Podpredseda vlády Tomáš Taraba oznámil, že SNS postaví v prvom kole prezidentských volieb vlastného kandidáta. Konkrétne meno však nepovedal.
„Najpravdepodobnejšia voľba v SNS, ak by sa kandidát vyberal po straníckej línii, bude Andrej Danko,“ povedal Taraba v Rádiu Expres.
Šéf národniarov pritom ešte cez víkend v diskusnej relácii TA3 V politike avizoval, že nemá ambíciu byť prezidentom, hoci v strane také hlasy vraj sú.
„Sú názory, aby som sa aj ja uchádzal, čo v tejto etape vylučujem,“ dodal Danko v nedeľu, teda v čase, keď sa chcel rozprávať s Petrom Pellegrinim o jeho prípadnej podpore, hoci líder Hlasu stále neoznámil rozhodnutie o svojej kandidatúre. „Možno keď sa nahnevám, pôjdem do súboja ja,“ vyhlásil.
O štyri dni neskôr však už Taraba v Rádiu Expres povedal, že SNS musí postaviť vlastného kandidáta do prezidentských volieb aj preto, že je historicky najstaršia.
Slová ministra životného prostredia následne potvrdila aj SNS. O vlastnom kandidátovi na prezidenta uvažuje preto, že šéf parlamentu Peter Pellegrini ich podporu odmietol.
„SNS je pripravená podporiť Roberta Fica, ten však odmieta kandidovať. Peter Pellegrini zase odmietol koaličnú podporu od SNS. Je prirodzené, že uvažujeme o svojom kandidátovi, keďže čas sa kráti,“ uviedla strana vo svojom stanovisku.
Prečo národniari nepodporia lídra Hlasu Pellegriniho, ktorý stále neoznámil svoje rozhodnutie?
Tomáš Taraba argumentoval aj tým, že elektorát národniarov sa prekrýva so Smerom, preto by pre SNS bolo jednoduchšie zhodnúť sa na Robertovi Ficovi ako na prezidentskom kandidátovi. Fica opakovane označil za ideálneho kandidáta aj Andrej Danko, ktorý dokonca tvrdil, že by vo vláde vedeli fungovať s Robertom Kaliňákom.
„Ak by sme v tejto fáze povedali, že odporúčame Petra Pellegriniho, náš volič by to nevedel úplne pochopiť. Z tohto pohľadu potom skôr vychádza, že SNS musí niekoho postaviť do prvého kola,“ uviedol Tomáš Taraba.
Pritom z novembrového prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza vyplynulo, že nielen voliči Hlasu, ale aj Smeru a SNS chcú voliť Pellegriniho za prezidenta. Ak by sa dostal do druhého kola s exministrom zahraničia Ivanom Korčokom, volili by ho prakticky takmer všetci voliči koaličných strán.
Pellegrinimu by podľa prieskumu dalo hlas 97 percent voličov Hlasu, 96 percent voličov Smeru a až 95 percent voličov SNS. Líder Hlasu by zvíťazil v druhom kole nad Korčokom v pomere 60 ku 40.

Šéf parlamentu plánuje svoje rozhodnutie oznámiť po Novom roku.
Poslanec z klubu SNS Roman Michelko aj preto hovorí, že by bolo pre koalíciu rozumné, keby mala len jedného spoločného kandidáta. „Myslím si, že má zmysel podporovať len takých kandidátov, kde je vysoká pravdepodobnosť, že budú v druhom kole,“ povedal v rozhovore pre Postoj ešte začiatkom týždňa.
Tarabove slová i stanovisko SNS prišli po tom, čo chcel Andrej Danko jasné vyjadrenie od predsedu Hlasu. Obaja lídri mali spolu o podpore prezidentskej kandidatúry aj oficiálne rokovať, ale nestalo sa tak.
I keď líder SNS v stredu odmietol, že by dal Petrovi Pellegrinimu ultimátum na rozhodovanie, zároveň povedal, že jeho strana si nemôže dovoliť čakať na vyjadrenie do 15. januára.
Národniari sa chcú na podpore niektorého z kandidátov dohodnúť už na sneme Slovenskej národnej strany, ktorý by mal byť medzi sviatkami.
Podľa informácií denníka Postoj z prostredia vládnej koalície Hlas o podporu SNS už pred prvým kolom prezidentských volieb ani nestojí, pretože si u Pellegriniho veria, že sa do druhého kola dostanú aj bez nej.
Národniari by za Pellegriniho podporu chceli tiež isté koaličné ústupky od Hlasu. V zákulisí sa hovorí, že SNS by si za podporu Pellegriniho nárokovala po jeho prípadnom úspechu post predsedu parlamentu či výmenu ministerstiev.
Do úvahy by prichádzalo napríklad posilnenie SNS o ministerstvo hospodárstva, o ktoré malo SNS pôvodne záujem pre Tomáša Tarabu, no pri povolebných koaličných rokovaniach sa im to nepodarilo vylobovať.
Predseda SNS ešte cez víkend priznal, že strana rokovala aj o prípadnej podpore kandidatúry exministra spravodlivosti, sudcu Najvyššieho súdu a expredsedu strany Vlasť Štefana Harabina. Podľa informácií Denníka Postoj to už nie je v hre.
V SNS sa spomína aj meno bývalého ministra obrany za národniarov generála Petra Gajdoša, časť poslaneckého klubu si myslí, že je Dankovou povinnosťou kandidovať v záujme zachovania zjednocovania národných strán.
Dankovi by v prípade kandidatúry stačilo získať 15 podpisov poslancov Národnej rady, ale keďže SNS ich má len 10, je otázne, či by lídrovi SNS dopomohli ku kandidatúre aj iní poslanci koalície, ktorí sa chcú postaviť za Pellegriniho.
Aby sa Danko mohol zapojiť do súťaže o Prezidentský palác, bez podpory poslancov by musel v blízkom čase pomerne rýchlo vyzbierať 15-tisíc podpisov.
Tomáš Taraba svoju prezidentskú kandidatúru vylúčil. Podporí toho, na kom sa zhodne SNS. Zároveň pokladá za nedôstojné, aby bol niekto prezidentom a naďalej aj predsedom strany, čím sa vyjadril k budúcnosti Petra Pellegriniho v Hlase. „Predpokladám, že na koaličné debaty by sme nechodili do Prezidentského paláca,“ uviedol v rádiu Expres.
Dankove slová o rozpade vládnej koalície Taraba vníma v kontexte výberu nového lídra Hlasu po prípadnom Pellegriniho odchode do paláca. Predseda SNS v Hlase nevidí nikoho, kto by Pellegriniho vedel nahradiť.
Kým sa čaká na novoročné rozhodnutie Petra Pellegriniho, kandidatúru na prezidenta už oficiálne oznámil exminister zahraničia Ivan Korčok, ktorý už vyzbieral potrebné podpisy a niekoľko mesiacov kampaňuje po slovenských mestách.
V utorok bol aj na opozičnom proteste proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry, kde si pristavil aj svoju kampaňovú dodávku.
Kandidovať chce ako občiansky kandidát aj bývalý diplomat a minister zahraničia vo vláde Smeru Ján Kubiš, ale aj zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková.
Druhýkrát kandiduje aj spomínaný Štefan Harabin. Ten zbieral podpisy napríklad aj na proteste pred Prezidentským palácom za vymenovanie Rudolfa Huliaka z SNS za šéfa envirorezortu, keď ho prezidentka odmietla.
Do konca týždňa oznámi rozhodnutie aj bývalý policajný prezident Štefan Hamran, ktorý skončil na čele polície po nástupe vlády Roberta Fica. Exšéf polície má už zaregistrované internetové domény prezidenthamran.sk a tiež hamran24.sk a stefanhamran24.sk.

Rozhodnúť sa chce tento týždeň.
Či prezidentského kandidáta postaví aj KDH, ešte nie je isté. V hnutí uvažujú o europoslankyni Miriam Lexmann, ale aj o bývalom ministrovi spravodlivosti Viliamovi Karasovi. Lexmann v rozhovore pre Postoj povedala, že túto otázku uzavrú do konca roka.
Naďalej sa špekuluje aj o kandidatúre Roberta Mistríka, ktorý sa naposledy vzdal v prospech prezidentky Zuzany Čaputovej. A podľa Tomáša Tarabu sa v kuloároch hovorí aj o možnej kandidatúre expremiéra Igora Matoviča.