Výchovná poradňa Osemročný syn sa bojí v izbe sám, okolie nechápe, že zaspáva ešte s mamou

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.  

Dobrý deň, môj osemročný syn odmieta zaspávať sám vo svojej izbe. Tvrdí, že sa bojí tmy, a vyžaduje odo mňa, aby som bola pri ňom, kým nezaspí. Snažím sa mu vyhovieť, ale moje najbližšie okolie to pre jeho vek prestáva chápať a tlačí ma do toho, aby som stopla spoločné zaspávanie a donútila ho, nech sám prekonáva strach z tmy a naučí sa samostatne zaspávať. Vraj som ho tak sama naučila a rozmaznala si ho. Mám teraz pochybnosti a neviem, ktorý prístup je vhodnejší alebo ako tento problém riešiť.

Milá čitateľka, hoci sa mi žiada napísať aj o spoločnom spánku detí s rodičmi vo všeobecnosti, pridržím sa Vašej otázky súvisiacej iba so zaspávaním a s ním spojeným strachom. Hneď na úvod Vám chcem povedať, že strach z tmy nie je výnimočný ani u starších, napríklad jedenásťročných detí.

Rada by som poznala Váš názor, ktorý je dôležitejší ako názor Vašich blízkych. Chcela by som vedieť, ako je Vám samej v tejto situácii a či ju chcete riešiť len ako podnet od druhých alebo Vás samu tlačí.

Vaše správanie môže byť iba odpoveďou na synovo volanie o pomoc, ale nevylučujem, že Vám je príjemné napríklad zostávať pri ňom a oddýchnuť si alebo sa Vám unavenej nechce s ním prieť a už ste to vzdali. Nezriedka sa stáva, že čas strávený uspávaním zamedzuje totiž vzácnemu manželskému času.

Píšete, že syn tvrdí. Dôverujete mu, či to, čo hovorí, je pravda? Je ustráchaný aj v iných oblastiach? V iných častiach dňa? Aj keď zaspáva u niekoho iného, prípadne keď nie ste večer doma? Bolo by dobré naučiť ho priamo vyjadriť, že chce byť s Vami, a nedožadovať si to nepriamo vydieraním strachom.

Možno sa Vás chce „nabažiť“ pred spaním, doplniť citovú nádobu. Vtedy je dobré vynahradiť mu to skôr, ako ide do postele, napríklad polhodinu predtým. Telesnými dotykmi, hladkaním, objímaním, šteklením.

Predpokladajme, že jeho strach je však reálny. Tu je namieste pomôcť mu. Nemyslím ustavičným zotrvávaním pri ňom. V prvom rade Vašou autentickou dôverou v jeho schopnosť čeliť vlastným zlým myšlienkam. Naučiť ho upokojiť sa samostatne nedosiahnete však povestným hodením do vody.

Postupnými krokmi ho môžete posilňovať, až kým si sám nezačne dôverovať, že to zvládne, a sám sa s obavami vyrovná. Začať môžete sedením na posteli a držaním za ruku, postupne sedieť pri nohách bez držania, o niekoľko dní, keď si zvykne, postupovať so stoličkou ďalej za dvere, až kým nezískate primeraný odstup. Pred zaspaním ho učiť presmerovať myšlienky na príjemné zážitky, spomienky, do detailov si ich predstavovať, prehrávať v pamäti.

Rozprávajte sa s ním, nie až v posteli, o strachoch bez bagatelizovania. Ak zistíte, čoho sa bojí (rozviňte rozhovor chápajúcim postojom), možno sama porozumiete, že to nie je ľahké. Že jeho imaginácia je skutočne hrôzostrašná, desivá.

Z praktického hľadiska pomáha pripraviť izbu vopred optimálnym svetlom, hoc slabým, ale osvecujúcim ju celú; rozprávkou, hudbou na počúvanie; pootvorenými dverami. Prezrite spoločne kúty, skriňu, zatvorené okno. Asi je pochopiteľné, že v tme vyzerajú veci ináč a pripomínajú niečo nebezpečné.

K posteli dajte baterku, nejaký zvonček, pištoľ, jednoducho „prvú pomoc“, ktorú by použil v prípade núdze. Získa istotu, že sám má veci pod kontrolou a že je silnejší ako to, čoho sa bojí.

Buďte obozretná pri možných spúšťačoch, ktoré sú „potravou“ pre jeho fantázie, napríklad pri rozprávkach, ktoré nemusia byť definované ako bojové, „škaredé“, ale je v nich množstvo (aj podprahových) podnetov, čím zasievajú do dieťaťa neprimeraný strach. Nehovoriac o kvázi neškodnom rýchlom hľadaní videí na Youtube a „len“ zazretia istých fotiek, obrázkov. Na dlhé obdobie figurujú v predstavách ako hlavný zdroj hrôzy.

V prípade obáv zo zlodejov, z reálnych nebezpečenstiev si dávajte pozor na rozhovory, ktoré vediete v jeho prítomnosti, prípadne čo začuje v (krimi)správach a podobne. Vysvetlite mu potrebné.

Ak sa už rozhodnete, nepoľavujte. Syn bude cítiť Vašu istotu, zariadi sa v danej situácii. Začne sa cítiť kompetentnejší, silnejší, čím mu pomôžete v zrelosti. Povzbudzujte ho k samostatnosti, odvahe.

Úspech v prekonaní strachu si zaslúži odmenu. Motivujte ho. Ak prekoná strach večer, zvládne adrenalín aj v iných oblastiach, napríklad na motokárach, lezeckej stene, v nočnom čase v lese, ktorý s ním s radosťou strávite.

Želám Vám dôveru vo vlastnú intuíciu vo výchove a múdrosť v (materinskej) láske.