Europarlament schválil reformu sprísňujúcu migračnú politiku, podporili ju Lexmann z KDH aj Progresívne Slovensko, celkovo prešla pomerom hlasov 418 k 218. Nové pravidlá dajú úradom v členských štátoch EÚ širšie právomoci pri zadržiavaní nelegálnych migrantov a umožnia zriaďovanie deportačných centier mimo Únie.

Za reformu hlasovala väčšina poslancov vo frakciách EPP, ECR, Patrioti, Suverenisti, nezaradení a dokonca aj tesná väčšina skupiny Renew Europe, kam patria aj poslanci za Progresívne Slovensko. Proti bola väčšina poslancov z frakcií PES (socialisti a demokrati), Zelení a Ľavica.

Reformu schválili všetci slovenskí poslanci s výnimkou Ľubice Karvašovej (PS), ktorá bola neprítomná.

„Toto nariadenie dáva všetkým jasne najavo, že sme to my, a nie prevádzači, kto rozhoduje o tom, kto môže zostať v Európskej únii a kto z nej musí odísť,“ vyhlásil eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner.

Text získal podporu najmä medzi poslancami pravice a krajnej pravice, ktorí ho privítali potleskom. Poslanci ľavice reagovali skandovaním: „Hanba!“

Právna norma si ešte vyžaduje schválenie členskými štátmi.

Nové pravidlá umožňujú členským štátom zriadiť tzv. návratové centrá mimo hraníc EÚ, kam by mohli byť posielaní migranti bez práva na pobyt v Únii. Dánsko, Rakúsko, Grécko, Nemecko, Holandsko a ďalšie krajiny už skúmajú možnosti zriadenia týchto centier.

„Naším cieľom je uzavrieť prvé dohody o zriadení týchto štruktúr v roku 2026, aby boli funkčné od roku 2027,“ povedal v nedeľu grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Tento plán získal ďalšiu podporu v utorok, keď väčšina členských štátov EÚ súhlasila, že sa bude usilovať o zabezpečenie finančných prostriedkov na prevádzku takýchto centier, hoci Francúzsko a Španielsko tento krok nepodporili.

Okrem návratových centier nové opatrenia ukladajú migrantom určeným na vyhostenie prísnu povinnosť opustiť krajinu a v tomto procese spolupracovať s úradmi. Osoby, ktoré tak neurobia alebo ktoré predstavujú bezpečnostné riziko, prípadne u ktorých existuje riziko úteku, môžu byť zadržané až na dva roky.

Legislatíva zavádza aj nový „európsky príkaz na návrat“, ktorý bude zaznamenaný v schengenských informačných systémoch EÚ, čo umožní orgánom v jednom členskom štáte uznať a vykonať rozhodnutie o deportácii vydané iným štátom bez toho, aby bolo potrebné celý proces vyhostenia začať odznova.

Podľa nových pravidiel by orgány mali aj právo prehľadávať štátnych príslušníkov tretích krajín, ich domovy alebo iné „príslušné priestory“ a zabavovať im osobné veci v rámci úsilia zabezpečiť návrat nelegálnych migrantov.

Kritici však spochybňujú účinnosť opatrení poukazujúc na prekážky, s ktorými sa stretli podobné projekty. Porovnávajú ich s neistotou a „právnymi čiernymi dierami“, v ktorých by migranti mohli uviaznuť.

Keďže v roku 2025 klesol počet príchodov migrantov, pozornosť v Bruseli sa presunula na zefektívnenie systému návratov nelegálnych migrantov. Európske vlády sa snažia zaujať tvrdší postoj k nelegálnym migrantom v čase, keď sa verejná mienka voči migrácii zhoršuje, čo prispieva k volebným úspechom krajnej pravice na celom kontinente, hodnotí agentúra AFP.

Takéto ustanovenia však vyvolali vlnu kritiky zo strany ľudskoprávnych organizácií a ľavicových politikov.