Konzervatívni kandidáti na prezidenta KDH uvažuje o Lexmann a o Karasovi. Krajniak do boja nevstúpi, zrejme ani Palko

Kandidáti budúcoročných prezidentských volieb ešte nie sú jasní. Väčšina vládnej koalície vyčkáva na rozhodnutie Petra Pellegriniho, ktorý svoju kandidatúru intenzívne zvažuje a debatuje o nej aj v rámci svojej strany.

SNS sa stále nerozhodla, koho podporí, jej šéf Andrej Danko už viackrát poznamenal, že v predchádzajúcich dvoch prezidentských voľbách bolo chybou, že nepostavili vlastného kandidáta. Teraz národniari hovoria, že chcú kandidáta „prienikového naprieč spoločnosťou“. Danko však zároveň zdôraznil, že by malo ísť o kandidáta programovo blízkeho SNS.

V inej časti spektra je už pripravený kandidovať Ivan Korčok, keďže vyzbieral potrebný počet podpisov. Otázkou naďalej ostáva, či postavia vlastného kandidáta aj konzervatívci.

Lexmann verzus Karas

Už dlhšie sa v kuloároch dáva do súvisu s prezidentským kandidátom KDH meno europoslankyne Miriam Lexmann. Pre denník Postoj povedala, že musí zvážiť viacero aspektov – „politických, profesijných i súkromných. Preto aj toto rozhodnutie nie je len moje, budeme ho prijímať v KDH spoločne, berúc do úvahy zásadné okolnosti“.

„Situáciu vyhodnocujem,“ odpovedala Lexmann.

Miriam Lexmann a Milan Majerský. Foto: TASR/Dano Veselský

Podľa šéfky poslaneckého klubu kresťanských demokratov Martiny Holečkovej bude výsledok rozhodovania europoslankyne jasný v priebehu niekoľkých týždňov.

„Nie je to ešte uzavreté. Ak by do toho nešla Miriam Lexmann, v hre je viacero iných mien. KDH má niekoľko kvalitných ľudí, ktorí by pripadali do úvahy, no momentálne čakáme, ako sa rozhodne pani Lexmann,“ povedala Holečková.

Podľa informácií denníka Postoj sa vnútri KDH rozpráva aj o prípadnej podpore Viliama Karasa za prezidentského kandidáta. Bývalý exminister spravodlivosti je expertom kresťanských demokratov na vnútro a spravodlivosť.

Šéf KDH Milan Majerský pre denník Postoj potvrdil, že o ňom v rámci hnutia hovorili. „Pre nás je dôležité, aby to bol človek všeobecne prijateľný a aby aj mal šancu uspieť. Medzi týmito menami rezonuje aj Viliam Karas,“ povedal Majerský pre Postoj.

„My sme iba minulý týždeň na predsedníctve začali debatovať o týchto možnostiach vážnejšie. Vyšli nám práve tieto dve mená.“

Viliam Karas. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Viliam Karas sa k prípadnej kandidatúre vyjadriť nechcel. „Zatiaľ to nebudem komentovať,“ uviedol pre denník Postoj.

Holečková v rozhovore spomenula aj to, že Karas má „záujem byť viditeľnejšou tvárou KDH“. Šéfka poslaneckého klubu zároveň povedala, že sa s bývalým ministrom aj dohodli na „intenzívnejšej spolupráci“.

Súboj nebude, vzíde jeden kandidát

Líder KDH pripomenul, že o kandidátovi rozhodnú v hnutí vo všeobecnom konsenze a nedôjde k vzájomnému súboju medzi Lexmann a Karasom.

Podľa Majerského je Lexmann jednou z najlepších možných osôb, ktoré by mohli kandidovať za hlavu štátu. „Na tento post si určite zaslúži kandidovať človek, ktorý má aj zahraničnopolitické skúsenosti, a Miriam medzi takéto osoby patrí,“ povedal šéf kresťanských demokratov.

Denník Postoj disponoval aj informáciou, že vnútri KDH sa ako o kandidátovi na prezidenta rozprávalo aj o ústavnom právnikovi Marekovi Šmidovi, ktorý kandidoval za hnutie aj v parlamentných voľbách zo 14. miesta. Majerský potvrdil diskusiu aj o ňom. „Je pravdou, že aj jeho meno rezonovalo, ale povedal, že nechce ašpirovať na túto funkciu.“

Komentár

Prezidentské voľby Prečo by konzervatívci mali Korčokovi postaviť protikandidáta

Jozef Majchrák

Je dôležité mať konzervatívneho kandidáta, aj keď nebude favoritom volieb.

„V tejto chvíli KDH naozaj dôkladným spôsobom hľadá možného kandidáta, ktorého by naše hnutie podporilo a navrhlo,“ dodal šéf KDH.

Kresťanskí demokrati chcú mať túto otázku uzavretú v rámci predsedníctva do konca kalendárneho roka. „Potom nastupuje náš schvaľovací systém a tým je rada KDH,“ spresnil Majerský.

František Mikloško opätovne kandidovať nebude. Nie je síce členom KDH, no o debatách v rámci hnutia počul. Nechcel sa však prikloniť ani k Lexmann, ani ku Karasovi. „Nech rozhodne vedenie,“ povedal Mikloško pre Postoj.

Bývalé OĽaNO nominanta KDH zrejme nepodporí

Šéf hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) Igor Matovič si chce počkať na silných kandidátov. „Aby sme si hlavy lámali ešte vo volebnej miestnosti. Zatiaľ sa to rysuje, že to bude Pellegrini – Korčok a že iný silný kandidát do volieb nevstúpi,“ povedal pre Postoj.

Povedal, že je predčasné, a teda zbytočné vyjadrovať sa k podpore Miriam Lexmann alebo Viliama Karasa. „Myslím si, že na takúto pozíciu by mal ísť človek, ktorý má šancu aj toho prípadného potenciálneho víťaza poraziť, a neviem, či títo dvaja majú takú šancu,“ povedal líder hnutia Slovensko, ktoré nemá záujem nutne postaviť vlastného kandidáta.

„Našou prioritou je podporovať verejné povedomie, aby ľudia spomedzi seba takéhoto silného kandidáta našli a postavili ho do boja. Hoci je krátky čas, zázraky sa dejú aj na zemi,“ dodal Matovič.

Matovič pre televíziu Joj minulý týždeň povedal, že by si vedel predstaviť ako kandidátku aj „konzervatívnu ženu“. Uviedol, že perfektným typom by bola Erika Jurinová. „Ak by žil, bol by perfektný aj profesor Krčméry,“ dodal Matovič.

Erika Jurinová však takúto ambíciu poprela. „Nie, o kandidatúre neuvažujem,“ vyjadrila sa pre Postoj.

Erika Jurinová počas volebnej noci OĽaNO. Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Strana Za ľudí by privítala konzervatívnejšieho kandidáta. „Budeme spolupracovať s OĽaNO aj s Kresťanskou úniou, v tomto momente ešte neviem povedať, ktorého kandidáta podporíme,“ povedala šéfka strany Veronika Remišová. Nemala by problém s podporou Miriam Lexmann a ani Viliama Karasa.

Kresťanská únia nemá problém skoordinovať podporu niektorému z kandidátov v rámci koalície strán Slovensko – Za ľudí – KÚ, no zároveň tvrdí, že do debát by mala ísť so svojou vlastnou predstavou.

Podľa šéfky Kresťanskej únie Anny Záborskej by to mal byť „kresťanskokonzervatívny kandidát“. Volič by mal podľa nej v prvom kole prezidentskej voľby zohľadňovať integritu kandidáta a to, či sa jeho činy zhodujú so slovami.

Záborská pre Postoj uviedla, že o prípadnej kandidatúre neuvažovala, a to ani napriek tomu, že už v minulých voľbách mala viacero ponúk z občianskej spoločnosti alebo z prostredia politických strán. „Svoje miesto vidím stále vo vedení Kresťanskej únie,“ uviedla Záborská, ktorá v utorok zložila poslanecký sľub.

Krajniak kandidovať nebude, Palko zrejme tiež nie

Konzervatívni voliči by vo voľbách mohli uvažovať aj nad Milanom Krajniakom, ktorý kandidoval už v posledných voľbách hlavy štátu v roku 2019. Po parlamentných voľbách však Krajniak povedal, že sa nebude opätovne uchádzať o dôveru voličov, a toto stanovisko potvrdil aj tento týždeň. „Nie, neplánujem kandidovať,“ povedal Krajniak pre denník Postoj.

Sme rodina zrejme s vlastným kandidátom iniciatívne nepríde, keďže v hnutí sa podľa Krajniaka budú o prezidentských voľbách rozprávať až začiatkom budúceho roka. „Zatiaľ sme sa o tom vôbec nebavili,“ povedal podpredseda Sme rodina, ktorej líder Boris Kollár pred časom povedal, že Krajniak by bol síce dobrým prezidentom, no zrejme by nedokázal získať potrebný počet hlasov. Sme rodina zvažuje podporiť Ivana Korčoka, rovnako tak zamýšľajú aj v strane Demokrati.

Po Milanovi Krajniakovi by do úvahy ešte pripadal aj bývalý podpredseda KDH a komentátor denníka Štandard Vladimír Palko. „Premýšľal som a nedospel som k rozhodnutiu,“ vyjadril sa Palko pre Postoj.

„Za posledný rok sa často stávalo, že v diskusiách k článkom na Štandarde ma čitatelia vyzývali, v tomto zmysle som o tom premýšľal, ale nedospel som k žiadnemu rozhodnutiu, že by som mal kandidovať,“ dodal zakladajúci člen KDH s tým, že na občiansku podporu „je už neskoro“ a o podporu politických strán sa uchádzať nechce.

Vladimír Palko a Milan Krajniak. Foto: Postoj/Andrej Lojan

O post hlavy štátu sa budú ako občianski kandidáti uchádzať aj ústavný právnik Ján Drgonec a zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková, ktorá v pondelok uviedla, že začína so zberom podpisov.

„Slovensko nepotrebuje vyslúžilých diplomatov ani súčasných politikov, Slovensko potrebuje odvážlivca, ktorý sa postaví za Slovákov, bude dohliadať na ústavný chod orgánov, ktoré zlyhávajú na celej čiare,“ vyhlásila Janočková.

Opätovne kandiduje Harabin

Kandidátovi Drgoncovi bude konkurovať najmä Štefan Harabin, ktorý v prvom kole predchádzajúcich volieb skončil s viac než 300-tisíc hlasmi tretí za Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom. Považoval sa však za víťaza volieb.

Harabin povedal, že už má dostatok podpisov. Zbieral ich napríklad aj počas protestu na podporu Rudolfa Huliaka, keď ho prezidentka odmietla vymenovať za ministra životného prostredia. Harabin toto zhromaždenie využil. „Zberáme ďalej, aby sme demonštrovali rozsiahlu podporu,“ povedal bývalý predseda Najvyššieho súdu pre televíziu Markíza.

Harabin evidentne cieli na konzervatívneho voliča. Kampaňoval už aj s arcibiskupom Jánom Oroschom. „Predstavil som mu svoj program, ktorý je orientovaný na konsolidáciu a stabilizáciu spoločnosti,“ uviedol Harabin s tým, že chce zachovať „tradičné humánne kresťanské hodnoty nášho národa“.

Hnutie Republika pre denník Postoj odpísalo, že sa otázkou prezidentských volieb budú zaoberať na plánovanom predsedníctve hnutia.

Kandiduje aj bývalý diplomat Ján Kubiš, ktorý ešte nemá vyzbieraný dostatočný počet podpisov. Naposledy uviedol, že ich má okolo 10-tisíc.

Naďalej sa špekuluje aj o Robertovi Mistríkovi. V predchádzajúcich voľbách sa vzdal v prospech Zuzany Čaputovej, ktorá opätovne kandidovať nebude.