čiech a polícia na to prišla.

Čo sa podľa vás ešte musí stať, aby sociálne siete viac spolupracovali s políciou pri podobných náznakoch, dospeli k istej sebareflexii a väčšej vnútornej kontrole toho, čo sa na nich deje?

Ťažko povedať, ale konečne už aj na európskej úrovni prebiehajú isté snahy identifikovať niektoré nenávistné výroky v internetovom prostredí. Ide napríklad o projekt European Observatory Of Online Hate, aj keď zrejme to stále nestačí. Okrem toho vidíme aj následnú politizáciu prípadu.

Na čo narážate?

Už počas streľby niektorí konšpirovali, že ide o cudzinca, dokonca Ukrajinca. Zároveň sa objavovali klamlivé informácie, že zbraň pochádzala z Ukrajiny. Následne niektorí tvrdili, že útok je dôsledkom zaradenia Českej republiky na Západ a v streľbách na školách vidieť amerikanizáciu spoločnosti. Aj na tom vidno, ako sa časť takzvanej prokremeľskej dezinformačnej scény dokázala tejto udalosti rýchlo chytiť, aby posilnila nenávisť voči súčasnej vláde a jej pomoci Ukrajine.

Keď spomínate amerikanizáciu, máte obavu, že tento útok bude pre iných vzorom a môže sa podobná tragédia zopakovať?

Hoci podobné útoky na školách sa najčastejšie dejú v Spojených štátoch, v prvom rade treba povedať, že to už rozhodne nie je záležitosť len Ameriky. Pripomeňme, že David K. na svojom údajnom účte odkazuje na útoky v Rusku. Tento rok v máji sa tiež odohral útok s veľkým množstvom obetí v škole v Srbsku, preto argument tých, ktorí sympatizujú s putinovským Ruskom a hovoria, že sme už ako v Amerike, nesedí.

A či má westernizácia spoločnosti na tieto činy vplyv, je tiež otázne. Spomeňme si na útok Olgy Hepnarovej v sedemdesiatych rokoch v Prahe, keď útočila nákladiakom na ľudí na autobusovej zastávke. Tiež sa teraz môžeme pýtať, či normalizačné Československo neinšpirovalo podobné útoky v nedávnej minulosti.

Myslím, že podobné udalosti nemožno len tak zjednodušene prepájať, o to viac, ak aj pri tomto útoku ide o prvý akt v univerzitnom prostredí u nás. Treba veriť, že bude posledný a ďalším útokom sa podarí zabrániť, aj keď nejde o prvý útok v školskom prostredí.

Len nedávno český študent pre zlú známku zabil učiteľa mačetou, a ešte predtým bol dobodaný študent na inej strednej škole psychicky narušenou ženou.  Prečo k útokom na školách dochádza čoraz častejšie?

Školské prostredie útočníkov priťahuje, lebo prostredie poznajú, ale aj pre koncentráciu potenciálnych obetí, najmä ak k nim majú nejakú emocionálnu väzbu, čo platí aj pre tento prípad. Útočník, paradoxne, vraždil na škole, ktorá ho uznávala, keďže patril medzi lepších študentov. Americké streľby tiež ukazujú, že útočníci si takto riešia problémy so svojím kolektívom, s učiteľmi, s tým, čo tam zažili.

Ako o týchto útokoch informovať, aby médiá neplnili medvediu službu a niekoho „neinšpirovali“, keďže hrozbu zopakovania činu nemožno vylúčiť?

Neexistuje na to jednoduchá ani jednoznačná odpoveď. Aj teraz sa objavujú informácie, že niektorí by útočníka chceli nasledovať, preto je legitímna obava z prílišnej popularizácie páchateľa, aby to neinšpirovalo ďalších.

Odporúča sa neuvádzať meno útočníka, rovnako nedávať priveľký priestor jeho priateľom a známym, ktorí by ho vykresľovali ako niekoho normálneho, kto len zišiel z cesty.

Nie je správne páchateľa adorovať, ale ani vytvárať z neho monštrum, pretože tých, ktorí sa identifikujú ako tí zlí a chcú zlo spôsobiť, to môže nakopnúť. Celkovo by sa médiá nemali veľmi zaoberať páchateľom tak, aby k nemu mohol niekto vzhliadať, hoci v dnešnej dobe sociálnych sietí to nie je žiaden všeliek.

Čítajte tiež

Komentár

Pár slov po hroznej tragédii Keď už nepôjde na akademickej pôde o slobodu, ale o ochranu životov

Eva Čobejová

Na veľké úvahy či analýzy o zabíjajúcich študentoch ešte nie je čas. Lebo teraz je čas trúchlenia za toľkými zmarenými životmi.

Ako vplyv sociálnych sietí vyvážiť?

Zameraním sa na obete a na kvalitu práce polície. Nerobiť škandály, ani keď sa ukáže nejaká malá taktická chyba, aby to niekto nabudúce nemohol využiť. Celkovo treba byť zdržanlivý, vecne informovať so všetkou úctou k obetiam.

Ale keď človek chce niečo podobné spáchať, cestu, ako na to, si už nájde. Aj preto sa treba viac zamerať na podchytenie ľudí pred vykonaním činu a čítanie varovných signálov.

Viacerí dnes kritizujú konanie polície, že vopred budovu filozofickej fakulty nevyprázdnila a podcenila hrozbu. Ako sa pozeráte na kroky polície vy?

Po bitke je každý generál. To, že útočník prišiel do inej budovy ako sa predpokladalo, je problém, ale pokojne mohol ísť namiesto fakulty aj do Národného múzea či kdekoľvek inde. Špekulovať o tom, že mali byť silnejšie opatrenia zo strany polície aj v budove, v ktorej nakoniec strieľal, no nečakali ho tam, je rovnaké, ako vyčítať polícii, prečo neboli aj na inom pre útočníka ľahko dosiahnuteľnom mieste.

Taktika policajného zásahu bola v danú chvíľu zrejme taká, aká mala byť.

Útočník bol legálnym držiteľom zbraní, doma mal podľa polície celý arzenál. Nemal by sa aspoň v týchto prípadoch klásť väčší dôraz na duševný stav držiteľa zbraní?

Tlak na dôslednú psychologickú kontrolu držiteľov zbraní tu po tomto útoku určite bude. Keď pred niekoľkými rokmi prišli na psychické problémy jedného vlastníka zbrojného preukazu, predtým, ako ho mal odovzdať, započal streľbu v reštaurácii v Uherskom Brode.

Keďže tu máme silnú zbraňovú lobby, k väčšej regulácii zbraní podľa mňa nedôjde, ale určite musí nastať väčšia kontrola vlastníkov zbraní so zameraním sa na tých, ktorí ich aj legálne hromadia.

Čo útoky tohto druhu o našej spoločnosti vypovedajú?

Ukazuje sa, že moderná spoločnosť môže byť súdržná na jednej strane, ale na druhej rovnako veľmi atomizovaná. Jedinci, ktorí sa v nej cítia byť zo svojho pohľadu ostrakizovaní a nespokojní, majú sklon k týmto činom. Ale treba si dať pozor, aby sme nepodľahli pocitu, že ide o vec súčasnosti.

Keď sa pozrieme do minulosti, nájdeme tam rôzne hrozné činy, len súčasná doba sociálnych sietí dokáže ľudí do udalostí omnoho viac emočne vtiahnuť ako pred 50 rokmi. A má to tiež vplyv na napodobňovanie, keď sa niekto ďalšími podobne zmýšľajúcimi stane pre druhých na sociálnych sieťach z nuly hrdinom. To pred nástupom sociálnych sietí neexistovalo.