Exšéf polície zvažuje kandidatúru na prezidenta Hamran si už zaregistroval kampaňové internetové domény

Bývalý policajný prezident Štefan Hamran, ktorý skončil na čele polície na konci októbra, vážne uvažuje o kandidatúre na prezidenta. Hamran to potvrdil Denníku N.

Exšéf polície má už zaregistrované internetové domény prezidenthamran.sk a tiež hamran24.sk a stefanhamran24.sk. Definitívne sa chce rozhodnúť tento týždeň. 

Dôležitým faktorom pri jeho rozhodovaní sú peniaze na kampaň a čas na vyzbieranie 15-tisíc podpisov, keďže chce byť občianskym kandidátom. V prípade politickej kandidatúry by mu stačilo získať 15 podpisov poslancov. Napríklad bývalé hnutie OĽaNO, ktoré z Hamrana spravilo policajného prezidenta, ich má v parlamente aktuálne 16.

Úvahy o kandidatúre Štefana Hamrana prichádzajú v čase, keď vláda Roberta Fica schválila zrušenie špeciálnej prokuratúry, ktoré chce v parlamente presadiť v skrátenom legislatívnom konaní.

Hamran podľa Denníka N tvrdí, že už ohlásenému prezidentskému kandidátovi Ivanovi Korčokovi tieto témy nesedia. 

Ešte ako policajný prezident povedal, že tam, kde začína Robert Fico, on končí. „Som pre nich nočná mora a to isté platí aj pre mňa. Takže s takými ľuďmi si neviem predstaviť spoluprácu, lebo by to nedávalo absolútne žiadny zmysel. Popierajú všetko, čo sme tu budovali posledné dva roky,“ povedal pred voľbami, čím naznačoval, že skončí ako šéf polície. Pár dní pred jeho odchodom do civilu ho z čela polície zosadil nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Pellegrini neoznámil kandidatúru, no stále vedie pred Korčokom 

Kandidatúru na prezidenta zatiaľ oficiálne oznámil bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý už pár mesiacov kampaňuje po slovenských mestách. V utorok bol aj na opozičnom proteste proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry, kde si pristavil aj svoju kampaňovú dodávku.

Kandidovať chce aj bývalý diplomat a exminister zahraničia vo vláde Smeru Ján Kubiš.

Druhýkrát kandiduje aj bývalý exminister spravodlivosti, sudca Najvyššieho súdu a expredseda strany Vlasť Štefan Harabin. Ten zbieral podpisy na kandidatúru napríklad aj na proteste pred Prezidentským palácom za vymenovanie Rudolfa Huliaka za šéfa envirorezortu, keď prezidentka odmietla jeho meno.

Naďalej sa čaká na rozhodnutie Petra Pellegriniho, ktorý chce výsledok svojich úvah oznámiť až v januári. „Vianoce chcem využiť, aby som o tom intenzívne premýšľal, a po Novom roku oznámim definitívne rozhodnutie,“ oznámil začiatkom decembra. Ficov Smer by Pellegriniho podporil, za čo sa predseda Hlasu poďakoval.

Podľa nedávneho prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza by Pellegrini zvíťazil v druhom kole nad Ivanom Korčokom. Šéf Hlasu by získal 60 percent hlasov, zatiaľ čo exminister zahraničia by mal 40-percentnú podporu.
 

Danko nevie či podporí Pellegriniho

Líder SNS Andrej Danko začiatkom decembra vyjadril obavy, že ak by Pellegrini bol prezidentom, tak sa vláda rozpadne. „Musíme vedieť, čo bude s Hlasom, keď Pellegrini odíde. Chceme vedieť, či ostane predsedom,“ povedal.

Danko tiež povedal, že Pellegrini prvú ponuku na podporu SNS odmietol. „Buď mi povieš, či chceš, alebo nechceš podporu. Inak SNS predstaví vlastného kandidáta,“ povedal vraj Danko šéfovi Hlasu. „Sú názory, aby som sa aj ja uchádzal, čo v tejto etape vylučujem,“ dodal Danko, podľa ktorého by bol ideálnym kandidátom Robert Fico. Ak sa však Pellegrini nevie rozhodnúť a Fico nechce kandidovať, SNS bude hľadať iného kandidáta.

Líder národniarov v stredu na tlačovej konferencii povedal, že SNS nemôže čakať na Pellegriniho do 15. januára, musí si stanoviť postup a rozhodnúť sa o prípadnej podpore niektorého z kandidátov. Danko chce podporu prerokovať na sneme SNS, ktorý by mal byť medzi sviatkami.

Podľa poslanca SNS Romana Michelka by bolo pre koalíciu rozumné, keby mala len jedného spoločného kandidáta. Pellegrini má podľa neho záujem o podporu od SNS a Andrej Danko chce v takom prípade uzavrieť dohody, aké však nenaznačil.

Či prezidentského kandidáta postaví aj KDH ešte nie je isté. V hnutí uvažujú o europoslankyni Miriam Lexmann ale aj o bývalom ministrovi spravodlivosti Viliamovi Karasovi. Lexmann v rozhovore pre Postoj povedala, že túto otázku uzavrú ešte do konca roka.

Čítajte tiež

Miriam Lexmann V KDH chceme, aby mal konzervatívny volič aspoň v prvom kole jasnú voľbu

Jozef Majchrák Lukáš Kekelák

„Aj prezidentkino rozhodnutie o neskorých predčasných voľbách do veľkej miery dláždilo cestu pre príchod Smeru,“ hovorí Miriam Lexmann z KDH.

Naďalej sa špekuluje aj o kandidatúre Roberta Mistríka. V predchádzajúcich voľbách sa vzdal v prospech prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá opätovne kandidovať nebude.